Od našich autorov

Československý urán 1945-1989 Štefan Pazdera Zpráva o pokračujícím organizovaném násilí Hana Catalánová, Jiří Vaněk, Josef Bílek

III. odboj - konečná fáze Jiří Vaněk 

Krvavé poučení ze socialismu Václav Eminger

Tichá hrozba pro Austrálii Václav Eminger 

Otevřený dopis řediteli civilní zpravodajské služby Hana Catalánová





Československý urán 1945-1989

Štefan Pazdera

Štefan Pazdera

Foto: Josef Bílek

Táto odtajnená správa o uránovom synonyme prichádza na verejnosť v plnej nahote na základe zdokumentovania Úradom dokumentácie a vyšetrovania zločinov komunizmu.

Na úvod stručne trocha histórie o záhadnej hornine, z ktorej v roku 1910 práve z jáchymovského uránu vyrobila prvý gram rádia Mária Sklodowská, ktorá upozornila svet na jej obrovský význam.

 

Pred II. Svetovou vojnou bolo na svete len niekoľko bezvýznamných uránových ložísk a to Sinkalobwe v Belgickom Kongu a „Eldorádo u veľkého medveďa“ v severnej Kanade. Pri vývoji prvej atómovej bomby v USA bola použitá uránová ruda z nálezísk Sinkalobwe a Colorado.

Jáchymovské nálezisko uránu sa najmä preto stalo po ukončení II. Sv. vojny strategickým priestorom sovietskych vojenských záujmov. Po dohode s československými úradmi túto už v roku 1945 hermeticky uzavretú záujmovú oblasť navštívil námestník obchodu ZSSR Ivan Bakulin s plk. Alexandrovom ako znalcom uránových nálezísk. Pre sovietsku stranu bolo prvoradým, podľa prvej dohody s vládou ČSR zastupovanou Z. Fierlingerom, zaistiť v oblasť Jáchymova armádou a orgánmi MV ČSR.

Už v roku 1945 sa začal aktívny prieskum ložiska a súčasne aj ťažba. K miestnym baníkom bolo prisunutých až 5000 vojenských zajatcov. Dňa 19.10.1945 bola podpísaná oficiálna Dohoda na ťažbu uránovej rudy, prezidentom E. Benešom na jednej strane a Bakulinom na strane druhej. Táto dohoda dostala krycie meno „Chalupa“. V súvislosti s ťažbou uránovej rudy bolo uzatvorených niekoľko tajných dohôd, ale o cene sa takmer nehovorilo aj keď sa sovietska strana formálne zaviazala, že sa bude podieľať na výrobných nákladoch vo výške 15% z dodanej rudy.

V ďalšej dohode z 18.4.1952, ktorú za ZSSR podpísal Lošakov a za ČSR A. Zápotocký, na nátlak ZSSR boli sovietske náklady znížené už len na 10% vykazovaných nákladov! Od 1.1.1961 sa ZSSR na geologickom prieskume už nepodieľal a vláda ČSR musela prijať platbu v pomere 3,15.-Kčs k jednému Rubľu. Táto dohoda bola podpísaná na obdobie 20 rokov!

Zásielka uránu o váhe 30.839 kg, odoslaná 23.11.1945 z Jáchymova, bola prvou československou rudou transportovanou do ZSSR. Do ZSSR bolo vyvezených 96.660.06 ton uránovej rudy a na jej ťažbu doplatilo životom 1.736 našich občanov, hlavne politických väzňov, zneužitých v rozpore s Chartou OSN vo vojnovom priemysle. Hospodárska strata porovnávajúc, sovietskou stranou diktovanou cenou v porovnaní s pohyblivou cenou na svetových trhoch, je nenahraditeľná.

Vojnových zajatcov neskôr nahradili násilím deportovanými väzňami. Na ich stráženie MV ČSR nasadilo k 1.1.1947 3.394 príslušníkov väzenskej stráže a členov SNB najmä zvláštneho útvaru „Jeřáb“ známych svojim brutálnym prístupov k väzňom. Mesačné náklady len na nich dosahovali 103, 254.319 -Kčs. Aby komunistická vláda ČSR mohla plniť zmluvy nadiktované ZSSR, nasadzovala denne na ťažbu 5.550 väzňov. Náklady na stravu určenú pre väzňa na jeden deň MV ČSR určilo na 6.-(slovom šesť)Kčs. Každý väzeň mal stanovenú normu produkcie priemerne mesačne 1.720.-Kčs. V prípade nesplnenia nasledovali kruté perzekúcie ako polovičná dávka, už z beztak nedostatočnej stravy, korekcie a ďalšie kruté tresty. Vreckové z vyprodukovanej sumy bolo stanovené na 1.10 až 1.60 Kčs na smenu. Zbytok mesačného výkonu išiel v prospech MV ČSR. Je všeobecne známe, že práca v uránovom priemysle patrí medzi obzvlášť nebezpečné a zdravie ohrozujúce pracoviská. Napriek tomu museli väzni pracovať bez základných ochranných pomôcok. Jáchymovské uránové bane vyplácali novodobým otrokom len symbolickú mzdu napriek tomu, že ročný zisk pre MV ČSR bol priemerne 40.976.719 Kčs.

Tieto údaje nech sú svedectvom ale aj výstrahou o zločineckej komunistickej strane a jej zapredaneckej pätolizačskej politike voči ZSSR počas štyroch desaťročí až do pádu „železnej opony“.

Je poľutovaniahodné, že ani ponovembrová politická garnitúra nenašla dostatok politickej vôle na prijatie účinného odškodnenia obetí uránovej lúpeže storočia a prijatý zákon o súdnej rehabilitácii č. 119/90 Zb. sa takto stal pre postihnutých len žobračenkou.

Hore