hlavna stranka


Zvíťazila po novembri 1989 pravda a láska ?

Zdieľaj  | 
NEBOJTE SA
(Kristus bol revolucionár. Najväčší v dejinách a nasledovania najhodnejší)


         Sú ľudia, ktorým sa korí svet. A nevie prečo. Zajtra ich opľuje, zatratí a pochová do zabudnutia. Chodia svetom odetí v purpure slávy, ovešaní metálmi. Pripomínajú človeku kométu letiacu a zanikajúcu na oblohe tichej letnej noci. VYHÝBAJÚ SA ÚZKOSTLIVO PRAVDE O SEBE, KTORÁ JE TAKÁ ŤAŽKÁ A TAKÁ JEDNODUCHÁ . Na scéne dejín, ktoré plynú ako valiaca sa rieka nezadržateľne k svojmu zániku vo večnosti, kúzlia ako eskamotéri z ruží klam pre tlieskajúce publikum. Hľa, podvod, lož a sladká prázdnota nezmyselnej cesty časom. A čo je pravda? Iba fluidum Pilátovej skepsy?! Pravdou je láskavá a tichá, svojou nekompromisnosťou v pokore impozantná hrdosť muža, človeka a Boha v jednej osobe, v tom nepreniknuteľnom tajomstve ukrytom pred múdrosťou ľudí, ktorý stál pred Pilátom. Kristus povedal: "Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo o pravde." /sv. Ján 18.36/
         KRISTUS NIE JE LEGENDOU, ANI MÝTOM, KDE HO CHCELI ZATLAČIŤ FAŠISTI A KOMUNISTI - TÍ ÚHLAVNÍ NEPRIATELIA PRAVDY, TÍ APOKALYPTICKÍ JAZDCI DEJÍN ZLA, PODLOSTI A EGOIZMU . Diabol kráčal dejinami človeka v rôznom rúchu. Jeho stopy v tomto 20. storočí zostali zaliate krvou a utrpením miliónov obetí. Prechádza ním odetý v metamýte fašizmu a komunizmu so súčtom megavrážd. JEHO CIEĽOM JE DOSIAHNUŤ GENOCÍDU ĽUDSTVA. A NEMÁ K TOMU ĎALEKO.
         Kristus bol revolucionár. Najväčší v dejinách a nasledovania najhodnejší. Hovoril pravdu mocným tohoto sveta. Farizejov, saducejov, veľkňazov, mocných pánov zo sanhedrinu, najvyšších sudcov nazval bez rozpakov obielenými hrobmi, KTORÉ SÚ BIELE A ČISTÉ NA POVRCHU, ZAPÁCHAJÚCE VŠAK VO VNÚTRI , prevracal stoly peňazomencov, vtedajších bankárov pred chrámom, kupčíkom prevracal ich šiatre a vzal na nich bič, ZAHANBOVAL UDAVAČOV, meštiackych nafúkancov a snobov. Mohli ho nezabiť?! Museli ho odsúdiť, zhanobiť a popraviť najpotupnejším spôsobom, určeným vzbúreným otrokom, ktorých ani nepovažovali za ľudí. CHCELI ZLOČINCI PRED DEJINAMI UROBIŤ Z NEHO ZLOČINCA, A PRETO HO UKRIŽOVALI S LÚPEŽNÍKMI A VRAHMI PO BOKU. Dismas bol jeden z nich. Bol ukrižovaný spolu s Kristom a v hodine smrti Kristom na kríži autenticky vyhlásený za svätého pre jeho objektivitu a ľútosť nad hodnotením jeho života. Dismasova verejná ľútosť nad spáchanými zločinmi predchádzala Kristovmu odpusteniu. Svätý Dismas, vrah a lúpežník, ten prvý a podivný veľký svätý nás kresťanov je toho dôkazom. Jeho proces svätorečenia vykonal Kristus na kríži slovami: "Veru hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji !" /Luk. 23.43/ Dismasovo svätorečenie je bez pochýb. Uniesol bremeno pravdy o sebe. Ničomní a malí sú iba kvantom veľkí zločinci, sú to klauni, smiešni mal í ľudia, zanikajúce kométy tichej letnej noci dejín. Malí sú od nepamäti neschopnosťou uniesť pravdu o sebe, a preto neschopní ľútosti a pokánia. TO ONI HOVORIA O ČISTOM PRAMENI PRAVDY AKO O "STOKE LŽI A NEPRÁVOSTI". DÁVNO ZABUDLI NA SVOJE DIABOLSKÉ SLOVÁ "O PRAVDE, KTORÁ ZVÍŤAZÍ NAD LŽOU A NENÁVISŤOU" . Eskamotéri, klauni, komediální kúzelníci, nadutí a sebeckí moriaci, ktorí vzbudzujú obdiv sliepok na hnojisku tejto doby.
         TOLERANCIA K TÝMTO KOMORNÍKOM A LOKAJOM DIABLA JE U KRESŤANA HRIECHOM. JE ZRADOU KRISTA! Dobrí sme iba tou mierou, akou kladieme aktívny odpor zlu, zasadzujeme sa o spravodlivosť a pravdu. Kristus predsa nebol k faľši, zrade, lži, mamone, sebectvu a podlosti tolerantným! Nebol oportunistom, ani nebol za konsenzus s farizejmi, pretvaračmi a podliakmi.
        Každý zdravý a normálny tvor, tobôž vyšší primát, užívajúci druhú signálnu sústavu, sa musí konfrontovať so zlom, ktoré ho ohrozuje. Frons, frontis znamená v latine čelo. IBA ZBABELEC A PODLIAK SA KU ZLU STAVIA CHRBTOM A NIE ČELOM . To nerobia kresťania. Kresťanstvo znamená novú skutočnosť dejín. Táto postavila nefilozofujúceho kresťana v mravnom ohľade nekonečne vysoko a urobila ho lepším NEŽ FILOZOFUJÚCEHO POHANA, KTORÝ SPRAVODLIVÝCH DNES NAZÝVA "STOKOU LŽI". Kristus sa v svojom učení, ktoré nám prináša v radostnej zvesti evanjelia, vyvaroval každej strojenosti, faľše, rétoriky a nepotrebnej učenosti. Svoje učenie a príkazy nám podáva bez blúznenia, jasne a pevne. On, ktorý je najmiernejší, najpokornejší, najláskavejší, je zároveň jednoznačný, autoritatívny, silný a energický.
        Kristus, ten najväčší a nasledovania najhodnejší revolucionár dejín, za svoje presvedčenie nakoniec podstúpi najpotupnejšiu smrť. Je zradený, popľuvaný, opustený všetkými a všetkým. Ale vstal z mŕtvych, premohol smrť, ktorá odvtedy pre nás kresťanov neexistuje. Ak sme uverili v Krista, tak nemôže byť na tomto svete odvtedy odvážnejších a odhodlanejších bojovníkov za pravdu a spravodlivosť. On Boh nás ubezpečuje, že je s nami až do skončenia vekov. Pripomína nám, že kde sa zhromaždíme dvaja v jeho mene, tam On je tretím. Tvoríme cirkev. Cirkev je Kristova. Nie je pápežova, nepatrí biskupom. Tí sú iba sluhovia sluhov božích. Čoho sa máme báť, keď je s nami pravda?! Boh je s nami. Dáva zmysluplnosť našej ceste časom.
        Ak nemáme uši zaliate olovom ľahostajnosti, počujeme stále jasne, zreteľne a presne Kristom vyslovené slová, ktoré ako reflektory osvetľujú našu cestu temnotou tohoto času: "NEBOJTE SA! NOLITE TIMERE!"

Ľudovít Michal GABLOVIČ

hlavna stranka