POLITICKÍ VÄZNI A ICH RODINY SA STALI OBEŤAMI SNAHY VLÁDY O VYSPORIADANIE SA S BÝVALÝM KOMUNISTICKÝM REŽIMOM

Stanovisko Svetového združenia bývalých politických väzňov k svojvoľnému výkladu zákona o protikomunistickom odboji a prekračovaniu právomoci Ministerstvom spravodlivosti a Ústavom pamäti národa

Stanovisko SZBPV

Na základe výzvy ústredného tajomníka Konfederácie politických väzňov (KPVS) Ing.  Karola Rosenberga, ktorý  pripravuje žalobu proti   Ústavu pamäti národa (ÚPN)  a Ministerstvu spravodlivosti, formou otvoreného listu zverejňujeme  stanovisko k príčinám, ktoré predchádzali  súčasnému  traumatizujúcemu procesu pri  vybavovaní žiadostí oprávnených osôb o vydanie preukazu účastníka / veterána protikomunistického odboja podaných Ústavu pamäti národa po nadobudnutí účinnosti novely zákona č. 365/2020.

Po  prijatí zákona č 365/2020 ktorým sa menil  zákon č. 274/2007  o príplatku k dôchodku politickým väzňov ÚPN v snahe znížiť počet žiadostí a tým aj finančné náklady  štátu zmenil  kritéria pre  priznanie postavenia účastníka a veterána protikomunistického odboja nad rámec a v rozpore so zákonom o protikomunistickom odboji č. 219/2006   na základe účelového  arbitrárneho a zjavne retroaktívneho výkladu zákona  Ministerstvom  spravodlivosti SR, pričom tento  zákon  nebol novelizovaný. ÚPN pri vybavovaní žiadostí spôsobil a naďalej spôsobuje prieťahy v niektorých prípadoch trvajúce už viac ako jeden rok.

Dôkaz:  Pôvodný formulár žiadosti  ÚPN 
             List podpredsedu NR SR Gábora Grendela z 10.2. 2022

            Po nadobudnutí účinnosti zákona č. 365/2020 a náraste počtu žiadateľov  ÚPN  a Ministerstvo spravodlivosti SR  zmenili kritéria pre priznanie postavenia účastníka protikomunistického odboja  v rozpore s ustanovením   § 6  zákona o protikomunistickom odboji neprípustnou retroaktivitou, ktorá je porušením základných princípov právneho štátu a hodnôt Európskej únie, ktorej členom je Slovenská republika.
Dôkaz:  Upravený  formulár žiadosti  ÚPN 

Jednou z hlavných príčin, ktoré spôsobili tento stav a psychickú traumu žiadateľov, často vo veku 80 a 90 rokov je skutočnosť, že aj keď sa totalitný režim zrútil už pred 31 rokmi, krivdy pretrvali dodnes. Takmer 10 000  príslušníkov komunistickej Štátnej bezpečnosti a funkcionárov Komunistickej strany stále poberá výsluhový dôchodok, zatiaľ čo ich obete neraz žijú na hranici chudoby. Všetky pokusy o nápravu do roku 2020 zlyhali.

Začiatkom marca 2022 Ústavný súd  na základe návrhu opozície  rozhodol o pozastavení účinnosti zákona č. 283/2021 o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu  a má posúdiť či je v súlade s ústavou.  Postup opozície je evidentným dôkazom, že na Slovensku  prebieha skrytou formou  boj o vysporiadanie sa s komunizmom a je jasné, že sme sa s komunizmom nevysporiadali.

Týmto sa zámer programového vyhlásenia vlády  -  vyplácanie príplatkov k dôchodkom politických väzňov  zo zdrojov z odobratých nezaslúžených  benefitov predstaviteľov komunistického režimu nenaplnil a obeťou sa stali opäť politickí väzni a ich pozostalí, ktorí  často aj vyše roka čakajú na vybavenie žiadosti podanej ÚPN o priznanie veterána protikomunistického odboja in memoriam, pretože vo väčšine prípadov  žiadosti podávajú vdovy a deti. V prípade členov nášho združenia, ktorým ich otcovia - živitelia rodín zahynuli v pracovných táboroch v bývalom ZSSR alebo počas transportu, títo žiadatelia ani nevedia kde a ako boli ich príbuzní pochovaní.

    Ďalšou príčinou, ktorá viedla k necitlivému prístupu ÚPN k prejednávaniu žiadosti  je hanebná protiústavná novela zákona  č. 553/2002 (Zákon o pamäti národa) zo 14. septembra  2017, ktorá bola pomstou  za aktivity  vtedajšieho predsedu správnej rady ÚPN Ondreja Krajňáka, hlavne za jeho zásluhu na vydaní nálezu Ústavného súdu, v spore s Andrejom Babišom.

Tento nález ukončil zneužívanie sporov na ochranu osobností v žalobách proti ÚPN, bývalým spolupracovníkmi ŠtB vedenými v registračných zväzkoch ŠtB, ktorým súdy priznávali státisícové nemajetkové ujmy, ktoré platili daňoví poplatníci. Až do nástupu Ondreja Krajňáka do funkcie bol ÚPN v týchto sporoch pasívny.
Novela zákona, ktorú iniciovali poslanci SNS zviazala predsedovi ÚPN ruky a odobrala mu  právomoc konať slobodne a v  zmysle zákona. Vo svojej pomste sa jej predkladatelia nezastavili ani pred znížením platu predsedu ÚPN.
Nástup Ondreja Krajňáka bol svetlou výnimkou a prerušením kontinuity politických nominantov ako to bolo v prípade Ivana Petranského a Jána Pálffyho. Pripomíname, že ÚPN vznikal na základe politických dohôd  za vlády koalície v ktorej bola SDĽ. Preto sa do správnej rady dostali ľudia s väzbami na bývalý komunistický režim.  Ján Langoš bol nútený súhlasiť pretože inak by ÚPN nevznikol vôbec. 

     Pod vedením Ivana Petranského sa do ÚPN dostali ľudia, ktorí sa snažili  relativizovať   husákovu normalizáciu a prezentovať ho  ako politika, ktorý sa obetoval v prospech  národa, pričom sa nebralo v úvahu, že v čase normalizácie boli tisíce nepohodlných prepustených z práce.  Konali sa vedecké konferencie „Gustáv Husák a jeho doba“. Vzniklo oddelenie vedeckého výskumu, ktoré vydávalo publikácie aj o období slovenského vojnového štátu so snahou o relativizovanie  prezidenta Jozefa Tisa. Tieto aktivity a zneužívanie ÚPN zastavil po nástupe do funkcie Ondrej Krajňak, ktorý určil nové témy zamerané na obdobie prenasledovania cirkvi a zločinov komunizmu. Aj to bolo príčinou novely zákona o ÚPN a odstránení Ondreja Krajňáka z ÚPN.

 Ako jediné združenie politických väzňov sme podali protest proti novele. Naše výzvy na  jej zrušenie  v kontexte s programovým vyhlásením vlády však boli ignorované, čo je dnes jednou s príčin svojvoľného postupu ÚPN vo veci vybavovania žiadosti o priznanie postavenie veterána protikomunistického odboja.

      Zatiaľ čo bol ÚPN pasívny a nedostatočne využíval svoje právomoci v prehratých súdnych sporoch s agentmi ŠtB,  aktívny začal byť v neprospech obetí komunizmu po prijatí novely zákona o príplatkoch k dôchodku politickým väzňov a náraste  počtu žiadostí.  ÚPN  v súčasnosti  nad rámec zákona prekračuje svoje právomoci keď začal meniť „pravidlá hry počas zápasu“  pri zmene kritérií pre priznanie postavenia veterána protikomunistického odboja. Arbitrárny a nezákonný postup súčasného vedenia ÚPN rovnako ako postup Ministerstva spravodlivosti nahráva starým štruktúram bývalého režimu. Máme za to, že súčasný politicky nominovaný predseda ÚPN týmto preukázal, že nemá vzťah k obetiam komunistickému režimu. Existuje dôvodné podozrenie, že tak koná preto, aby sa znížili náklady sociálnej poisťovne. 

Z tohto dôvodu je na mieste zmena vedenia ÚPN a členov správnej rady so skutočným vzťahom k obdobiu nacizmu a komunizmu, pretože ÚPN nemá byť len o historickom postoji ale predovšetkým o postoji k nacistickému ale najmä  komunistickému režimu a jeho obetiam. Inak je ÚPN len obdobou historickému ústavu  Komunistickej strany.

Od prijatia novely zákona o pamäti národa sme  nepočuli jedno  zásadne stanovisko zo strany predsedu ÚPN, ktorý sa schováva za členov správnej rady.  Na jednej  strane je ÚPN pasívny k znižovaniu výsluhových dôchodkov  príslušníkov ŠtB a funkcionárov komunistického režimu a na druhej mimoriadne aktívny pri hľadaní dôvodov ako znížiť počet  schválených   žiadostí o priznanie  veterána protikomunistického odboja.

 Vo viacerých prípadoch už vyše ročné prieťahy a odpovede  ÚPN traumatizujú starých ľudí a sú doslova znevažovaním  obetí komunizmu a stalinizmu. Skúste sa vžiť do  cítenia príbuzného, ktorému zahynul manžel alebo otec v sovietskom gulagu ak dostane oznámenie ÚPN, že má po vyše  70 rokoch od jeho smrti predložiť doklady preukazujúce jeho protikomunistickú činnosť trvajúcu viac ako 12 mesiacov. Existuje ešte väčší dôkaz ako smrť človeka v kontexte so zločinmi komunizmu a protikomunistickým  odbojom.
Každý nevinný popravený alebo usmrtený v gulagu v dôsledku neľudských podmienok prispel svojou obeťou k celosvetovému zápasu proti komunizmu a nemožno preto jeho smrť považovať za zbytočnú a márnu.  Zákon o protikomunistickom odboji  práve preto v § 6 definoval politických väzňov,  príslušníkov PTP a násilne odvlečených ako súčasť protikomunistického odboja a priznával im prednostne postavenie veterána protikomunistického odboja.

Politickí väzni a obete komunizmu stratili istou a pocit,  že ÚPN sa stavia za nich, pretože sa z neho stáva  normalizačná a kádrovacia  komisia ako v 50 rokoch alebo období husákovej  normalizácie. Úlohou predsedu ÚPN je vyzdvihovať obete komunizmu, podporovať ich a nie ich traumatizovať a znevažovať.  Taktiež aj menovať tých, ktorí  spôsobovali utrpenie a ľudské  tragédie, čo sa žiaľ od hanebnej novely  zákona o ÚPN nedeje.
Je poľutovaniahodné, že poslanci NR SR sa stotožnili s účelovým   výkladom zákona o protikomunistickom odboji ministerstva spravodlivosti a ÚPN v  právnom štáte s neprípustnými prvkami zavádzania retroaktivity, čo je popieraním ideálov novembra 1989. A to z toho dôvodu, že  komunistický režim zatváral nevinných ľudí, len za prejav viery a označoval ich za nepriateľov ľudovodemokratického  zriadenia, čo spočívalo len v tom, že  nemali správny kádrový pôvod alebo boli veriaci a to najmä  v 50 rokoch, kedy ešte neexistovala tajná cirkev, ktorej činnosť sa už považovala za trestný čin marenia štátneho  dozoru nad cirkvou. Kňazi a členovi reholí  sa v súlade s kresťanským učením  ani nezapájali do priameho a otvoreného odporu proti komunistickému režimu, ktorý považovali za nekresťanský v duchu, „ kto do teba kameňom ty do neho chlebom”. 
Novodobým kádrovaním ÚPN a Ministerstvo spravodlivosti  v podstate legitimizuje represívnu činnosť komunistickej justície, ktorá každého účastníka protikomunistického odboja považovala za zločinca v zmysle v tom čase platných zákonov. ÚPN týmto postupom spochybňuje  rozhodnutia o súdnej a mimosúdnej rehabilitácii, keďže každý  pre koho sa žiada priznanie postavenia veterána protikomunistického odboja  bol bývalým režimom označovaný ako nepriateľ ľudovodemokratického zriadenia a neskôr alebo ako nepriateľ  socializmu.

Predseda ÚPN by nemal mať správnu radu, ktoré mu zviaže ruky ale mal by mať určitú slobodu v rozhodovaní.

Postup ÚPN považujeme za kontraproduktívny, pretože politickí väzni nemôže za to, že aj po vyše 31 rokoch majú vplyv štruktúry bývalého režimu, ktoré sa postarali o svoje deti  ako napríklad europoslanyňa Monika Beňová, ktorej obaja rodičia boli vyššími dôstojníkmi ŠtB alebo syn bývalého komunistického ministra Ivan Lexa, čo  je len špičkou ľadovca. Dalo sa preto očakávať, že  na zvýšenie príplatku k dôchodku politickým väzňom nebude možné za súčasného stavu v spoločnosti použiť finančné prostriedky zo zníženie výsluhových dôchodkov príslušníkov ŠtB a benefitov funkcionárov komunistického režimu. Je preto nemorálne ak na to majú doplatiť obete komunizmu a ich príbuzní, ktorí mali tú smolu, že si nepodali ÚPN žiadosť po roku 2006 kedy bol prijatý zákon o protikomunistickom odboji, ktorý v tom čase bol len morálnym zadosťučinením bez finančného benefitu.
Argument ÚPN, o vyššom počte žiadostí ako sa očakávalo neobstojí, pretože v dôvodovej  správe k návrhu zákona sa rátalo s vyšším  počtom žiadostí čo potvrdzuje aj stanovisko MF SR.
 
ÚPN, ktorý po prijatí zákona o protikomunistickom odboji konštatoval deficit vydaných preukazov, keďže  z vyše 800 veteránov k augustu 2020 žila už len tretina, by mal privítať vyšší počet žiadostí a posudzovať tieto v zmysle zákona o protikomunistickom odboji  tak ako to robil od roku 2006 do roku 2021.

Výsledok novely zákona o pamäti národa z roku 2017 sa ukázal v plnej nahote v podobe traumatizovania obeti komunizmu. ÚPN potrebuje zasadnu zmenu vedenia ako aj správnej rady. Sme presvedčení, že keby  Ondrej Krajňák ostal predsedom ÚPN  nedošlo by k súčasnému stavu. 

                                                           Svetové združenie bývalých politických väzňov

Pokus o zmier – predžalobná  výzva odoslaná 14.3.2022 Ústavu pamäti národa