Možno veriť polícii štátu, v ktorom sa z obete vyrobí páchateľ, ktorý sa samounesie, samozbije alebo samozrazí autom ?

            Ak po  17.  novembri 1989  mnohí s nádejou očakávali, že polícia už nebude nástrojom politickej ideológie jednej strany, kedy si boli pred zákonom niektorí rovní a niektorí rovnejší, čas ukázal, že to boli len naivné a plané nádeje pretože politickú ideológiu nahradila ideológia  moci peňazí a pred zákonom sú boli opäť niektorí rovnejší.  Z obetí trestných činov sa opäť začali vyrábať páchatelia tak ako tomu bolo v prípade verzie o „samoúnose“ syna exprezidenta Michala Kováča či „samozbití“ Hedvigy Malinovej. Výbuch nastraženej výbušniny  v aute Róberta Remiáša správne vybraní vyšetrovatelia označili ako výbuch LPG a vo výpočte by sa určite dalo pokračovať.

František Bednár st. pomáhal aj vo vysokom veku svojej neveste Marcele, ktorá sa starala o jeho chorú manželku.  Osudného 9. februára sa preto vybral na nákup do popradského Lidlu kde však už nedošiel a jeho nákupná taška ostala prázdna. Prázdne ostalo aj jeho miesto v kaviarni Florián, kde mu ešte pred štyrmi dňami jeho priatelia zo stolnotenisového klubu Veterán odovzdali pohár k  deväťdesiatke.

            Do života Františka Bednára st. a jeho rodiny nečakane a kruto zasiahla chvíľková  nepozornosť alebo bezohľadná jazda vodiča, vychádzajúceho  z výjazdovej cesty  čerpacej stanice Slovnaft vedľa nákupného centra Lidl na hlavnú cestu - Moyzesovú ulicu. Stačilo niekoľko sekúnd a vodič, ktorý ani nemohol isť rýchlo, pretože je to len krátky úsek, nespomalil, hoci každý vodič by za normálnych okolností  musel vidieť na ceste prechádzajúceho staršieho človeka. Výsledkom bol stret auta s chodcom a následný pád, pri ktorom si zlomil ľavú ruku, ľavú nohu a poranil hlavu.

Prechod pre chodcov na výjazdovej ceste Slovnaftu nie je vzhľadom na krátku vzdialenosť a preto tam nie je ani  značka prikazujúca rýchlosť. Dopravné riešenie je už roky nešťastné, pretože najbližší prechod pre chodcov je na ulici Moyzesovej z opačnej strany smerom od sídliska Juh, ktorý je  značne  vzdialený od čerpacej stanice, kde sa stala nehoda, čo láka najmä dôchodcov k skracovaniu cesty k nákupnému centru.  
Po privolaní záchranky prítomný taxikár rodine oznámil, že bol zrazený chodec, ktorý mu  dal  telefónne číslo. Dopravná polícia rodinu neupovedomila a  zraneného ani nevypočula, hoci bol úplne pri vedomý a komunikoval.  Vypočutí boli len svedkovia nehody a vodič, ktorý tvrdil, že chodca nevidel a zastavil až po tom, keď sa mu niečo mihlo pred očami. Zranený po prevoze do nemocnice svojmu synovi a neveste povedal, „ten šofér išiel rýchlo ako piga a videl ma!“. Po dvoch dňoch bol z nemocnice prepustený domov, kde po štyroch dňoch po náhlej strate vedomia a privolaní záchrannej služby 15. februára večer zomrel.
Aby toho nebolo pre nešťastnú rodinu dosť, lekár ktorý robil obhliadku mŕtveho uviedol do úmrtného listu ako hlavnú príčinu smrti ochorenie Covid.  Ako neskôr zistili týmto lekárom  bol MUDr. Michal Bruňo, obvinený z drogovej trestnej činnosť, podvodov na internete a nahlásenia bomby na súde. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou po podaní sťažnosti zmenil hlavnú príčiny smrti na zlyhanie srdca a ako príčinnú súvislosť uviedol autonehodu, čo  podľa zákona nahlásil štatistickému úradu.

Ako sa uvádza v lekárskej správe nemocnice v Poprade, bol zrazený chodec osobným autom, ktorý spadol, poranil si hlavu, pravé zápästie, ľavý členok, nebol v bezvedomí, nezvracal, všetko si pamätá. V prílohe č. 1 k Listu o prehliadke mŕtveho a štatistickom hlásení o  úmrtí zo dňa 15. 2. 2022 sa v Správe o prehliadke mŕtveho tela- Anamnéza a okolnosti smrtí uvádza, že bol 9. 2. 2022 zrazený autom.
 Dopravný inšpektorát v Poprade však už v deň  nehody prípad uzavrel ako priestupok. Chodec už prestal byť zrazený autom ale zranenia si spôsobil  sám pádom keď sa pošmykol na ľade na okraji cesty. Nepredpokladali však, že chodec po šiestich dňoch zomrie.

            Nakoľko dopravná polícia s rodinou nekomunikovala nebola im známe ani meno   a bydlisko vodiča, ktorý bol účastníkom nehody.

            Až po vyše mesiaci  od  smrti Františka Bednára st. sa  25. marca do bytu jeho manželky dostavil príslušník dopravnej polície, ktorý  formálne vypočul ju a jeho syna za prítomnosti jeho manželky  a rukou spísal zápisnicu. Snažil sa ich presvedčiť, že  nebohý si  pád a zranenia zavinil sám a neboli spôsobené zrazením autom, čo konštatoval  aj náčelník dopravného inšpektorátu (DI), ktorý bol prítomný na mieste nehody kde sa údajne na aute nenašli stopy po náraze. Nechcel pripustiť ani možnosť,  že k pádu došlo v dôsledku neprimerane rýchlej  a bezohľadnej jazdy, ktorou vodič ohrozil chodca. Na otázku v akej vzdialenosti od zraneného bol automobil neodpovedal.

Ako potvrdzuje fotografia  z miesta nehody, ak by vodič venoval pozornosť jazde tak by chodca videl a logicky  by nezastavil automobil až v jeho tesnej blízkosti.

Pozostalí  očakávali, že ich DI  písomne vyrozumie o výsledku prešetrenia nehody keďže  jej následkom už bolo od 15. 2. 2022 usmrtenie a podľa zákona sa malo začať vyšetrovanie vo veci usmrtenia.

Keďže sa tak ani po vyše roku nestalo, 22. mája 2023 podal syn nebohého Generálnej prokuratúre SR trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, ktorý z nedbanlivosti spôsobil smrť podľa § 149 T.z. a Krajská prokuratúra Prešov príkazom    neodňala  dozorovanie veci  Okresnej prokuratúre Poprad. Trestné oznámenie   bolo postúpené účelovo práve  DI  v Poprade, ktorý porušil zákon čím bolo už vopred rozhodnuté, že bude odmietnuté.

Z uznesenia o zamietnutí trestného oznámenia sa rodina dozvedela, že účastníkom dopravnej nehody bol Mgr. Maroš Stanko a  prejednanie priestupku  bolo odložené.  Uznesenie potvrdilo, že za páchateľa  označili  obeť dopravnej nehody Františka Bednára st.

Po nahliadnutí do spisu  pozostalí zistili, že DI  v Poprade  preukázateľne  napomáhal skutočnému páchateľovi priestupku, čo potvrdzujú viaceré pochybenia. 

Oznamovateľku  však nedostatočne inštruovali pretože uviedla, že František Bednár sa vracal z Lidlu smerom k mestu, čo preukázateľne nie je pravdou, pretože mal prázdnu nákupnú tašku a sám to potvrdil ihneď po nehode kedy ešte žil. Dopravným inšpektorátom nahovorená oznamovateľka preto preukázateľne nepravdivo vypovedala a jej výpoveď je nehodnoverná. Hoci bola údajnou oznamovateľkou, ako potvrdzuje spis nežiadala si, aby bola políciou vyrozumená o výsledku prešetrenia jej oznámenia, ani potvrdenie o oznámení priestupku.

Výpoveď  políciou nahovorenej „oznamovateľky“ z 9. 2. 2024 vyvoláva pochybnosti, že jej ju diktoval  príslušník DI.
 

Je evidentné, že vlastník a držiteľ vozidla Ing. arch. Mlynarčík a Mgr. Maroš Stanko majú dobré konexie s dosahom na DI Poprad, čo potvrdzuje, že na mieste nehody bol aj náčelník DI ako uviedol príslušník DI za prítomnosti troch svedkov 25. 3. 2023 pri vypočutí manželky a syna nebohého.
Polícia a prokuratúra Poprad však v uzneseniach o zamietnutí uvádzajú, že sa prítomnosť náčelníka DI nepotvrdila.
V snahe kryť nesprávny úradný postup pri prešetrení nehody, ktorú uzavreli ako priestupok spáchaný 9. 2. 2022 Františkom Bednárom st., ako aj neprávny postup po prešetrovaní po jeho smrti, DI zámerne a účelovo neupovedomil rodinu Františka Bednára o výsledku vyšetrenia nehody. Týmto ich poškodil, pretože bolo porušené ich právo na opravný prostriedok a na náhradu škody zo PZP.

Dopravný inšpektorát, Okresná prokuratúra a Krajská prokuratúra Prešov zneužívajú svoju právomoc a porušujú zákon oficiálnou verziou o „samopáde a samozranení“ s tvrdením, citujem: „Vykonané dôkazy v rámci priestupkového konania preukázali, že medzi smrťou Františka Bedára st. dňa 15. 2. 2022 a udalosťou v cestnej premávke zo dňa 9. 2. 202 nie je žiadna príčinná súvislosť“.  To vysvetľuje prečo nebolo žiaduce, aby bol vypočutý  František Bednár st., a prečo pozostalým nebolo doručené  upovedomenie o výsledku vyšetrenia nehody.

Odvolávajú sa pritom na § 53 ods. 4 zákona o cestnej premávke podľa ktorého pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či tak urobiť môže bez nebezpečenstva.
Ak mal pri nehode spoluúčasť aj nebohý nemožno účelovo  ignorovať ustanovenie § 4 ods. 1 písm. podľa ktorého je povinnosťou vodiča:
c) venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke,
e) dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným postihnutím, osobitne voči osobám, ktoré používajú bielu palicu, a starým osobám,
Tvrdenie prokuratúry, že správny poriadok neuvádza povinnosť vyrozumieť rodinných príslušníkov podozrivého, nemá oporu v zákone nakoľko právne nároky po smrti účastníka dopravnej nehody preberá jeho zákonný dedič.

Návrh na rekonštrukciu dopravnej nehody bol odmietnutý, pretože by sa jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností potvrdilo, že pri výjazde z čerpacej stanice Slovnaft na hlavnú cestu nie je pri normálnej viditeľnosti aká bola dňa 9. 2. 2022 možné, aby vodič nevidel chodca pri   pravom kraji cestu na strane vodiča.
Vodič Mgr. Maroš Stanko evidentne klame keď tvrdí, že chodca nevidel a že sa mu len niečo mihlo pred očami.
Existujú len tieto logické vysvetlenia:
-  chodca skutočne zrazil
-  nevenoval dostatočne pozornosť jazde alebo telefonoval
-  iritovalo ho, že mu jazdu spomaľuje starý človek  prechádzajúci po ceste a úmyselné   
ho chcel vystrašiť tým, že nezastavil v bezpečnej vzdialenosti a zastavil až v jeho tesnej
blízkosti  potom čo sa chodec zľakol a spadol.

 Okresná prokuratúra Poprad, čo potvrdila aj Krajská prokuratúra Prešov,  v uznesení nepravdivo uvádza, že výpoveďami  svedkov a tiež zabezpečenou fotodokumentáciou je preukázané, že  František Bednár st. išiel smerom od obchodu Lidl k Moyzesovej ulici čo sa preukázateľne nezakladá na pravde, pretože žiadna dokumentácia, ktorá by jednoznačne preukázala, že sa vracal z nákupu neexistuje.

Tým, že prokuratúra  legalizuje nesprávny úradný postup Dopravného inšpektorátu Poprad  a marí právo na spravodlivosť, spochybňuje  princíp právneho štátu a Ústavy SR.

O morálnom profile Mgr. Maroša Stanka svedčí jeho prístup k žiadosti rodiny o aspoň symbolickú náhradu za pohreb a stratu blízkej osoby, keďže jeho manželka bola na ňom veľmi citovo naviazaná.  Po doručení oznámenia si najal právničku a žiadal predloženie rozhodnutia  dopravného inšpektorátu potvrdzujúceho, že je vinný resp. spoluzodpovedný za smrť Františka Bednára, pričom si je vedomý, že ho DI od začiatku  kryje a za páchateľa označil mŕtveho, ktorý sa už nemôže brániť.

Mgr. Maroš Stanko sa môže cítiť  zbavený zodpovednosti za smrť človeka, ktorého strata sa nedá ničím nahradiť,  svetskými pokrivenými zákonmi a tými, ktorí tieto zákony krivia. Zodpovednosti za svoje činy sa však nikto nezbaví pri poslednom súde, ktorému sa žiadny človek na konci svojho  života nevyhne.
Žiaľ v tomto prípade sa opäť potvrdilo, že  Slovensko je  paródiou právneho štátu v ktorom možno beztrestne pripraviť o život človeka  a vinu za to preniesť na obeť.

                                                František Bednár ml.