hlavna stranka

Oznámenie o podozrení z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa a porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku na predsedu Správnej rady ÚPN


Zdieľať  | 
          Dňa 13. februára 2024 podal predseda  Svetového združenia bývalých politických väzňov trestné oznámenie pre  podozrenie zo spáchania trestného činu  zneužívania právomoci verejného činiteľa a porušovania povinností pri správe cudzieho majetku, ktorých  sa mal dopustiť predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa (ÚPN) Mgr. Jerguš Sivoš. Na základe trestného oznámenie navrhne poslancom NR SR odvolanie  predsedu Správnej rady ÚPN. 

                Predmetom trestného oznámenia je dôvodné podozrenie zo zneužitia ÚPN a  spolitizovanie jeho činnosti čo je zjavne v rozpore zo zákonom o pamäti národa a jeho poslaním.

K zneužívaniu právomoci verejného činiteľa došlo postupom predsedu Správnej rady ÚPN nominovaným OĽaNO, ktorý  na základe politickej objednávky, niekoľko hodín po zverejnení informácií  o tom, že kandidát na prezidenta SR Ivan Korčok pracoval v diplomatických službách bez lustračného osvedčenia a zverejnení dokumentov označených znakom „Archivu bezpečnostnich složek“ Českej republiky,  týkajúcich  sa    možných kontaktov  Ivana Korčoka s bývalou ŠtB, bez toho, aby  ÚPN požiadal  Archiv bezpečnostnich složek v Prahe o stanovisko k pravosti dokumentov, vydal 29. 1. 2024 vyhlásenie ktorým tieto informácie označil za podvrh. Následne viaceré média blízke opozícii označili zverejnené dokumenty za hoax. S odvolaním sa na vyhlásenie ÚPN vydal toho istého dňa 29. 1. 2024 prehlásenie aj Archiv bezpečnostnich složek (ABS) Českej republiky., ktorý uviedol,

„Archiv bezpečnostnich složek konstatuje, že není  správcem ani držitelem svazkové agendy vzniklé z provenience operativních útvarů  Státní bezpečnosti na Slovensku. V rozpore  s tým uvádza, citujem: „Na základě evidencí a šetření Archivu bezpečnostních složek nebyly k osobě Ivan Korčok, nar. 4. 4. 1964, dohledány žádné archiválie. Výše uvedená osoba nebyla nalezena v dochovaných fondech Státní bezpečnosti ani ve zpracovaných evidencích k archivním fondům a sbírkám Archivu. Dále v této věci odkazujeme na vyjádření slovenského Ústavu pamäti národa“.

Prehlásenie ABS,  je zavádzajúce pretože ÚPN sa vo svojich  rozhodnutiach o žiadostiach týkajúcich sa  priznania postavenia účastníka a veterána protikomunistického odboja odvoláva na súčinnosť s Archívom  bezpečnostných zložiek v Prahe a Národného archívu v Prahe, kvôli čomu zdôvodňuje vzniknuté  prieťahy pri vybavovaní žiadostí.  Viacerými listinnými dôkazmi z archívu združenia vieme preukázať, že viaceré dokumenty sa nachádzali práve v uvedených archívoch v Prahe a ÚPN o nich nemal vedomosť. 

       Ako sme bližšie informovali v príspevku "Ústav pamäti národa svojou pasivitou poškodil slovenských daňových poplatníkov a nepriamo sa stotožnil s podporou nacionalizmu a relativizovaním obdobia klérofašistického režimu v r. 1939-1945" listinnými a svedeckými dôkazmi je preukázateľné aj dôvodné podozrenie zo  zneužívania právomoci verejného  činiteľa  Mgr. Jerguša Sivoša, ktorý je zodpovedný za zmenu metodiky  ÚPN vo  veci žiadostí o priznanie postavenia účastníka a veterána protikomunistického odboja po novele zákona č. 365/2020 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2007 Z. z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom s účinnosťou od 1. 1. 2021. Na objednávku  kresťanskej frakcie OĽNO  za veteránov protikomunistického odboja označili aj členov reholí,  ktorí boli internovaní po zrušení kláštorov. Keďže išlo o priznanie finančného príspevku a  zvýšenie príplatku k dôchodku  neočakávali,  že žiadosti podajú aj iné oprávnené osoby, ktoré tak neurobili po prijatí zákona č. 219/2006 Z.z. keďže v tom čase zákon nepriznával žiadny finančný benefit.  ÚPN  účelovo zmenil formulár žiadosti a začal žiadosti zamietať pod zámienkou nepreukázania  12 mesačnej aktívnej činnosti odboja  proti komunizmu.

 Viacerými dôkazmi je dokázateľné, že Mgr. Jerguš Sivoš je dôvodne podozrivý z prečinu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku  čoho  sa mal dopustiť ako predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa. Tieto dôkazy  nepochybne potvrdzujú spoluúčasť,  pre kontroverzné názory prepusteného  zamestnanca ÚPN,  Martina Lacka a Jerguša Sivoša, v tom  čase predsedu odborov ÚPN, na nezákonnej dohode o vyplatení odstupného v roku 2018 ešte pred konečným rozhodnutím súdov.  Dohoda o mimosúdnom urovnaní s náhradou mzdy za tri roky s 5 %- ným úrokom  z decembra 2022 je  už len pokračovaním  porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, čím bola spôsobená finančná škoda vo výške 50 000 eur verejnej inštitúcii, financovanej štátom.   Vzájomnú dohodu  oboch menovaných potvrdzuje skutočnosť, že Martin Lacko mal po nadobudnutí právoplatnosti tzv. medzitýmneho rozsudku v roku 2021, ktorým súd určil, že výpoveď je neplatná, de jure už v roku 2021 pracovať opäť v ÚPN, čo sa však nestalo.  Je preto evidentné, že mu nikdy  nešlo o zamestnanie v ÚPN ale len o peniaze.

Tým, že ÚPN nevyužil všetky právne kroky tak,  ako bývalý predseda Správnej rady Ondrej Krajňák v spore s Andrejom Babišom,  ostal právoplatný  rozsudok  Krajského súdu  v Bratislave, sp. zn.10CoPr/6/2020-488 z 29. 4.  2021, ktorým bol  potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. 16Cpr/14/2016 z 25. 7. 2019. Stalo sa tak v čase kedy bol predseda ĽS NS a vtedajší poslanec NR SR Marian Kotleba, ktorého Martin Lacko ako zamestnanec ÚPN otvorene podporoval, obžalovaný za extrémistický trestný čin, čím sa vytvoril precedens vedúci k motivácii sympatizantov a podporovateľov extrémistických politických strán a šíriteľov dezinformácií.

        Mgr. Jerguš Sivoš  ako predseda ÚPN bol, na rozdiel od bývalého predsedu Ondreja Krajňáka, účelovo pasívny v pracovnom spore s Martinom Lackom  čím došlo k mimosúdnej dohode a strate 50 000 eur z peňazí štátu. Rovnako pasívne sa  Mgr. Jerguš Sivoš staval aj k  sporom vo veciach žalôb proti ÚPN, ktoré ÚPN prehrával až kým to bývalý predseda Krajňák nezastavil podaniami na Najvyšší a Ústavný súd SR.  Existuje dôvodné podozrenie zo zasahovania do činnosti OČTK  vo veci trestného  oznámenia zo dňa 3. 3. 2023 podaného policajnému prezídiu, ktoré  bolo nezákonne postúpené  vecne nepríslušnému oddeleniu poriadkovej polície obvodného oddelenia polície v Ružinove, ktoré podanie zhodilo zo stola. Aj po vydaní uznesenia zo dňa 9. 6. 2023, ktorým bola vec zamietnutá bolo podanie zmätočne odstúpené ako potvrdzuje vyrozumenie z 3. 11. 2023 opäť do Ružinova tomu istému vyšetrovateľovi. Zakrývanie trestnej činnosti predsedu Správnej rady  bývalým ministrom vnútra, ktorý z pravdepodobnosťou rovnajúcej sa istote zasahoval do činnosti OČTK  potvrdzuje aj článok ÚPN zverejnený na webovej stránke po tom čo  Obvodné oddelenie poriadkovej polície v Ružinove vec zamietlo  https://www.upn.gov.sk/sk/policia-odmietla-trestne-oznamenia-voci-ustavu-pamaeti-naroda/
K tomuto flagrantnému zasahovaniu do nezávislosti OČTK  dodávam, že, ak nejaký policajt odmietne podanie trestného oznámenia, vôbec to nemusí svedčiť o legitímnych postupoch ÚPN, ale to môže svedčiť aj o ignorancii samotného policajta sa seriózne vecou zaoberať, resp. o zasahovaní do jeho nezávislosti. Nehovoriac o vymožiteľnosti práva, ktoré v tejto spoločnosti je smutnou vizitkou.

 Svetové združenie bývalých politických väzňov

Oznámenie o podozrení z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa a porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku

hlavna stranka