Návrh na odvolanie predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa PhD. Ivana Petranského

Odkaz pre predsedu Správnej rady ÚPN Ivana Petranského

 Naša zn. Sz 80/10                                                                Poprad 4.10.2010
                                                                                                             
Vec:    
Návrh na odvolanie predsedu Správnej rady  Ústavu pamäti národa
                               PhD. Ivana Petranského

Svetové združenie bývalých čsl. politických väzňov  predkladá Národnej rade  Slovenskej republiky a poslaneckým klubom NR SR návrh na odvolanie predsedu Správnej rady Ústavu Pamäti národa  PhD. Ivana Petranského  z dôvodu formálneho a nedostatočného  presadzovania ideí protikomunistického odboja ako prioritného poslania a myšlienky tejto inštitúcie, ktorá vznikla po páde komunistického režimu ako odozva na vznik obdobných inštitúcií v postkomunistických štátoch strednej a východnej Európy.

            Pod vedením I. Petranského sa ÚPN, na rozdiel od Poľskej republiky, Českej republiky alebo Nemecka,  nedostatočne zaoberal otázkami vysporiadania sa s komunistickým dedičstvom, ako aj presadzovaním práv obetí komunizmu.  Ivan Petranský bol do funkcie politický nominovaný Slovenskou národnou stranou až po tom, čo nebol zvolený  za predsedu Správnej rady býv. politický väzeň A. Tarnóczy.  Z tohto dôvodu Ivan Petranský nikdy nemal a ani nemá podporu politických väzňov. Bez ohľadu na to, svojím konaním,  ako predseda Správnej rady poškodil viacerých účastníkov protikomunistického odboja a zdiskreditoval samotný Ústav pamäti národa tým, že namiesto prioritného zamerania sa na otázky spojené s bývalým nedemokratickým komunistickým režimom,  presadzoval historicky a spoločenský neadekvátne zameranie činnosti ÚPN na obdobie Slovenského štátu počas II. Sv. vojny.

Svetové združenie bývalých čsl. politických väzňov zásadne odmieta aby inštitúcia, ktorá vznikla len z dôvodu rozpadu komunizmu, namiesto  presadzovania práv účastníkov protikomunistického odboja a odhaľovania zločinov komunizmu, organizovala diskusné večery o vojnových zločincoch z obdobia nacizmu, akú ÚPN uskutočnil  o gardistickom veliteľovi Otomarovi Kubalovi dňa 29. septembra 2010 o 17.00 hod. v priestoroch Poľského inštitútu v Bratislave. Na podujatí bola prezentovaná monografia Antona Hruboňa 5. Poľná rota Hlinkovej gardy. Ak by obdobnú besedu uskutočnila Ľudová strana–Naše Slovensko, s najväčšou pravdepodobnosťou  by polícia obvinila organizátorov z propagácie fašizmu. Je nepredstaviteľné, žeby Gauckov úrad v Nemecku uskutočnil besedu o Henrichovi Himmlerovi –veliteľovi všetkých zložiek  SS.
Je poľutovaniahodné, že ÚPN doposiaľ ani nevie koľko našich občanov bolo násilne odvlečených NKVD v rokoch 1944-1955 a  vychádza len z neúplného českého zoznamu Milady Polišenskej, uverejnenom na oficiálnej webovej stránke ÚPN. Ivan Petranský nemá našu dôveru tiež preto, lebo poškodil našich členov, ktorí sa v časoch totality postavili na odpor proti komunizmu, v súlade s chartou OSN podľa ktorej má každý právo postaviť sa na odpor proti režimu, ktorý potláča jeho základné práva a slobody.

V roku 2006 bol ako chabé zadosťučinenie pre odporcov komunizmu prijatý Zákon o protikomunistickom odboji č. 219/2006 Z.z. Po dlhej nečinnosti, vyhovárajúc sa na nedostatok finančných prostriedkov, ÚPN  v zmysle tohto zákona nekonal ani po viacerých urgenciách našej organizácie a preukazy pre účastníkov protikomunistického odboja a veteránov protikomunistického odboja začal vydávať až v roku 2008. Tento zákon sa však činnosťou ÚPN, pre ktorý bol prácou navyše, nakoniec nestal satisfakciou pre odporcov komunizmu ale nástrojom na ich kádrovanie.  Dnes už nebohý býv. politický väzeň Štefan Pazdera,  preukaz účastníka protikomunistického odboja nedostal, napriek tomu, že svojou odvahou po prevzatí moci komunistami v roku 1948 zachránil pred šibenicou viacerých významných členov západného odboja, ktorým ako polesný na Šumave pomohol  pri prekročení hraníc. Do emigrácie sa takto dostal aj brat kardinála Berana a príslušníci skupiny Silver B.  
Ako potvrdzujú listinné dôkazy, Ivan Petranský vopred prejudikoval rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka protikomunistického odboja 10 dni pred tým ako mala rozhodovať komisia ÚPN a takto nepriznal z dôvodu sporného záznamu v evidencii spolupracovníkov ŠtB, štatút dnes už nebohému Jánovi Korpášovi, ktorý bol vyše 8 rokov v pracovnom tábore v býv. ZSSR.

Rovnako vopred  pred zasadaním komisie ÚPN zamietol priznanie postavenie účastníka protikomunistického odboja Františkovi Bednárovi, odsúdenému k  14 rokom za to, že vyrobil elektronické zariadenie do nefunkčného nástražného zariadenia, ktoré bolo odoslané na protest proti politike KSČ vedúcemu tajomníkovi OV KSS. Vysoký trest bol pritom formou nátlaku ŠtB, ktorá týmto chcela získať prezradenie spoločníkov, ktorí balík s Košíc odoslali. Doposiaľ nie je známe kto ho vlastne poslal. Dnes už môžeme uviesť, že sa na tom podieľal už nebohý býv. dôstojník ČSA a istá profesorka v súčasnosti žijúca v zahraničí. Za prezradenie mu sľubovali nízky trest, keď to odmietol prekvalifikovali mu obvinenie na teror so sadzbou až po trest smrti.  Tento nátlak nezákonne pokračoval aj v najprísnejšej väznici v Leopoldove kde mu v roku 1988 pridali k trestu 5,5 roka za údajnú prípravu na vyslobodzovanie politických väzňov.  Podľa  Ivana Petranského je konanie Františka Bednára, ktorému bol po rehabilitácii v roku 1990 ponechaný zostatkový trest za nedovolené ozbrojovanie vo výške 24 mesiacov, trestné aj podľa súčasných zákonov. Prípad GFP pritom nebol ŠtB vôbec odhalený ako sa uvádza na webovej stránke http://www.szcpv.org/06/gfp.html .
Ak by bratia Mašínovci pochádzali zo Slovenska, Ivan Petranský by ich považoval za zločincov, pretože ich konanie by bolo trestné aj podľa súčasných zákonov.

Ivan Petranský uprednostnil pred objektívnym zhodnotením činnosti účastníkov protikomunistického odboja besedu o nacistických vojnových zločincov a zneužitím právomoci verejného činiteľa pri rozhodovaní, kto je ak to nie je účastník protikomunistického odboja, potvrdil kontinuitu totalitného práva a existenciu dohôd o podmienkach odovzdania moci po novembri 1989.  Z týchto dôvodov  nemá morálne právo viesť Ústav pamäti národa.

Originál návrhu

Bývalí politickí väzni žiadajú odvolať Petránskeho
http://www.sme.sk/c/5577287/byvali-politicki-vazni-ziadaju-odvolat-petranskeho.html

Predsedovi Správnej rady Ústavu pamäti národa vyčítajú, že sa nedostatočne zaoberal otázkami vyrovnania sa s komunistickým dedičstvom ako aj presadzovaním práv obetí komunizmu.
BRATISLAVA. Svetové združenie bývalých československých politických väzňov (SZČPV) žiada parlament, aby odvolal predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa (ÚPN) Ivana Petránskeho, pretože nedostatočne presadzuje idey protikomunistického odboja ako priority ÚPN.
Šéfa ÚPN volí ako člena správnej rady Národná rada SR na šesť rokov. Parlament ho môže odvolať len ak bol právoplatne odsúdený alebo ak šesť mesiacov nevykonával svoju funkciu. Petránsky je predsedom Správnej rady ÚPN od februára 2007.
Svetové združenie Petránskemu vyčíta, že sa nedostatočne zaoberal otázkami vyrovnania sa s komunistickým dedičstvom ako aj presadzovaním práv obetí komunizmu.
Pripomína, že do funkcie bol nominovaný SNS a preto nikdy nemal a nemá podporu politických väzňov.
Petránsky podľa združenia namiesto prioritného zamerania sa na otázky spojené s bývalým nedemokratickým komunistickým režimom presadzoval historicky a spoločensky neadekvátne zameranie činnosti ÚPN na obdobie slovenského štátu počas druhej svetovej vojny.
Združenie pripomína, že ÚPN zorganizoval 29. septembra diskusný večer o gardistickom veliteľovi Otomarovi Kubalovi.
Petranský v reakcii pre TASR vyhlásil, že návrh tohto združenia je motivovaný osobnými pohnútkami jeho tajomníka Františka Bednára, ktorému ústav nemohol pre zákonné prekážky udeliť štatút účastníka protikomunistického odboja. "Predložený návrh taktiež vychádza z neznalosti úloh, ktoré má ÚPN podľa zákona plniť. Ústav sa musí venovať nielen zločinom komunizmu, ale aj nacizmu. Obdobie, ktoré má ústav zo zákona za úlohu skúmať, sa nezačína rokom 1948, ale už rokom 1939," upozorňuje Petranský.
Na margo kritizovanej diskusie o gardistickom veliteľovi Otomarovi Kubalovi, šéf ÚPN poznamenal, že bola venovaná osobe jedného z popredných predstaviteľov Hlinkovej gardy a zločinom, na ktorých sa podieľala táto organizácia.
"ÚPN sa taktiež veľmi výrazne angažoval aj v otázke násilne odvlečených do ZSSR. Na našej internetovej stránke je zverejnený zoznam, ktorý odzrkadľuje súčasný stav poznania danej problematiky. Ústav bol taktiež spoluvydavateľom knihy, ktorá informácie čerpala priamo z bývalých sovietskych archívov," argumentuje Petranský. Tejto téme sa ústav venuje aj v 45-minútovom dokumentárnom filme "Prežili sme gulag", ktorý už viackrát odvysielala STV a ktorý ÚPN premieta na školách, čím vzdeláva mladých ľudí. "Môžem preto konštatovať, že ÚPN v danej problematike urobil veľmi veľa pozitívnej práce," hovorí Petranský.
Na záver dodáva, že Svetové združenie bývalých československých politických väzňov zastupuje iba ich marginálnu časť a nemôže preto hovoriť v mene politických väzňov ako celku.

Odkaz pre predsedu Správnej rady ÚPN Ivana Petranského

Vážený pán predseda, v reakcii pre TASR ste ma dňa 4.10.2010 obvinili, že za návrhom na Vaše odvolanie ktoré podalo Svetové združenie bývalých čsl. politických väzňov (SZČPV) sú moje osobné pohnútky a príčinou má byť neudelenie štatútu účastníka protikomunistického odboja pre podľa Vás zákonné prekážky. Ďalej ste uviedol, že združenie  nepozná úlohy, ktoré má ÚPN plniť a že ústav sa musí venovať nielen zločinom komunizmu ale aj zločinom nacizmu. Nezabudol ste sa pochváliť Vaším „najúplnejším“ zoznamom deportovaných v ktorom žiaľ množstvo príbuzných násilne odvlečených  nevie nájsť svojich rodinných príslušníkov a dokonca aj samotní násilne odvlečení  dotazujú potom nás.
 
Vedzte prosím, že ÚPN je od samotného vzniku hybridom, pretože obdobná inštitúcia v Českej republike sa nazýva Úrad pre dokumentáciu a vyšetrovanie zločinov komunizmu, čo má svoje opodstatnenie, pretože ako je známe, svet sa so zločinmi nacizmu vysporiadal v Norimbergu a nie je odkázaný na plnenie Vašich úloh v ÚPN.  Zrejme Vám pri plnení týchto úloh uniklo, že svet sa doposiaľ nevysporiadal so zločinmi stalinizmu a komunizmu.  EÚ prijala dve rezolúcie na prijatí ktorých, ako je nám známe sa ÚPN pod Vaším vedením vôbec nepodieľal. 

Bohužiaľ,  pri plnení „dôležitých úloh“ si ÚPN za dva roky od podania návrhu na očistenie mena nespravodlivo odsúdeného františkána C.B. Janíka nenašiel čas, aby podal GP SR jeden obyčajný návrh. Keď sme po odhalení pamätnej tabule v Liptovskej Tepličke kontaktovali Mgr. Dubovského, ktorý mal mať uvedenú vec pridelenú, tak ten už medzičasom v ÚPN ani nepracoval. O návrhu podrobne informujeme na webovej stránke SZČPV http://www.szcpv.org/09/ocistenie.html


Čo sa týka mojich údajných osobných pohnútok, vedzte prosím, že ja nie som štatutárnym zástupcom SZČPV a pani predsedníčka  Elena Bačkorová, ktorá podpísala návrh SZČPV na Vaše odvolanie  je svojprávna osoba, na rozdiel od Vás, nie nominovaná, ale riadne zvolená väčšinou členov na sneme SZČPV v roku 2008.

V roku 1996 som sa v USA osobne stretol s Ctiradom Mašinom, ktorý mi nedoporučoval aby som sa vracal späť na Slovensko, pretože podľa neho bude ešte dlho poznamenané komunizmom. Mal úplnú pravdu a ja som mal šťastie, že predsedom senátu Krajského súdu v Košiciach v roku 1990 nebol pri rehabilitačnom konaní človek s Vaším zmýšľaním, pretože inak by som ešte dodnes sedel v Leopoldove, pretože moje konanie by bolo trestné aj podľa súčasných zákonov. Ak by obdobne ako Vy uvažovali všetci účastníci I. II. a III. odboja, tak by žiadny odboj nikdy neexistoval.  

Preukaz účastníka tzv. protikomunistického odboja by som od ÚPN pod Vašim vedením nikdy ani neprijal a ubezpečujem Vás, že ak by Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré je oprávnené prejednať odvolanie proti rozhodnutiu ÚPN, ktoré informatívne pripájam v prílohe,  rozhodlo náhodou v môj prospech, tak Vám tento preukaz určite čo najkratšou cestou vrátim.   Nesedel som na oddelení pre protištátne trestné činy podľa Hlavy I. preto, aby som sa dnes doprosoval kryptokomunistických  pohrobkov, ktorí v čase totality prisluhovali a držali hubu  a krok o nejaké pochyderné  preukazy ešte pochybnejších odbojárov.

Ako povedal klasik, to čo si o sebe myslím sám, je pre mňa dôležitejšie než to, čo si o mne myslia iní.

František Bednár

Ministerstvo spravodlivosti SR
Župné námestie 13
813 11 Bratislava
Č. 23106/2010-53/65

Vec:  
Žiadosť o preskúmanie postupu Mgr. Igora Mišíka riaditeľa odboru rehabilitácií a odškodňovania  - odpoveď č.  23106/2010-53/65 zo dňa 28.09.2010
(vo veci žiadosti zo dňa 7.9.2007 o preskúmanie rozhodnutia Ústavu pamäti národa  č. DR/2006/00415 .zo dňa 20.8.07  v zmysle  zákona NR SR  219/2006 podľa § 11 ods. 7.)

Vážená pani ministerka,
Obdržal som odpoveď riaditeľa odboru odškodňovania a rehabilitácií č. 23106/2010-53/65 zo dňa 28.09.2010 na moju žiadosť zo dňa 20.09.2010 o preskúmanie postupu bývalého ministra spravodlivosti JUDr. Harabina a býv. ministerky Petríkovej vo vyššie uvedenej veci.

Je mi ľúto, ale z uvedenej odpovede mám dojem, že kontinuita komunistického práva naďalej na Ministerstve spravodlivosti trvá aj po vyše dvadsiatich rokoch od novembra 1989.
Na moje odvolanie proti rozhodnutiu ÚPN som totiž od roku 2007 doposiaľ nedostal  riadnu odpoveď  v zmysle zákona č. 219/2006 Z.z.
Zákonnému prejedaniu opravného prostriedku najprv marili vyše dvojročné prieťahy býv. ministra Harabina a býv. ministerky Petríkovej a neskôr samotný postup odboru rehabilitácii a odškodňovania, ktorý len formálne skonštatoval, bez uvedenia dôvodu, že ÚPN postupoval  v súlade s ustanovení  § 9 písm. b) zákona č. 219/2006 Z.z. 
Tento postup je na rovnakej úrovni ako keby v súdnom konaní odvolací súd vo svojom rozhodnutí bez odôvodnenia uviedol, že prvostupňový súd postupoval v súlade s tr. zákonom.

Moja žiadosť zo dňa 12.5.2006, ktorú pripájam v prílohe, nebola ÚPN v celosti  nikdy riadne preskúmaná a rovnako sa ňou nezaoberal ani Odbor rehabilitácii a odškodňovania  MS SR.
Ako je uvedené v  žiadosti o priznanie postavenia účastníka protikomunistického odboja som žiadal z troch dôvodov:

                                                                      
ÚPN a Odbor rehabilitácii a odškodňovania MS SR sa zaoberal len prvým bodom, odsúdením, za to, že som vyrobil elektronické zariadenie s fotobunkou do balíka s nefunkčným nástražným zariadením, ktoré bolo doposiaľ nezistenou osobou odoslané z Košíc vedúcemu tajomníkovi OV KSS v Poprade. V priebehu rehabilitačného konania bolo rekonštrukciou a znaleckým dokazovaní bez akýchkoľvek pochýb preukázané, že zariadenie nemohlo nikoho ohroziť a mojím motívom bol protest proti politike KSČ. Krajský súd v Košiciach mi ponechal zostatkový trest z pôvodného trestu vo výške 14 rokov, 24 mesiacov za nedovolené ozbrojovanie a všeobecné ohrozenie. Zostatkový trest mi bol zahladený Okresným súdom v Poprade.
V súvislosti s týmto odsúdením uvádzam, že zariadenie som len vyrobil a ŠtB som nikdy neprezradil účasť, dnes už nebohého býv. dôstojníka ČSA a istej profesorky, dnes žujúcej v zahraničí, ktorí sa priamo podieľali na odoslaní tohto balíka vedúcemu tajomníkovi strany.  ŠtB mi sľubovala trest vo výške 5 rokov za tr. čin §94 Tr. Zák, ak prezradím účasť týchto osôb. Keďže som ich neprezradil, ako formu nátlaku použili po niekoľkých mesiacoch vyšetrovania, prekvalifikovanie obvinenia na teror podľa § 93 Tr. Zák. so sadzbou od 12-15 rokov s možnosťou udelenia trestu smrti, čo mi bolo obzvlášť zdôraznené. Zo spisu je zistiteľné, že som na túto taktiku ŠtB reagoval účelovým podaním žiadosti GP SSR o trest smrti.
Ako ďalšie dôvody pre priznanie postavenia účastníka protikomunistického odboja som uviedol fakty v bode 2 a 3. V prílohe som ÚPN predložil aj DVD s dokumentom o ŠtB neodhalenej príprave na priamy odboj proti býv. totalitnému komunistickému režimu. Uvedený dokument – prípad GFP, vrátane video dokumentu, je uverejnený na webovej stránke.  http://www.szcpv.org/06/gfp.html

Dodávam, že ÚPN a Odbor odškodňovania MS SR doposiaľ nikdy nezdôvodnili, prečo sa uvedeným bodmi č. 2 a č. 3, nezaoberali. Z ich postupu je evidentné, že týmto naďalej a potvrdzujú kontinuitu totalitného práva a spochybňujú chartu OSN podľa ktorej má každý právo postaviť sa na odbor režimu ktorý upiera o potláča základné ľudské práva a slobody.
Podľa tohto postupu by v SR nemohli mať postavenie účastníka protikomunistického odboja ani bratia Mašínovci, pretože ich konanie by bolo trestné aj podľa súčasných zákonov. V roku 1996 som sa počas návštevy príbuzných v USA osobne stretol s Ctiradom Mašínom, ktorý mi doporučoval aby som sa už na Slovensko nevracal, pretože táto krajina bude ešte dlho poznamenaná obdobím komunizmu. Ukazuje sa, že mal úplnú pravdu, pretože odporcovia komunizmu sú na Slovensku diskriminovaní, zatiaľ čo prominenti s VKR a ŠtB dominujú v ekonomike a ovplyvňujú politiku.
V zmysle zákona č. 219/2006 Z.z. žiadam aby Ministerstvo spravodlivosti SR – resp. Odbor rehabilitácii a odškodňovania, ktorému bola vec odstúpená, v zmysle zákona riadne uviedli z akého dôvodu  a prečo 
ÚPN zámerne nevyužil a  vo svojom rozhodnutí ani nespomenul dôvod prečo sa nemohlo v danom prípade použiť ustanovenie § 11 ods. 6, podľa ktorého v odôvodnených prípadoch môže ÚPN vydať preukaz podľa odseku 3 aj ak jestvuje prekážka podľa § 9. Môže tak urobiť vtedy, ak intenzita odboja proti komunizmu bola zjavne rozsiahlejšia a dlhodobejšia než existencia prekážky podľa § 9.

            S úctou
František Bednár    

Prílohy:

1. Žiadosť o priznanie postavenia účastníka protikomunistického odboja zo dňa 12.5.2006