Súčasný postup a účelová zmena metodiky Ústavu pamäti národa pri posudzovaní žiadosti o priznanie postavenia veterána protikomunistického odboja in memoriam je zjavným popieraním zločinov stalinizmu rovnako akým je popieranie holokaustu! |
Na úvod je potrebné uviesť, že zákon č. 365/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2007 Z. z. o zvýšení príplatku k dôchodku politickým väzňom z 5 na 10 eur za mesiac väzenia, alebo nútených prác a poskytnutí finančného príspevku 1989 eur bol prijatý na základe politickej objednávky ortodoxného kresťanského krídla OĽaNO na čele s poslankyňou Záborskou a Andrejuvovov a jeho účelom bolo rozšíriť skupinu tzv. veteránov protikomunistického odboja o členov a členky reholí, ktorí boli dočasne internovaní v centralizovaných kláštoroch a nevzťahovala sa na nich rehabilitácia podľa zákona č. 119/1991 Zb. o súdnych rehabilitáciách. Od účinnosti zákona č. 219/2006 Z.z o protikomunistickom odboji boli za veteránov protikomunistického odboja osobitne považovaní, rehabilitovaní politickí väzni, príslušníci vojenských táborov nútených prác a násilne odvlečení NKVD do sovietskych koncentračných táborov pod správou Gulag. (Glavnoe upravlenie lagerej). Prekážka pre priznanie účastníka a veterána protikomunistického odboja bola definovaná v § 9. (Členstvo v ľudových milíciách, členstvo v KSČ vo vyššej funkcii, spolupráca s ŠtB a iné). V čase prijatia zákona ÚPN evidoval vyše 800 oprávnených osôb, ktorým bol priznaný štatút veterána protikomunistického odboja. Zhruba 2/3 z nich medzičasom zomreli alebo im bol vydaný preukaz in memoriam pre ich príbuzných, ktorí o to požiadali. Od prijatia novely zákona o príplatku k dôchodku, ktorá zvýšenie príplatku diskriminačne podmienila priznaním preukazu veterána ÚPN, v priebehu roku 2021 ÚPN začal arbitrárne zmenou metodiky porušovať Zákon o protikomunistickom odboji a v identicky rovnakých žiadostiach už postavenie veterána protikomunistického odboja in memoriam pre obete sovietskych koncentračných táborov ako aj politickým väzňom alebo príslušníkom vojenských táborov nútených prác nepriznával z dôvodu nepreukázania aktívnej protikomunistickej činnosti v dĺžke 12 mesiacov. Dodávame, že žiadateľom z radov nášho združenia zahynuli v pracovných táboroch živitelia rodín a požiadavka ÚPN o predložení dôkazov o aktívnom protikomunistickom odboji po vyše 75 rokoch je traumatizovaním obetí komunizmu vo vysokom veku, z ktorých sa mnohí ani nedožijú rozhodnutia ÚPN. Tieto dôkazy by bolo možné získať len z archívov NKVD v bývalom ZSSR, čo vzhľadom na súčasnú politickú situácie je nemožné. Zásadne nemožno súhlasiť s požiadavkou ÚPN a je potrebné zdôrazniť, že politickými väzňami boli aj všetci občania židovského pôvodu, ktorí zahynuli v nacistických koncentračných táboroch, hoci nevyvíjali aktívnu činnosť proti nacizmu a fašizmu. Súčasný postup a účelová zmena metodiky ÚPN pri posudzovaní žiadosti o priznanie postavenia veterána protikomunistického odboja in memoriam je preto zjavným popieraním zločinov stalinizmu rovnako akým je popieranie holokaustu! Nezákonnosť a porušovanie Zákona o protikomunistickom odboji č. 219/2006 Z.z. potvrdzuje aj stanovisko generálneho riaditeľa právnej sekcie Ministerstva spravodlivosti SR Mgr. Matúša Sopatu č. 11951/2022/142 zo dňa 20. 6. 2022 v ktorom uvádza: Svetové združenie bývalých politických väzňov
|