Reagujeme


Nie menšie zlo ale akceptácia zdravého rozumu SZČPV-SR Otvorený list uchádzačom o funkciu prezidenta SR SZČPV

Vyhlásenie SZČPV k 17.Novembru 1989

Zbesilí antikomunisti a ctihodní exkomunisti

Výzva na verejnú diskusiu

Protest SZČPV k menovaniu Generálneho prokurátora SR

List Jozefa Vaškoviča pre magazín Live

Ohlas na reláciu Sito v TV Markíza Jozef Vaškovič

Vyhlásenie SANO k nominácii Petra Šťastného Marián Dudisnký

Jak jsem sel do kina na The Passion of the Christ...

Protest pol. väzňov a odvlečených

Vyhlásenie Svetového združenia bývalých čsl. politických väzňov k listu slovenských biskupov ministrovi Kaníkovi. SZČPV

Protest

Výzva politických väzňov poslancom NR SR na podporu zrušenia amnestií zakrývajúcich politické zločiny

Svetové združenie bývalých čsl. politických väzňov (SZČPV) reaguje na prijatie sťažnosti bývalého riaditeľa SIS I. Lexu Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu.(ECHR)

Zamyslenie k stému výročiu revolúcie v Rusku

Ústav pamäti národa-prínos alebo záťaž pre daňových poplatníkov? Jozef Vaškovič


Nie menšie zlo ale akceptácia zdravého rozumu

Slovenská vládna politika je dlhodobo v hlbokej rozumovej kríze. Napriek tomu, že v parlamente má tri kresťansko-demokratické strany, nie sú schopní medzi sebou normálne komunikovať ani len ako kresťania. Pri absencii tohto morálneho rozmeru potom samozrejme neudivuje, že na post hlavy štátu SDKÚ navrhla bez konzultácie s partnermi samoľúbeho narcistu Kukana, ktorý svoju komunisticko-eštébácku minulosť ani netají. Na vážne zamyslenie je preto fakt, že po katastrofálnej porážke všetkých svojich prezidentských kandidátov sa táto virtuálna koalícia, neschopná sebareflexie, z ničoho nepoučila a naďalej svojich voličov vyzýva k neúčasti v druhom kole prezidentských volieb čo aj retardovanému napovie, že nahráva Mečiarovi. Svetové združenie bývalých československých politických väzňov registruje túto primitívnu hru straníckych lídrov a čo najdôraznejšie ich vyzýva - spamätajte sa! Mečiar v úrade prezidenta nie je Mečiar na poštovej známke. Táto funkcia mu zabezpečí nie len súdnu imunitu ale aj definitívne zahladiť všetky stopy svojho bašovania načo pred tým nemal čas. A je tu aj reálna hrozba, že Vám rovno pod nosom rozpustí Národnú radu a vyhlási predčasné parlamentné voľby! Moc v štáte prejde pod jeden politický subjekt a potom to už nebude len katastrofa vládnej politiky ale absencia zdravého rozumu.

Svetové združenie bývalých československých politických väzňov




Otvorený list uchádzačom o funkciu prezidenta SR

        Svetové združenie bývalých československých politických väzňov vyzýva týmto otvoreným listom kandidáta SDKÚ Eduarda Kukana aby sa vzdal kandidatúry v budúcich prezidentských voľbách, rovnako vyzýva, predsedu HZDS Vladimíra Mečiara a súčasného prezidenta Rudolfa Schustera, aby neohlasovali svoju kandidatúru.
         Pripomíname nedávne slová Sv. Otca Jána Pavla II. o tom, že Slovensko a jeho národ má čo ponúknuť Európe a celému svetu. Slovensko vstupujúce do Európy má preto právo a svätú povinnosť, aby demokratickému svetu ponúklo ako hlavu štátu čestného človeka nezaťaženého minulosťou.
         Práve s ohľadom na bolestnú a tragickú minulosť, podľa recenzie knihy " Le livre noir du communisme. Crimes, Terreur, Répression"(Čierna kniha komunizmu, zločiny, teror, útlak) uverejnenej v nemeckom denníku FRANKFURTER ALLGEMAINE ZEITUNG dňa 26. 11. 1997, komunizmus má na svedomí približne sto miliónov mŕtvych, teda oveľa viac ako nacizmus". Čísla obetí, aké ich uvádzajú jednotliví historici, sú nesporné. Prinajmenej 100 miliónov obetí priameho komunistického teroru na celom svete, z toho najmenej 20 miliónov v ZSSR a 65 miliónov v Číne; vo východoeurópskych štátoch asi 1 milión, v Afrike 1,7 milióna, v Kambodži 2 milióny, v Afganistane 1,5 milióna, v Severnej Kórei 2 milióny, vo Vietname asi 1 milión, ale aj v Južnej Amerike a v iných krajinách, v ktorých sa komunisti pokúšali zmocniť sa vlády, obete prekračujú desiatky tisícou. Kompletná inventúra hrôzy ešte ani nemohla byť vykonaná.
         Na rozdiel od nacizmu, Norimberg č. II. sa nekonal, z nám dobre známych dôvodov, ktoré tu pre nedostatok priestoru nebudeme uvádzať.

        Napriek tomu, Pán Eduard Kukan, ak Vám skutočne záleží na morálnom kredite tohto štátu a občania Slovenska pre Vás nie sú len prostriedkom ako sa dostať k moci, ako bývalý exponovaný člen zločineckej komunistickej strany, a osoba, ktorej meno je uvedené v zoznamoch spolupracovníkov ŠtB ev. č. 9002 krycie meno "Skopec", nemáte morálne právo zastupovať národ, ktorý sa hlási 80% ku kresťanským tradíciám a hodnotám tiež aj preto, lebo ste verejne vyhlásil , že ste Ateistom. Vzdajte sa preto prosím Vašej kandidatúry.

        Pán Vladimír Mečiar, ako uviedol bývalý pracovník MV SR JUDr. Leonard Čimo pre viaceré média v zahraničí, tiež v článku Jarmily Kudláčkovej, s názvom Mečiar-Čimo - Rozhovor s bývalým blízkym spolupracovníkom Vladimíra Mečiara, teraz druhým čs. politickým emigrantom Leonardom Čimom", v Necenzurovaných novinách č. 25/1992, nezákonne ste manipuloval so záznamami spolupracovníkov ŠtB, ktorí vedeli o Vašej spolupráci s ŠtB a donášaniu na A. Dubčeka. Verejne ste maril vyšetrovanie únosu občana SR do zahraničia a amnestiami ste zakrýval trestnú činnosť štátneho terorizmu s evidentným podozrením účasti SIS, ktorá vyústila až k dodnes neobjasnenej vražde R. Remiáša. V mene občanov Slovenska zvážte Vašu kandidatúru na prezidenta SR.

        Pán prezident Slovenskej republike Rudolf Schuster, pripomíname Vám, že akt kresťanského odpustenia spĺňa svoje hlboké a ľudské poslanie len v prípade ak poblúdený a pomýlený priznal svoju vinu. Ako Bývalý člen Ústredného výboru Komunistickej strany a bývalý predseda Krajského národného výboru ste to však nikdy zmysluplne a úprimne neurobil. Ako prezident ste legalizoval komunistického zločinca, keď ste justičnému katovi-prokurátorovi JUDr. Antonovi Rašľovi, spoluzodpovednému sa smrť študentov Tesára, Pučíka a Tunegu, udelil vysoké štátne vyznamenanie. Sabotoval ste očistu spoločnosti vrátením zákonov o ochrane utajovaných skutočností, o podmienkach spoľahlivosti pre službu v tajných službách ako aj o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäte národa. Nikdy ste nepriznal, že ako bývalý predseda Krajského výboru ste vedel o smernici MV ČSSR a pripravovanej akcii Štátnej bezpečnosti "Norbert", podľa ktorej ste mal v náplni Vašich povinností prípravu koncentračných táborov určených na internovanie a v prípade potreby určite aj likvidácii politických oponentov komunistického režimu. Z uvedených dôvodov zvážte prosím Vašu kandidatúru v budúcich prezidentských voľbách.

        Nemáme právo, ani nechceme určovať koho majú občania Slovenska voliť za prezidenta. Je však našou svätou povinnosťou, v mene našich mŕtvych, pripomenúť aby sme mali na pamäti, že Slovensko si zaslúži byť skutočné slobodným štátom, ktorý sa dokáže vymaniť z tieňa zločinov komunizmu a ukázať demokratickému svetu, že okrem vopred určených politických kandidátov, sú jeho občania svojprávni natoľko aby si vedeli zvoliť za prezidenta občianskeho kandidáta nezaťaženého kliatbou minulosti a zločinov. Bolo by žalostné ak by sa naše deti za nás museli ešte dlho hanbiť za to, že doposiaľ jediným prezidentom v histórii Slovenska, ktorý nebol členom totalitnej komunistickej strany bol msgr. ThDr. Jozef Tiso.

               Svetové združenie bývalých československých politických väzňov


Protest

         V mene tisícou bývalých čs. politických väzňov z obdobia totalitného komunistického režimu protestujeme proti označovaniu exriaditeľa SIS Ivana Lexu za súčasného politického väzňa, ku ktorému sa dlhodobo nehorázne uchyľuje denník ĽS-HZDS - Nový deň. Podľa medzinárodného práva patrí takéto označenie iba tým, ktorých za prejavený politický názor, alebo protivládnu opozíciu prenasledujú a väznia diktátorské, či totalitné režimy. Súčasťou širokej škály perzekúcie týchto politických oponentov je okrem iného systematické porušovanie ich ľudských a občianskych práv za použitia psychického i fyzického násilia končiaceho ich väzobnou izoláciou, ba často aj ich fyzickou likvidáciou.
          Nič z toho v prípade Ivana Lexu nezodpovedá tejto medzinárodnej právnej dikcii, lebo obvinenia, ktorým čelí majú kriminálny charakter. Do celkového obrazu politického väzňa nezapadá ani sociálna anamnéza obvineného, pretože vyšiel z prostredia bývalého exponenta totalitného justičného systému, ktorého prvky sa pokúšal implantovať aj do praktickej činnosti úradu, ktorému krátky čas šéfoval. Za zmienku stojí aj fakt, že tento údajný politický väzeň
          Z týchto dôvodov, čo najrozhodnejšie protestujeme proti zneužívaniu morálnych i právnych princípov na ktorých stojí etický kódex na podporu väzňov svedomia.

Svetové združenie bývalých československých politických väzňov v SR


úryvok rozhovoru exriaditeľa I. L.exom s exministrom vnútra )Ludovítom Hudekom
Fragment z rozhovoru exriaditeľa SIS a exministra Ľ.Hudeka



Protest politických väzňov a násilne odvlečených

         Slovenský zväz politických väzňov a násilne odvlečených, v mene obetí politických procesov komunizmu kategoricky protestuje proti dehonestácii pojmu "politický väzeň" denníkom HZDS "Nový deň" a nazývaniu politickým väzňom - exriaditeľa I. Lexu -obvineného zo spáchania viacerých trestných činov, tiež podozrivého z účasti na organizovaní únosu syna bývalého prezidenta a likvidácii nežiadúceho svedka - Róberta Remiáš, zavraždeného za dodnes neobjasnených okolností.
         Tento denník dňa 15.12. 2003, v článku s názvom "Politický proces pokračuje ďalej" od autora S. Hábera, uráža všetkých skutočných politických väzňov.
Ivan Lexa nemá morálne právo nazývať sa politickým väzňom. Jeho otec bol exponovaným predstaviteľom represie totalitného režimu. Podľa medzinárodného práva politický väzeň, musí spĺňať určené kritéria, ako prenasledovanie pre politické presvedčenie alebo stav finančnej a hmotnej núdze z politických dôvodov. Tzv. "politický väzeň" Lexa bol prominentne niekoľko mesiacov vo vyšetrovacej väzbe izolovaný od narušených psychopatov, recidivistov a homosexuálov a v súčasnosti mu slovenská justícia priznáva, ako stále podozrivému z trestnej činnosti, miliónové finančné zadosťučinenia za tzv. zásah žurnalistov do jeho práva na ochranu osobnosti. Ak sa to deje 14 rokov po prevrate v novembri 1989, je to urážkou všetkých popravených, umučených a väznených komunistickými zločincami. Slovensko sa na rozdiel od bývalej NDR nedokázalo očistiť v justícii a prokuratúre od zbabelých prisluhovačov KSČ a ŠtB a nemá právo nazývať sa právnym štátom.
         V skutočnosti je právnickým štátom- kreatúrou, v ktorej si zločinci za rozkradnuté miliardy najímajú celé tými advokátov, ktorí sú ochotní za tieto špinavé peniaze zapredať aj svoju vlastnú matku.
         Ivan Lexa si nevie ani vo sne predstaviť čo prežívali vo väzniciach a gulakoch politickí väzni, ktorí o privilégiách aké má on nemohli ani len snívať. Ak dnes cez poplatné médiá okato vykrikuje, že mu ide len o spravodlivosť, odpovedáme mu, že o to isté ide aj zúfalej matke Róberta Remiáša, ktorá na ňu márne čaká už dlhé roky!

Slovenský zväz politických väzňov a násilne odvlečených - Prešov

Vyhlásenie Svetového združenia bývalých československých politických väzňov pri príležitosti 14. výrocia novembrového prevratu v roku 1989

V mene obetí komunistických zločinov a k úcte ku všetkým, ktorí sa zúčastnili odboja proti totalite bez rozdielu či bola hnedá alebo červená, v čase nášho návratu späť do Európy, so smútkom uvádzame.

Po novembri 1989 došlo k zrade ideálov a totálnej sprenevere hodnôt k vytvoreniu lepšej a spravodlivejšej spoločnosti než akou bola tá, ktorú nám vnútili po vojenskom puči v roku 1968. Novembrový prevrat sa stal najlepším obchodom aký komunisti v Československu urobili od februárového puču v roku 1948. Stámiliardy rozkradnutého majetku, zlyhanie právneho štátu, ktorý je bezohľadne len na strane majetných, pôsobenie I. správy ŠtB vo finančnej a ekonomičkej sfére, tak ako pôsobenie KGB v súčasnosti po celom svete nás plne oprávňuje uviesť, že Československo a neskôr po jeho rozbití bez referenda nástupnícke štáty, riadili a naďalej riadia ekonomickí a politickí zločinci.

Václav Klaus, nechcel pripustiť existenciu „špinavých penazí“. Vladimír Mečiar verejne zneužíval právomoc verejného činiteľa a zasahoval do nezávislosti vyšetrovateľov polície v dôsledku čoho je dodnes neobjasnená vražda Roberta Remiáša. V nedohľadne ostalo bezprecedentné zneužívanie Slovenskej informačnej služby (SIS) Ivanom Lexom, ktorému slovenská justícia napriek tomu, že je stále podozrivý z trestnej činnosti priznáva miliónové nemajetkové ujmy v sporoch na "ochranu osobnosti". Z prehodnotenia Mečiarovej „privatizácie“ sa stala fraška po tom, čo Fond národného majetku odpúšťa privatizérom z radov HZDS až 40% zo zostatku ceny, a to napriek tomu, že súčasná koalícia ostro kritizovala privatizáciu za Mečiara, najmä pre nízke ceny a preto, že privatizovali v prvom rade prívrženci HZDS. Dnes súčasná koalícia tieto ceny nízke ceny ďalej znižuje, a to predtým, ako sa dostala k moci, chcela prehodnotiť celú privatizáciu. Je možné, aby takéto vykrádanie Fondu národného majetku bolo možné bez finančnej spolupráce vedenia fondu s privatizérmi? Tak ako tak ako desiatky miliárd v Konsolidačnej banke aj to nakoniec zaplatí radový obcan. Morálka a slušnosť sa stráca v politickom kupčení, kalkulácii a udržaním politickej moci aj za cenu vydierania opozície a vynucovania si jej podpory. Ak v civilizovanej spoločnosti platí, že už pri podozrení politik odstupuje aby očistil dobré meno strany, v SR platí úplný opak. čím väcšie podozrenie tým vyšší postup. Názorným príkladom je nedávne kriminalizovanie lídra televíznej strany ANO. Pri snahe KDH zbaviť ho poslaneckej imunity, bol použitý ako hlavný svedok človek, ktorý pripravil tisíce občanov o úspory v nebankovom subjekte. Vzápätí po výmene ministrov sa politik podozrivý zo spáchania trestnej činnosti, stáva hlavnou oporou Dzurindovej vlády.

Tak ako sa lámali charaktery a statočnosť v čase normalizácie, rovnako sa lámu pri politickej likvidácii oponentov, ktorí našli odvahu postaviť sa proti hladačom protištátnych skupiniek, ktoré v skutočnosti ohrozujú jedine ak ekonomické záujmy SDKÚ. Našiel sa jediný spravodlivý v mori zbabelcov a prospechárov - Ivan šimko, ktorého to stálo kreslo ministra. Amorálnosť sa opäť považuje za životný princíp. židovská náboženská obec žiada premiéra a SIS o objasnenie škatuľkovania podľa toho či je niekto židom alebo nie. Paradoxne plnú podporu predsedu vlády má riaditeľ SIS, ktorého otec - člen nacistickej strany, pôsobil v internačnom tábore počas vojnového Slovenského štátu. V databáze knihy „Zločiny komunizmu na Slovensku“ sa pri mene L. Pittner namiesto dátumu prepustenia uvádza otáznik. Otáznikom je aj odsúdenie jeho otca o jeho samotného ako mladistvého do komunistického prevýchovného tábora pre mladistvých. Bol to práve on, ktorý bol ako minister vnútra priamo zodpovedný za „zabetónovanie“ celej agentúry ŠtB v štátnej správe. Vrcholom, cynizmu bolo jeho pôsobenie na poste predsedu v Konfederácii politických väznov Slovenska politicky loajálnej súčasnej koalícii.

17. November sa v skutočnosti stáva dňom národného smútku a zmanipulovaným príbehom jednej ukradnutej revolúcie. Takmer 20% účasť komunistov v parlamente v Českej republike je varovným signálom. Otvorene avizujú uchopenie moci, spätné zoštátnenie a premenovanie „obetí komunizmu“ na „obete studenej vojny“. Je len otázkou času, kedy Slovensko tak ako vždy v minulosti kopírovalo vývoj v susednej ČR. Ich Ak sa tento národ dá opät ohlupovať vidinami svetlých zajtrajškov, tentoraz v EÚ, pričom má byť tolerované všetko v mene vidiny zlatého teľaťa, bude to tragédiou nášho vlastného svedomia. Pokiaľ občania tohto štátu sú s týmto stavom zmierení a nemajú už sebemenšiu snahu aspoň sa pokúsiť o zmenu a návrat k slušnosti, čo v praxi môže znamenať a budúcnosť to raz potvrdí, len výmenu vo vedení SDKÚ a HZDS, nemožno očakávať, že si zaslúžime žiť v normálnom štáte so základnými princípmi demokracie a práva. Ľahko sa nám potom môže stať, že najprv sa nám stratia v Európe naše deti, ktoré nevidiac perspektívu odídu za lepším a nakoniec sa v Európe rozplynieme ako voľakedy Lužickí Srbi.




       Hore