Návšteva
Prišiel august. Blížili sa dožinky. Začalo sa všetko čistiť a natierať. Na cestách sa robili biele a žlté pásy. Pošepkávalo sa, že prezident republiky Dr. Gustáv Husák, ktorý mal navštíviť Agrokomplex a dožinky v Nitre, sa má zastaviť aj v Leopoldove. Dokonca celu č. 87 dali do pôvodného stavu, aby vyzerala tak, ako vtedy, keď tam sedel. Prezident Husák Nitru navštívil, no na veľké sklamanie väznicu obišiel. Nežiadalo sa mu oživovať spomienky na nie veľmi slávne etapy jeho života.
Nové samoty vymaľovali. Na všetkých celách vytrhali starú drevenú podlahu a začali robiť novú. Naraz však tieto kvantá nových dosák opäť zmizli, začali sa všetky cely betónovať a na betón dávať linoleum, ktorý niekde pozháňali za veľmi lacné peniaze. Pri tejto príležitosti sa stratilo aj veľké množstvo farieb. Leopoldovskí dozorcovia vedeli údajnú návštevu využiť, ako vždy. Hovorilo sa, že vo väznici sa v tom čase dalo zohnať od klinca až po pozinkovaný plech, všetko. Na Kovošrote sa rozoberali stovky vojenských aut, stíhačiek a vrtuľníkov. Rozpálilo sa minimálne stopäťdesiat veľkých, ťažkých rušňov, tzv. Stokrov, ktoré železnice sťahovali z celej republiky. Začalo sa s likvidáciou starých výrobných hál a výstavbou nových, veľkých, moderných. Niektorí odsúdení našli pri výkopoch základov cenné veci. Hovorilo sa, že predtým tam mohol byť nejaký starý cintorín. Aj pracovisko Kovošrot sa začalo likvidovať.
Po revolúcii, keď sa v Leopoldove odhaľoval pamätník politickým väzňom a bolo nám umožnené navštíviť väznicu, všimol som si veľké zmeny. Tam, kde boli haly BEZ - ky, ostala len čistinka. Keď som raz dozorcovi Škrekovi hovoril: "Príde čas, keď budú chodiť turisti obdivovať tieto miesta," tak sa mi smial. A predsa došlo na moje slová. Na Nových samotách nádržky na splachovacom WC na chodbách boli usporiadané a ponatierané. Pôsobilo to efektom Potemkinových dediniek. Zvnútra sme však mali na splachovanie len staré hrdzavé plechovky od marmelády. Od tohto času sa už na samotách nejako výraznejšie neinvestovalo, až na nápad Sivého, ktorý dal všetky cely, steny na WC a chodbách ponatierať čiernou farbou. Cely pripomínali čierne mesto z rozprávky. Človek sa cítil ako zaživa v krematóriu. Veľmi zle to pôsobilo na našu psychiku. Boli sme nervóznejší ako predtým. Aj samotným dozorcom sa to nepáčilo. Po nejakom čase si to uvedomil aj Sivý Vlk a všetko to dal premaľovať na zeleno.
V civilnom živote sa začali objavovať veľké ryby. Do Leopoldova začali prichádzať špekulanti s naftou, milionári a iní podvodníci. Pamätám sa, že raz prišiel jeden inžinier, ktorý sa obohatil s obchodovaním obrazov pre galériu o štrnásť miliónov korún. Tento zahájil hladovku a konzumoval len chleba a vodu. Hladovkou si poškodil zdravie. Psychicky sa zrútil, lebo mal veľký trest, štrnásť rokov. Za krátky čas zomrel. Na samoty prišiel aj odsúdený, ktorý krompáčom zabil svojho suseda, ktorý na svoju chalupu prišiel len občas z Bratislavy. Tohto dali bývať s Petrom, útekárom, ktorý pripravoval ďalší útek. Na okne mal už takmer prepílenú mrežu o priemere 2 cm. Konfident mu zaopatril pílku na železo. Peter nahovoril tohto spolubývajúceho, že ho poviaže, čo aj urobil a potom ho tresol železnou stoličkou po hlave tak, že ho len len že nezabil a pomocou plachiet zliezol z prvého poschodia na dvor, kde ho už sledovali dozorcovia. Tento im však z miesta dopadu ušiel vďaka neuveriteľnej hmle. Nebolo vidieť ani na 30 cm. Takže vznikla naháňačka ako vo filme. Samotný Peter mi potom rozprával, že keď ho to už prestalo baviť, tak zazvonil pri kátry na samotách režimákovi Kameňákovi. My sme sa zobudili na štekanie psov a rev Petra, ktorého na prízemí priviazali reťazami o zábradlie a pol hodiny bili. Dostal koridor, to znamená, že musel prejsť špalierom dozorcov, ktorí ho tĺkli obuškami. Peter mal už štvrtý pokus o útek. Väzni ho začali volať Útekár - motýľ. My sme predtým zhodou okolností videli film o Ševčenkovi, ktorý bol pri treste "koridor" zbitý na smrť. Peter sa stal v očiach mladých neskúsených väzňov hrdinom.
Ja som sa dostal bývať na celu s Františkom, o ktorom v novinách písali, že chcel byť najbohatším mužom v republike. Polovica dozorcov s ním sympatizovala, polovica ho nenávidela. Najviac ho neznášal Cigán s Bulom. Bulo bol nový bachar, kto-rého výzor sa dal porovnať len s divou sviňou. Prasa-čie oči, hora sadla a stále uslintaný. Na perách sa mu robila biela pena, preto ho prezývalo Bulo. Títo nám robili denne aj dvakrát filcung a pri filcungu vždy ukradli Františkovi z jeho značkovej kozmetiky. Mne sa s Ferom bývalo dobre. Mal dve vysoké školy. Dalo sa od neho všeličo naučiť z rôznych oblastí. Prežil som s ním aj Vianoce. Bol veľmi smutný, lebo mu vážne onemocnela dcéra. On to veľmi ťažko znášal. Býval som s ním asi tri mesiace. Potom ma odsťaho-vali. Dali k nemu bývať Rómov, ktorí mu úmyselne robili zle.
V tomto čase eskortovali na samoty mimoriadnou eskortou samotného kráľa Oravy, Babinského. Toho dal Sivý bývať s mordírom Petrom a jedným Bratislavčanom Pravým. Títo dvaja si na cele rozprávali také morbídne príhody, že to aj Babinského vystrašilo. V noci mu kradli keksíky a namáčali si ich do vody pri jedení, aby nechrúmali . Babinský, aj keď ich počul chrúmať a vedel, že jedia jeho keksíky, ráno sa tváril, že o ničom nevie, pretože strach mu nedovolil čokoľvek im povedať. Dokonca bol k nim taký dobrý, že mordírovi Petrovi napísal žiadosť o obnovu konania. Za toto ho Sivý potrestal pätnástimi dňami samoväzby. Údajne, podľa slov Petra, vmontoval do tejto žiadosti respektíve sťažnosti o porušení zákona meno nejakého vysokého straníckeho funkcionára. Cenzúra tento list neodoslala. Babinského šikovne šupli do samoväzby a Peter Gomboš ohádzal pred Sivým Babinského tak, že za odmenu dostal trojkilogramový balík. Keď bol Babinský v diere, tak sa z neho chodili bachari vysmievať. Robili si vtipy na jeho účet, kopali mu do dverí. Gomboš, okrem toho že dostal balík, stal sa aj pomocným vydávačom. Mal 25 rokov trestu a voľný pohyb po útvare. Samotný Gomboš sa neskoršie pochválil, že Babinskému sa do polievky viackrát vymočil, aby mal slanšiu. Toto sa Babinský ani nedozvedel. Po vypršaní samoväzby ho komisia zaradila na pracovisko Livelis, kde prežíval hotové peklo. Väzni sa pri jeho osobe rozdelili na dva tábory. Boli väzni, čo ho obdivovali a brali ho takmer ako politického väzňa, že škodil socializmu a diskreditoval vysokých straníckych funkcionárov. A boli väzni, ktorí ho bili, vykopali mu zuby a chceli ho na cele obesiť ako komunistu. Ja som sa v tom čase o Babinského nezaujímal. Mal som dosť svojich starosti. Jedno je isté, že to bola kontroverzná osobnosť.
