Životné jubileum Ondreja Krajňáka –predsedu Správnej rady ÚPN v r. 2013-2017

PaedDr. ThDr. Ondrej Krajňák, PhD, ktorý je synom bývalého politického  väzňa Jozefa Krajňáka, si plným právom zaslúži našu úctu za jeho  odvahu v čase komunistického režimu, kedy sa po absolvovaní stredoškolských štúdií aktívne zapojil do práve v podzemnej cirkvi.

Po páde komunizmu absolvoval vysokoškolské štúdiá na RKCMBF UK v Bratislave. Pôsobil v katolíckej televízii LUX, kde sa autorsky a režijne podieľal na tvorbe viacerých  televíznych relácií  a dokumentov pre deti a mládež. Publikoval v saleziánskom mesačníku Svetlo, v Katolíckych novinách a iných náboženských periodikách so zameraním pre deti a mládež. Absolvoval doktorandské štúdiá na Katolíckej univerzite sv. Jána Pavla II. v Lubline v Poľsku a na Katolíckej univerzite v Ružomberku so zameraním na spoločenskú komunikáciu a masmédiá.

Od roku 2002 pôsobil ako člen klubu tvorcov pre deti a mládež pri Slovenského syndikátu novinárov. V roku 2003 spolupracoval na výrobe dokumentárneho filmu „Jáchymovské peklo". Od roku 2003 pôsobil v ÚPN ako filmový dokumentarista a režisér a neskôr aj ako vedúci referátu Oral history. Založil audiovizuálny archív a podieľal sa na nakrúcaní viac ako 400 svedeckých výpovedí pamätníkov. Spolupracoval ako kameraman, scenárista, dramaturg, vedúci výroby, či režisér na výrobe  dokumentárnych filmov, ktoré mapujú obdobie neslobody. V rokoch 2008 – 2012 spolupracoval na audiovizuálnych projektoch ÚPN, ktoré súvisia so zverejňovaním ľudských osudov z obdobia totalitného režimu. V roku 2008 vytvoril scenár dokumentárneho filmu „Prežili sme GULAG", ktorého nakrútenie aj úspešne režíroval. V roku 2010 sa autorsky a režijne podieľal na tvorbe dokumentárneho filmu pod názvom „Sviečková manifestácia". V roku 2010 založil a spoluautorsky pripravil medzinárodnú filmovú prehliadku a multižánrový festival pod názvom Festival slobody. Inicioval zverejnenie ľudských osudov z čias neslobody pod názvom „Pamäť národa" a v spolupráci s Jazykovedným ústavom Ľudovíta Štúra SAV projekt prepisov zaznamenaných video svedectiev. V januári roku 2011 sa podieľal na spravodajskom televíznom cykle pod názvom Neumlčaní. Podieľal sa aj na nakrúcaní celovečerného filmu „Eštebák". 13. februára 2013 bol pre svoju víziu zachovania živej pamäte národa v Národnej rade SR zvolený za predsedu SpR ÚPN.

Za prínos v oblasti kresťanskej kultúry bol v roku 2015 ocenený cenou Fra Angelico.

Ondrej Krajňák sa v našich očiach zapíše do histórie ako najčestnejší a najodvážnejší predseda Správnej rady ÚPN, ktorý ukončil  praktiky  podávania účelových a špekulatívnych žalôb bývalými agentmi a spolupracovníkmi komunistickej Štátnej bezpečnosti, ktorí si z tzv. ochrany osobnosti urobili zárobkový podnik, na ktorý sa im skladali  zo svojich daní všetci občania Slovenskej republiky, vrátane obetí komunistického režimu.  

Ondrej Krajňák svojou odvahou dokázal to čoho nebol schopný jeho predchodca nominovaný SNS, ktorý svojou pasivitou nesie zodpovednosť za viaceré súdne spory, ktoré by skončili v neprospech ÚPN.
Bol to práve Ondrej Krajňák, vďaka ktorému bol prijatý historicky prelomový a bezprecedentný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého nemožno žalovať ÚPN za jeho úlohy vyplývajúce zo zákona o činnosti medzi ktoré patrí aj zverejňovanie registrov zväzkov spolupracovníkov ŠtB.  V roku 2016 ÚPN pod jeho vedením potvrdil pravosť dokumentov BIS o podozrení z trestnej činnosti vtedajšieho opozičného poslanca Borisa Kollára.

Ponovembroví pseudodemokrati však neodpúšťajú a za odvahu a statočnosť sa platí. Neodpustili ani Ondrejovi Krajňákovi.  Poslanci NR SR schválili návrh novely zákona o ÚPN  podľa ktorej štatutárnym orgánom Ústavu pamäti národa už nebude predseda správnej rady, ale celá správna rada.

Svetové združenie bývalých politických väzňov s poľutovaním prijalo rozhodnutie Ondreja Krajňáka k 1. novembru 2017 odstúpiť z funkcie predsedu správnej rady ÚPN. Ako uviedol, v situácii po prijatí novely zákona nebude môcť plniť poslanie predsedu správnej rady ÚPN.  Ako ďalej uviedol, expríslušníci ŠtB, ktorí v minulosti škodili, sú stále medzi nami a nepriateľmi ÚPN sú extrémisti, ľudáci a eštebáci. Doplňujeme, že nepriateľmi nielen ÚPN ale aj spravodlivého vysporiadania sa s tragickou minulosťou dvoch totalitných režimov, fašizmu a komunizmu a historickej pravdy sú aj politici a poslanci Národnej rady, ktorí schválili hanebnú novelu zákona, ktorá ÚPN deklasoval na byrokraticko-administratívnu inštitúciu bez právomoci, ktorá touto novelou stratila svoje poslanie v zmysle zákona o ÚPN.  Náš protest  a výzvu oslovení kompetentní a média odignorovali.

Je poľutovaniahodné, že ani po zmene vlády v roku 2020  napriek naším žiadostiam hanebná novela zákona o ÚPN ostala v platnosti a Ondrejovi Krajňákovi sa nedostalo zadosťučinenia tak ako synovi exprezidenta Michala Kováča. Pričom meno Ondreja Krajňáka na rozdiel od Michala Kováča ml. sa nikdy nespájalo s korupčnými kauzami a trestnou činnosťou. Ondrej Krajňák bol potrestaný za to, že  aktívne hájil historickú pamäť, dôsledne plnil úlohy vyplývajúce zo zákona o ÚPN, zasadil sa o zverejnenie príslušníkov ŠtB, sudcov, ktorí súdili občanov za nelegálne opustenie republiky a ďalšie aktivity ÚPN. Dlhodobo a cielene bola proti nemu vedená diskreditačná kampaň zo strany Ivana Petranského a členov správnej rady ÚPN, čoho dôkazom je účelovo a bez jeho súhlasu založený profil na wikipédii s kritikou jeho pôsobenia v ÚPN. Žiaľ nenašiel podporu ani v združeniach zastupujúcich politických väzňov PV ZPKO a  KPVS.

ÚPN sa odchodom Ondreja Krajňáka stal pasívnou inštitúciu servilnou vládnej moci a trafikou pre politických nominantov.

Z ÚPN sa po prijatí diskriminačnej novely o podmienení zvýšenia príplatku k dôchodku pre politických väzňov  vydaním preukazu „Veterána protikomunistického odboja“ stala kádrovacia komisia, ktorá traumatizuje obete komunizmu vo vysokom veku preukazovaním aktívnej 12 mesačnej protikomunistickej činnosti a to aj v prípade, tých čo zahynuli v sovietskych pracovných táboroch. Na druhej strane ÚPN mlčí k pozastaveniu účinnosti zákona o odobratí výsluhových dôchodkov pre komunistických funkcionárov a príslušníkov ŠtB, z čoho sa mali podľa programového vyhlásenia vlády vyplácať  príplatky k dôchodkom pre obete komunizmu.
 Slovensko tak na rozdiel od susedných postkomunistických štátov naďalej ostáva  krajinou, ktorá chráni prisluhovačov bývalého totalitného režimu.

Skromnou gratuláciou k životnému jubileu Ondreja Krajňáka chceme aspoň trocha kompenzovať  nezáujem kompetentných o ocenenie jeho celoživotnej práce v prospech obetí  komunistického režimu.

Svetové združenie bývalých politických väzňov