Väzba
Zadržiavacia cela mala asi 4 x 4 metre, dve okná, ktoré vzhľadom pripadali pivničné okná. Občas som cez dvere počul niekoho prejsť. Moja myseľ bola zaujatá len tým, ako by som z tade mohol ujsť. Cez okno bolo čelne vidieť asi šesťdesiat stupňový svah, ktorý asi na pätnástich metroch bol porastený malými hustými stromami. Na okne bola mreža pozváraná iba z hrubšieho drôtu, nie viac ako osem mm. Rukou sa mi podarilo jednu tyčku na mreži vykývať a odtrhnúť zvar, bez toho, že by bol niekto niečo spozoroval. Čakal som, kedy sa zotmie. Nejedol som už dvadsaťštyri hodín, ale jedlo mi vôbec v tomto strese na um neprišlo. Strašne som bol vzrušený. Chcel so ujsť za každú cenu. Asi o osemnástej hodine, bohužiaľ, v júni bolo ešte svetlo, sa otvorili dvere, dali mi opäť obliecť vojenské maskáče. V kanadách som už nemal šnúrky a v nohaviciach opasok. Vedel som, že ma idú previesť do väzby. Predpokladal som, že do Plzne. Keď som videl, že prechádzame cez Žatec, uvedomil som si, že to bude pravdepodobne Praha-Ruzyň, čo som spoznal už podľa veľkej železnej brány. Znova sa opakovala prehliadka. Ubytovali ma v cele predbežného zadržania. Mala plochu štyrikrát dva metre. O malú chvíľu pridali ďalšieho obvineného. Pamätám si, že to bol štyridsaťdvaročný muž z Českej Lipy, ktorý dobodal nožom svoju manželku. Tento muž bol strašne nervózny. Celý sa triasol. Dostali sme večeru, hrachovú kašu. Asi polhodinu po večeri, keď sme už ešusi vyložili na poličku na chodbe, bachár čierny ako Róm, ktorého nazývali Boxerista, vtrhol na celu a obidvoch nás najprv vyfackal a aby toho nebolo málo, potom nás ešte dokopal. V tejto cele ma nechali asi tri dni. Potom ma preložili na mužské oddelenie k väzňovi Šumichrastovi, ktorý mal na Sázavsku krádeže niekoľkých obchodov so škodou asi dvestodvadsaťtisíc Kčs. Ponúkol ma cigaretou, ktorá bola pre mňa jediná príjemná vec od vtedy, čo ma zadržali. Za čo som mu bol veľmi vďačný. Bol som si istý, že nie je udavač. Bol to však už skúsený recidivista. Skôr poradil, ako uškodil.
Asi po dvoch týždňoch k nám pridali obvineného, ktorý sa volal Štedrý, a aj keď sa to zdá nepravdepodobné, bol zaistený v súvislosti s napomáhaním Šusterovi s vraždou policajta. A to tak, že sanitkou odviezol Šustra po tejto vražde do nejakého bytu. Vo väzbe bol veľmi prísny režim. Našu celu dozorcovia šikanovali rôznymi spôsobmi, na každom kroku, kde sa len dalo. V priebehu pár dní bol človek nútený naučiť sa morzeovku. Obvinení sa najčastejšie dorozumievali morzeovkou alebo výkrikmi cez okno. Pod našim oddelením sa nachádzala ženská väzba. V tomto čase bolo na Ruzyni asi šesťsto obvinených z rôznych trestných činov. Najviac však zlodejov a pasákov. Veľmi zaujímavé bolo počúvať pokriky a výkriky prostitútok. Tieto nás bavili neustálou komunikáciou, ktorá niekedy trvala od rána do večera. Ruzinská väzba sa vyznačovala pomerne dôslednou čistotou kvôli cudzincom, čo bolo pre mňa dobré. Najviac sa mi tam páčila tá skutočnosť, že pri výmene kníh sme dostávali na každého dve až tri a dosť často sa vymieňali. Medzi väzňami boli aj takí, čo ich nebavilo čítať a tí väčšinou boli na tom psychicky najhoršie.
