Prečítať celé

Prečítať celé

Prezentácia knihy Miloty Zelinovej Gacekovej Päť osudových návratov

V predvečer menín Mikuláš Gaceka bude 5. decembra prezentácia knihy o jeho osude. Symbolicky v Ruskom centre vedy a kultúry, keďže Mikuláš Gacek mal rád ruskú kultúru, prekladal ruských klasikov, kde prežil takmer 17 rokov života, bohužiaľ, väčšinou nedobrovoľne.
V apríli roku 1945 ho odvlieklo sovietske NKVD do ZSSR. Ani krutých desať rokov, ktoré prežil v sovietskych gulagoch, mu nevzalo odhodlanie postaviť sa nepriazni osudu, neupadol do nečinnosti a beznádeje. Ctil si hodnoty slobody, slobodného života, života v pravde a podľa vlastných zásad, ktorým sa nespreneveril ani v najťažších životných situáciách.

Žiadosť o prijatie zákonných opatrení odstraňujúcich diskrimináciu obetí komunistického režimu
Novelizáciou Zákona č. 285/2009 Z. z. o poskytovaní príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách, podanou poslancami SNS, s účinnosťou od 1. novembra 2017 sa v predvečer Dňa boja za slobodu a demokraciu opäť prehĺbila diskriminácia bývalých politických väzňov, obetí stalinizmu a komunistického režimu nielen zlým načasovaním novelizácie tohto zákona, ale v podstate aj skutočným postojom poslancov NR SR k obdobiu neslobody v rokoch 1948-1989, ktoré sa začalo už v rokoch 1944-45 násilným odvlečením vyše 70 000 našich občanov do pracovných táborov v bývalom ZSSR.

Pietna spomienka v Liptovskom Mikuláši pri príležitosti 17. novembra 1989

Zástupcovia Svetového združenia bývalých politických väzňov, podpredseda Ondrej Bartko a členka výboru Elena Bačkorová, si v Liptovskom Mikuláši položením venca ku pamätníku obetiam obetí vojenských táborov nútených prác, pripomenuli 17. november - Deň boja za slobodu a demokraciu.

Svedectvo jedného z tých, ktorý zvonil a „zvoní“ aj dnes
Áno, ZVONIL SOM verejne a opakovane kľúčmi koncu jednej totality a SOM na to dodnes HRDÝ. A napriek pribúdajúcim dôkazom, že to všetko bolo pripravené a zmanipulované, NEĽUTUJEM! URČITE SOM V NOVEMBRI A V DECEMBRI 1989 ZVONIL ZA TO, ABY som mohol v budúcnosti o svojom živote slobodne rozhodovať ja sám, bez obáv, že by som za svoj verejný osobný názor, aj keby bol nesprávny, bol akýmkoľvek spôsobom pošpinený, prenasledovaný a „paragrafmi“ aj umlčaný. Kamže sa len vytratila tá radostná spontánnosť z čias Nežnej revolúcie? Žiaľ, dnes tu podvedome cítiť neidentifikovateľný, všadeprítomný STRACH a obavy zo všetkého možného a nemožného.

Výzva politických väzňov Správnej rade Ústavu pamäti národa a poslancom NR SR

Svetové združenie bývalých politických väzňov s poľutovaním prijalo rozhodnutie Ondreja Krajňáka k 1. novembru 2017 odstúpiť z funkcie predsedu správnej rady ÚPN. Ako uviedol, v situácii po prijatí novely zákona nebude môcť plniť poslanie predsedu správnej rady ÚPN a preto sa rozhodol odstúpiť z funkcie. Ako ďalej uviedol pre portál parlametnelisty.sk, expríslušníci ŠtB, ktorí v minulosti škodili, sú stále medzi nami a nepriateľmi ÚPN sú extrémisti, ľudáci a eštebáci. Doplňujeme, že nepriateľmi nielen ÚPN ale aj spravodlivého vysporiadania sa s tragickou minulosťou dvoch totalitných režimov, fašizmu a komunizmu a historickej pravdy sú aj politici a poslanci Národnej rady, ktorí schválili hanebnú novelu zákona, ktorá ÚPN deklasovala na byrokraticko-administratívnu inštitúciu bez právomoci, ktorá touto novelou stratila svoje poslanie v zmysle zákona o ÚPN.

ZOMREL JEDEN Z POSLEDNÝCH ŽIJÚCICH NÁSILNE ODVLEČENÝCH DO PRACOVNÝCH TÁBOROV V BÝV. ZSSR GUSTÁV MATZ

Vo veku 95 rokov 19. septembra 2017 zomrel jeden z posledných žijúcich násilne odvlečených NKVD do pracovných táborov „GULAG“, Gustáv Matz. Narodil sa 15. 7. 1922 v Gelnici, kde pracoval ako tesár. 28. 2. 1945 bol násilne odvlečený jednotkami NKVD a dostal so do pracovného tábora Nuzal odkiaľ sa vrátil po takmer štyroch rokoch 12. 12. 1948.

Informačný spravodaj č. 6 Ročník 2017

Informačný spravodaj Svetového združenia bývalých politických väzňov,
Sekcie násilne odvlečených
a Sekcie FCL(príbuzní príslušníkov Francúzskej cudzineckej légie)

Pietna spomienka v Poprade pri príležitosti 49. výročia okupácie 21. augusta 1968

V Poprade sa uskutočnila pietna spomienka pri Pamätníku obetiam okupácie 21. augusta 1968. Pri príležitosti 49 výročie okupácie položili vence a kvety k pamätníku: za Ústav pamäti národa riaditeľ Sekcie dokumentácie Mgr. Ján Endrödi, starosta obce Hôrka Ing. Vladimír Boška, za SZBPV František Bednár, zástupcovia organizácie Politickí väzni Zväz protikomunistického odboja a predseda strany Nezávislosť a jednota Ing. Viktor Béreš. Prečítať celé

Žiadosť o posúdenie návrhu na symbolické jednorazové odškodnenie občanov Slovenskej republiky, ktorí boli násilne odvlečení NKVD do pracovných táborov v rokoch 1944-1945

Vaša Excelencia, prezident Ruskej federácie, dovolili sme si Vás osloviť v mene členov Svetového združenia bývalých politických väzňov s posúdením návrhu na symbolické jednorazové odškodnenie občanov Slovenskej republiky, ktorí boli násilne odvlečení NKVD do pracovných táborov v rokoch 1944-1945. Prečítať celé

ŽIADOSŤ VO VECI DEDIČSTVA -NEVYPLATENÝCH ŽOLDOV PO PADLÝCH, NEZVESTNÝCH A VÄZNENÝCH PRÍSLUŠNÍKOCH FRANCÚZSKEJ CUDZINECKEJ LÉGIE V ROKOCH 1946-1954 - odoslaná prezidentovi Emmanuelovi Macronovi
Pred a po komunistickom prevrate v Československu (ČSR) v roku 1948, mnohí naši občania emigrovali a boli naverbovaní do Francúzskej cudzineckej légie kde bojovali za záujmy Francúzska počas vojny v Indočíne v rokoch 1946-1954. Ich osudy boli veľmi tragické, mnohí v bojoch padli, zomreli na následky chorôb v neľudských podmienkach zajateckých táboroch vo Vietname, Číne a stalinských Gulagoch, alebo boli repatriovaní a dostali sa do rúk komunistickej tajnej polície, kde boli mučení a odsúdení k dlhoročným trestom v najhorších komunistických väzniciach. Prečítať celé

Pietna spomienka pri pamätníku usmrtených na hraniciach v r. 1948-1989 v Kežmarku 22. 6. 2017

13 rokov po odhalení Pamätníka usmrtených na hraniciach v rokoch 1948 -1989 sa uskutočnila v Kežmarku každoročná pietna spomienka venovaná vyše 400 obetiam na hraniciach, ktorú pripravilo Svetové združenie bývalých politických väzňov.  Obete komunizmu si  položením vencov k pamätníku uctili aj príbuzní Ondreja Brejku a prítomní zástupcovia Konfederácie politických väzňov Slovenska a organizácie Politickí väzni Slovenska Zväz protikomunistického odboja. Ako hostia sa na pietnej spomienke zúčastnili a v príhovoroch vystúpili: Mgr. Ján Endrödi, riaditeľ sekcie dokumentácie Ústavu pamäti národa a predseda strany Nezávislosť a jednota, Ing. Viktor Béreš. Prečítať celé

PROTEST SVETOVÉHO ZDRUŽENIA BÝVALÝCH POLITICKÝCH VÄZŇOV PROTI NÁVRHU NA ZMENU ZÁKONA O ÚSTAVE PAMÄTI NÁRODA

Svetové združenie bývalých politických väzňov zastupujúce obete a odporcov komunistického režimu zásadne nesúhlasí s podaním návrhu na zmenu zákona o Ústave pamäti národa, ktorý predložili poslanci koalície Smer, SNS, Most–Híd a poslankyňa Martina Šimkovičová, ktorým Ondrej Krajňák 15. októbra skončí vo funkcii predsedu správnej rady ÚPN. Podľa zmeny zákona ak by sa chcel ústav odvolať v nejakom súdnom spore, ako to urobil v prípade sporu o to, či bol Andrej Babiš agentom komunistickej Štátnej bezpečnosti (ŠtB), bude o podaní odvolania rozhodovať správna rada, nie predseda. Prečítať celé

POZVANIE SZBPV NA OSLAVY ŠTÁTNEHO SVIATKU POĽSKEJ REPUBLIKY
Pri príležitosti štátneho sviatku Poľskej republiky a 226. výročia schválenia Ústavy, sa Svetové združenie bývalých politických väzňov, (SZBPV) v zastúpení predsedom Ing. Imrichom Bodym, zúčastnilo na slávnostnej recepcii na pozvanie veľvyslanca Poľskej republiky Leszka Soczewicu, ktorá sa uskutočnila v Bratislave 4. mája 2017. Prečítať celé

SLÁVNOSTNÉ ODOVZDÁVANIE DEKRÉTOV VETERÁNOM A ÚČASTNÍKOM PROTIKOMUNISTICKÉHO ODBOJA Z PREŠOVSKÉHO KRAJA
Vo štvrtok 27. apríla 2017 sa uskutočnilo v Prešove slávnostné odovzdávanie dekrétov veteránom a účastníkom protikomunistického odboja z Prešovského kraja. Podujatie organizoval Ústav pamäti národa v spolupráci s Prešovským samosprávnym krajom. Dekréty Ústav Pamäti národa udeľuje od roku 2006 ľuďom, ktorí nemlčali a aj v najťažších časoch ostali verní svojmu presvedčeniu za ktoré boli ochotní obetovať aj svoj život a slobodu. Prečítať celé

DOZVIEME SA KOĽKO NAŠICH OBČANOV BOLO ODVLEČENÝCH NKVD A KOĽKO Z NICH TAM ZAHYNULO?
V roku 2010 Svetové združenie bývalých Československých politických väzňov, ktoré zastupuje najviac členov z radov násilne odvlečených do sovietskych pracovných táborov a ich príbuzných na Slovensku, zaslalo výzvu Ústavu Pamäti národa, Slovenskému historickému ústavu SAV a Slovenskému historickému ústavu Matice slovenskej, aby si plnili svoju povinnosť a venovali sa výskumu deportácii našich občanov do pracovných táborov v bývalom Sovietskom zväze rovnako dôsledne ako SNP a deportáciám židovského obyvateľstva zo Slovenska v období II. sv. vojny. Prečítať celé

PIETNA SPOMIENKA PRI PAMÄTNÍKU MUČENÝCH A UMUČENÝCH V POPRADE-67. výročie Barbarskej noci
Pri príležitosti 67 výročia „Barbarskej noci“ -likvidácie reholí 13 apríla 1950, a pamätného dňa nespravodlivo stíhaných sa v Poprade na cintoríne vo Veľkej uskutočnila pietna spomienka pri Pamätníku mučených a umučených v rokoch totality. Na pietnej spomienke sa zúčastnili členovia Konfederácie politických väzňov Slovenska, Svetového združenia bývalých politických väzňov a Zväzu protikomunistického odboja. Na pietnej spomienke sa ako hostia zúčastnili, predseda Správnej rady Ústavu Pamäti národa, Ondrej Krajňák a 1. viceprimátor mesta Poprad Igor Wzoš. Prečítať celé

ZOMREL BÝVALÝ POLITICKÝ VÄZEŇ A SKAUT FRANTIŠEK CIGÁNEK

Vo veku 87 rokov zomrel po ťažkej chorobe 3. apríla 2017, skaut František Cigánek, ktorý strávil v komunistických väzeniach na uráne 13 rokov. Posledná rozlúčka so zosnulým bude po sv. omši b Kostole sv. Michala na Šířave 10 apríla o 12. 00 hod. Pochovaný bude do rodinného hrobu na cintoríne v Přerove.  Česť jeho pamiatke! Prečítať celé

Elity, elitáři a poskoci
Skupiny „elitní" v jistém státě přitom mohly být zároveň poskoky „elit" jiných. I zdejší bolševici skákali, jak pískaly „elity" v Moskvě. Část signatářů Charty 77, migrantů ve Vídni, pomáhala ničit zásadu, že bez práce nejsou koláče - pravidelně pobírala podporu bez ambic někdy něco dělat.
Prečítať celé

Palach - memento doby
http://www.totalita.cz/vysvetlivky/o_palachj.php
Je zapotřebí připomínat tento zoufalý protestní čin, nicméně je taktéž zapotřebí jej vysvětlovat v rámci doby a nedělat z něj něco jiného. Situace byla tenkrát naprosto specifická a nemyslím si, že dnes je zcela dobře chápána. Prečítať celé

První prezidentský projev Václava Havla, který je třeba připomenout
Komunisté vás budou strašit nezaměstnaností, není to pravda, ničeho se nebojte. Dvacet let tvrdila oficiální propaganda, ze jsem nepřítelem socialismu, že chci v naší zemi obnovit kapitalismus, že jsem ve službách imperialismu, od něhož přijímám tučné výslužky, že chci být majitelem různých podniků... Byly to všechno lži, Slibuji vám, že funkci prezidenta vezmu na jedno volební období, ale pak bych se chtěl věnovat práci dramatika. Také vám slibuji na svou čest, pokud se za mého volebního období nezlepši životní úroveň v ČSFR, sám odstoupím z funkce.
Prečítať celé