Po neoliberálnych spasiteľoch krachujúceho hospodárskeho zázraku Západu koncom 80 - tych rokov minulého storočia sa vynárajú na scéne ovládnutia sveta ďalší ekonomickí idioti a demagógovia.
Názornou ukážkou sa predviedol profesor ekonómie Nouriel Roubini z Newyorskej univerzity v bombastickom článku „Čínsky rast sa môže rozbiť o múr“, v ktorom sníva o úpadku a likvidácii Číny ako ďalšieho nebezpečného konkurenta v ovládnutí sveta.
Aj po zrútení bipolarity Východu a Západu a zmocnení sa hospodárskych potenciálov v postkomunistických štátoch, čo bolo hlavným cieľom aranžovaných prevratov pod zásterkou demokracie a slobody, ktorá bola až druhoradá, pokračujú novodobí spasitelia v šírení hyenistickej propagandy o pseudo-slobode a demokracii, teraz dokonca v Číne.
Krachujúce USA s padajúcim dolárom sa nedokážu zmieriť so štátnym kapitalizmom Číny, ktorý vznikol za ich výdatnej podpory a zaslepenej chamtivosti a nenažranosti po lacnej pracovnej sile, čím sa Čína elegantne dostala k vyspelým technológiám a stala sa najväčšou výrobňou Západu. Túto príznačne aziatsky- rafinovanú taktiku a stratégiu nedokázali pochopiť skostnatené politbyrá býv. ZSSR a jeho satelitov, ktoré v technicky vyspelejšom Západe videli len ideového nepriateľa a vyplytvali svoj ekonomicky potenciál v kontraproduktívnom zvyšovaní výdavkov na zbrojenie čo sa im napokon stalo osudným v rokoch 1989 až 1990.
Sotva možno predpokladať, že Čína dopustí aby sa Západ privatizáciou zmocnil štátnych podnikov a zničil jej hospodársky potenciál. Čína totiž nedisponuje takými servilnými a skorumpovanými idiotmi, akí sa na Slovensku vyrojili po roku 1989 z narýchlovykvasených politických strán infiltrovaných ŠtB a VKR a pre elimináciu korupcie úspešne využíva inštitút trestu smrti. Dnešná Čína však v podobe devízových rezerv disponuje už takým kapitálom, že si môže sama dovoliť diktovať pravidla hry a nie je odkázaná na fantazmagorické odporúčania neschopných amerických idiotov s nobelovými cenami za ekonomiku, akými je napríklad doporučenie, aby Čína revalvovala svoju menu o 10%.
Politické garnitúry zo Slovenska, ktoré sa dostali k moci v roku 1989, systematicky pokračujú v bazárovom výpredaji strategických podnikov až po posledný štátny majetok, ktorý tu ešte ostal, čím ohrozujú energetickú, ekonomickú a potravinovú bezpečnosť štátu. Bezohľadne a cynicky pritom ožobračujú obyvateľstvo, postupne znižujú prístupnosť k základnej zdravotnej starostlivosti, ochrane života a majetku občanov, až k ich postupnej likvidácii. V horizonte max. dvoch generácii, v kontexte s demografickým vývojom na Slovensku, hrozí pomalý zánik majoritného obyvateľstva a jeho asimilácia.
Poznámka:
Príspevok poslal na našu elektronickú adresu pán Ján Šatan a bol redakčne upravený
Ameriku vlastníme my, oni teď dřou na nás, říká Číňan
"Proč upadají velká impéria v rozkvětu? Ptá se čínský profesor na přednášce v aule roku 2030. Stále dělají stejnou chybu. Otáčejí se zády k pricipům, které je učinily mocnými. Amerika vrhla na trh mnoho peněz, převzala některé privátní sféry průmyslu, zkrachoval jí rozpočet. Samozřejmě, velkou část dluhu jsme vlastnili my, takže teď dřou oni na nás!"
Je to reklama, z které mrazí, je to reklama, kterou nakonec velké americké televizní společnosti (ABC, A&E, History channel a další) zakázaly. Je to totiž řeklama, která je naprosto pravdivá.
A zadavatel reklamy, spolek Citizens Against Government Waste (Společnost občanů proti vládnímu plýtvání - uživala by se jistě i u nás!), říká: Budoucnost není možné změnit, budoucnost musíte změnit!
Ano, skutečnost je nyní taková, že Čína může kdykoliv už složit západní impéirum bez jediného výstřelu. Západní společnost a s ní západní způsob života a uvažování, zcela zkrachoval. Americký sen byl znásilněn a zhroutil se. Co přijde po něm? Číňané? http://www.osud.cz/ameriku-vlastnime-my-oni-ted-drou-na-nas-rika-cinan
Bohatá Čína môže skúpiť Manhattan
Dlhy štyroch zadĺžených európskych krajín by Peking hravo splatil. A ešte by mu polovica zostala. Kúpiť 50 najväčších športových klubov sveta? Pre Čínu je to otázka drobných. Jej rezervy v zahraničných menách totiž presiahli už tri bilióny dolárov. Kluby by ju vyšli na menej ako dve percentá z tejto sumy. Upozornil na to britský týždenník Economist, ktorý však hneď dodal, že centrálna banka v Pekingu pri rozhodovaní o využití rezerv fantáziu veľmi nepoužíva. Prevažnú väčšinu prostriedkov totiž investovala do amerických dlhopisov a ak by sa teda Washington rozhodol devalvovať menu, Čína by na tom dosť stratila.
FAKTY
Čo koľko stojí
Dlhy štátov PIGS – 1,51 biliónov dolárov.
Apple, Microsoft, IBM a Google – 916 miliárd dolárov.
Všetky budovy na Manhattane – 287 miliárd dolárov.
Pritom len polovica z jej rezerv by stačila na vykrytie dlhov štyroch európskych problémových ekonomík (Portugalsko, Írsko, Grécko a Španielsko). Ak by k tomu „pribalila" firmy Apple, Microsoft, IBM a Google, ostalo by jej ešte dosť na všetky nehnuteľnosti Manhattanu. Samozrejme, ako píše Economist, ak by sa niekto o niektorú z týchto kúp pokúsil, cena by výrazne stúpla.
28. 4. 2011 Matúš Krčmárik