Naše interné informácie
Slovenský nezávislý mesačník. Čítame a píšeme pre vás. julius.bosko@online.de
Ročník XVIII. Febr. 2008. Číslo 127. Fax.: 0049 8991 40
http://www.matica.sk/NII/nii.html
A o čom sa písalo v zahraničí ?
Číňania idú...!
V týchto dňoch v Parchime (býv. NDR) stúpa napätie. Ide o veľkú sumu peňazí a o celé letisko, ktoré ešte stále patrí okresu, ale obchodná zmluva je už podpísaná. Do 15.dec. t.r. musí kupujúci zložiť 31 miliónov Euro. Ďalších takmer 70 miliónov chce kupujúci následovne investovať. Kupujúci je Číňan. Ozaj! To nie je sen. On bol už tu v Parchime, kde sa snúbia lesy s lúkami a tichom.
A v strede toho všetkého 3 kilometrová šedivá dráha - rovná ako šnúra. To je letisko Schwerin - Parchim - na pol ceste medzi Hamburgom a Berlínom.
Jedného dňa v septembri tu pristálo lietadlo Boeing 747 z Číny. Vykladali sa hračky, dámske topánky a jeden traktor. Jedinými svedkami je pár novinárov a zástupca zemského úradu. Dopravná trasa Zhengzou - Parchim je otvorená!
Zhengzou je hlavné mesto čínskej provincie Henan a má 7 miliónov obyvateľov. Parchim je okresné mesto a má 20 tisíc duší a transparent : " Parchim International Airport." Kupujúci sa volá Yuliang Pang a má 41 rokov. Ako prvý Čiňan chce kúpiť letisko - a síce komplet: Vežu, terminál, Cargobudovy, dráhu vrátane letiskovej prevádzkovej firmy s priľahlým priemyselným centrom. S nemeckou Lufthansou sa vedú rozhovory, aby tovar dovezený z Číny ďalej dopravovala do Sankt Petersburgu, do štátov Škandinávie. Nakoniec je plánovaná železničná trať pre ICE vlaky so zastávkou Parchim - 4 minútové zdržanie nemôže byť problémom ! V priľahlých budovách mieni
majiteľ montovať automobilové dielce dovezené z Číny. Dovezený traktor je určený pre Nigériu. V budúcnosti sa počíta s volným colným priestorom okolo letiska, aby sa mohlo letisko použiť ako prekladisko pre obchod s Afrikou a Dubaiom. Parchim preberie čínske svetové obchodné stredisko v Dubai. V budúcnosti budú Číňania prevádzkovať obchod s Afrikou cez Parchim a na spiatočnom lete sa budú prevážať kvety z Ugandy a Kenie.
V budúcnosti sa má čínsky tovar odtiaľto rozvážať železnicou, loďami a diaľnicou na európske trhy. Napríklad do Budapešti, ktoré sa stalo tajným hlavným mestom Číňanov v Európe. Totiž je skutočnosťou, že po zrušení vízovej povinnosti sa v Maďarsku usadilo asi 40 tisíc Číňanov. Peking chce investovať v okolí Dunaja 250 miliónov Euro.
Taktiež sú Číňania už v Rumunsku. Okolo 7 tisíc Číňanov žije v Bukurešti, kde majú svoj chrám, v ktorom nachádzajú kus svojej domoviny. Mnohí privandrovali do Bukurešti cez Belehrad, kde denne pristávajú dve lietadlá DC - 10. Prekladanie tovaru bude v budúcnosti nahradené skladiskom priamo v Bukurešti, ktoré už stojí a obrovské obchodné centrum "Červený drak" so 16 poschodovou budovou spolu s kancelárskymi miestnosťami, konferenčnou sálou, výstavnými halami, 12-timi obytnými blokmi s garážami, detskými jaslami, kasínom, bankami atď. Pre Číňanov bude Rumunsko bránou k európskemu trhu.
V Miláne na ulici Via Sarpi patrí 80% obchodov Číňanom. 80% obyvateľov sú Taliani. Na Via Sarpi, čo je 800 m dlhá hlavná tepna v Chinatown Mailandu, sa nachádza 19 čínskych reštaurácií, 11 čínskych obchodov s koženými výrobkami, 10 čínskych supermarketov, 7 čínskych obchodov s bylinkami, 149 čínskych veľkoobchodov. Atď. .......
Mnohí trpia pod týmto dojmom, lebo všade sa objavili názvy v cudzom písme, známy pekár z rohu ulice už dávno zmizol, v baroch sa hovorí čínsky, novinové stánky sú preč a najmä pôvodný ráz štvrti, len pol hodiny chôdze vzdialenej od Piaza del Duomo sa stratil. Je síce pravdou, že prepadávaniu a okrádaniu sa tu nik nemusí báť, aj keď sa minulý mesiac stalo, že za bieleho dňa boli dvaja Číňania zastrelený - to je vecou vyrovnávania si účtov
" v rámci tunajšej novej spoločnosti".
Omnoho horšie je to na uliciach Via Monza a Via Padova, kde sa počet prepadávaní a násilností medzi arabskými a latinoamerickými privandrovalcami zvyšuje.
Pred piatimi rokmi pracovali Číňania pre talianske firmy. Teraz zakladajú svoje vlastné. Ulica na Macrolotto, smerom na priemyselnú zónu Prato je lemovaná tabuľami v taliančine a v čínskej reči a verbuje pre 300 firiem na výrobu konfekcie.
Zhan - majiteľ firmy - pred 8 rokmi založil firmu a dnes zamestnáva šiestich designerov a pýši sa, "že on je iný, lebo neprodukuje lacný tovar."
Nové strediská síl globálneho hospodárstva.
Pre Západ je to šok! Práve tá najsolídnejšia a vysoko hodnotená banka UBS - prvá adresa švajčiarskeho bankovníctva, musela poprosiť jedného ázijského investora aby sa stal akcionárom - (a to ešte k tomu štátneho akcionára!) Nikdy predtým sa nestalo aby sa niečo takého prihodilo, pri typickej švajčiarskej snahe o nezávislosť.
A len niekoľko dní predtým dostala americká banka Citigroup - najväčšia banka sveta, miliardovú injekciu z arabského polostrova - z Abu Dhabi.
Nič nemohlo zmeny v rozložení síl na svete lepšie dokumentovať, ako toto nové rozdeľovanie na chudobných a bohatých - mocných a bezmocných!
Vysoká cena ropy a výhodná pozícia exportu Číny a iných ázijských krajín vytvorila novú rovnováhu moci. Mnohé západné hospodárstva, predovšetkým USA, existujú len za predpokladu pôžičiek a dlhov, zatiaľ Východ nazhromaždil miliardy a miliardy v devízach. To samozrejme nemôže zostať bez následných ďalekosiahlych zmien v regióne. "Existujúca moc a momentálna hospodárska sila mimo USA nebola doteraz nikdy tak veľká" - hovorí šéf US - General Elektric - ešte pred desiatimi rokmi, keď ropa bola za 10 dolárov - si tento stav nik nevedel predstaviť. Rusko bolo na pokraji rozpadu a dokonca ani Medzinárodný menový fond nebol ochotný tejto na svete najväčšej krajine pomáhať z bankrotu. Celý ruský objem akcií (RTS) mal hodnotu - presne ako nemecký veľkoobchod Karstadt a.s. - t.j. 7 miliárd D - mariek. Podobný stav bol aj v tzv. Tigerštátoch.
Američanmi a Európanmi ovládaný a všeobecne neobľúbený fond IWF sa poponáhľal pomôcť s miliardovými pôžičkami. Zlepšenie situácie nebolo v dohľade - najmä pre exportéra ropy Ruska. Časopis pre hospodárstvo "Economist" v marci 1999 videlo strašidlo pre svetové hospodárstvo v ešte nižšej cene (5 dol.) ropy čo by bolo znamenalo zníženie životnej úrovne Saudskej Arábii a ešte väčšiu chudobu Ruska.
Ale dostavil sa práve opak. Hospodársky rozmach Číny, Indie a niektorých ázijských štátov, vyvolal hlad po surovinách. Podľa Cambridge Energy Research stúpnu príjmy z predaja ropy aj naďalej. Za predchádzajúce obdobie (1.1. - 1.9.2007.) boli príjmy Opec - štátov z predaja ropy 688 miliárd dolárov. Okrem týchto štátov dosiahli aj iní, ako napr. Venezuela a Rusko zvýšené príjmy, ktoré z veľkej časti investujú nie do vlastného hospodárstva, ale do globálnych finančných transakcií a skupovania podielov medzinárodných firiem na svetovom trhu. Podľa poradenskej firmy Mc.Kinsey
disponujú ropuexportujúce firmy zahraničným bohatstvom vo výške 3,8 miliónmi dolárov. Táto suma presahuje hodnotu, ktorú nadobudla centrálna banka Číny a iných ázijských zemí v minulých rokoch!
Keďže pre výpočet bola vzatá cena ropy 70 dolárov za barel a dnešná cena sa pohybuje do 100
dolárov, predpokladá sa, že v budúcich rokoch sa tento príliv peňazí ešte zvýši.
Keď však zostaneme pri cene len 70 dolárov, tak do roku 2012 sa predpokladá, že celkové bohatstvo týchto zemí vzrastie o 628 miliárd dolárov ročne.
To čo naháňa strach Nemecku (pracuje sa na zákonoch, ktoré by zabraňovali vykupovaniu nemeckého majetku cudzinou - najmä Ruskom ) je skutočnosť, že sa hospodárska moc môže premeniť v moc politickú. Na tieto názory odpovedal prez. Putin: " Nestrachujte sa, my neprídeme s kalašnikom a tankami, ale s peniazmi".
Pozn. NII: Čo sa nedá dosiahnuť tankami (viď Irak) je možno asi dosiahnuť miliónmi dolárov. |