PROTEST SVETOVÉHO ZDRUŽENIA BÝVALÝCH POLITICKÝCH VÄZŇOV PROTI NÁVRHU NA ZMENU ZÁKONA O ÚSTAVE PAMÄTI NÁRODA
Koalícia sa chystá zbaviť šéfa ÚPN, pripravili zákon, ktorým v októbri skončí
Poslanci Smeru, SNS, Mosta-Híd aj Martina Šimkovičová predložili v piatok do parlamentu návrh zákona, ktorým Ondrej Krajňák 15. októbra skončí vo funkcii predsedu správnej rady ÚPN. Ich návrh hovorí, že štatutárnym orgánom Ústavu pamäti národa už nebude predseda správnej rady, ale celá správna rada.
Ďalej hovorí, že predsedu správnej rady už nebude možné odvolať z funkcie iba vtedy, keď spácha trestný čin alebo 6 mesiacov nebude vykonávať činnosť, ale aj v prípade, ak „boli zistené závažné nedostatky pri výkone jeho funkcie“. To môže byť kedykoľvek, keď sa na tom zhodne väčšina členov správnej rady. Tá má deväť členov a ovládajú ju politici, ktorí sú pri moci – päť členov volí parlament, dvoch členov volí vláda a dvoch vyberá prezident.
Takáto zmena v praxi napríklad znamená, že ak by sa chcel ústav odvolať v nejakom súdnom spore, ako to urobil v prípade sporu o to, či bol Andrej Babiš agentom komunistickej Štátnej bezpečnosti (ŠtB), bude o podaní odvolania rozhodovať správna rada, nie predseda.
PROTEST SVETOVÉHO ZDRUŽENIA BÝVALÝCH POLITICKÝCH VÄZŇOV PROTI NÁVRHU NA ZMENU ZÁKONA O ÚSTAVE PAMÄTI NÁRODA
Svetové združenie bývalých politických väzňov zastupujúce obete a odporcov komunistického režimu zásadne nesúhlasí s podaním návrhu na zmenu zákona o Ústave pamäti národa, ktorý predložili poslanci koalície Smer, SNS, Most–Híd a poslankyňa Martina Šimkovičová, ktorým Ondrej Krajňák 15. októbra skončí vo funkcii predsedu správnej rady ÚPN. Podľa zmeny zákona ak by sa chcel ústav odvolať v nejakom súdnom spore, ako to urobil v prípade sporu o to, či bol Andrej Babiš agentom komunistickej Štátnej bezpečnosti (ŠtB), bude o podaní odvolania rozhodovať správna rada, nie predseda.
Keďže v súvislosti so súdom s Babišom si terajšieho predsedu správnej rady v minulosti zavolal aj premiér Robert Fico, považujeme tento účelový návrh zmeny zákony nie len za politickú objednávku a pomstu Andreja Babiša ale hlavne za potvrdenie vplyvu a prepojenie prisluhovačov totalitného komunistického režimu a ich pohrobkov aj 28 rokov po prevrate v novembri 1989 v bývalom Československu.
Tento postup je výsmechom tisícov obetí z radov politických väzňov, násilne odvlečených NKVD do pracovných táborov v bývalom ZSSR a príslušníkov Vojenských táborov nútených prác, pretože súčasný predseda Správnej rady na rozdiel od svojho predchodcu, principiálne hájil záujmy obetí komunistického režimu nie len podporou návrhov zákonov na odškodnenie znížením výsluhových dôchodkov bývalých príslušníkov ŠtB, podobne ako v Poľsku a Maďarsku, ale aj aktívne v súdnych sporoch vedených proti ÚPN, bývalými agentmi a spolupracovníkmi komunistickej štátnej bezpečnosti, ktorí si vďaka tzv. hrubej čiare za obdobím komunizmu a kontinuite totalitnej justície a jej personálneho obsadenia aj po novembri 1989 urobili z týchto sporov zárobkový podnik. Súčasné kroky Ondreja Krajňáka sa namiesto morálnej podpory zo strany kompetentných, ktorí sa navonok prezentujú pred vedúcimi predstaviteľmi Rady Európy, Európskej komisie a parlamentu ako zástancovia demokracie a odporcovia totalitných režimov, stretli s kritikou a dokonca zasahovaním do jeho kompetencie a právomoci. Paradoxne nikomu neprekážal pasívny a laxný prístup bývalého predsedu Správnej rady ÚPN, Ivana Petranského, politicky nominovaného SNS, ktorý absenciu a elementárnu úctu k obetiam komunizmu kompenzoval len zameriavaním sa na obdobie tzv. Slovenského vojnového štátu, pričom ÚPN v tom čase vďaka jeho nečinnosti prehral v súdnych sporoch s bývalými prisluhovačmi Štátnej bezpečnosti údajné vyše 1 mil. eur.
Je poľutovaniahodné, že predsedu Správnej rady ÚPN v minulosti nepodporovali ani niektoré organizácie zastupujúce politických väzňov hoci malo byť ich morálnou povinnosťou z úcty k zosnulým bratom a sestrám nepodporovať bývalých komunistov infiltrovaných v HZDS a ďalších stranách. Po nástupe do funkcie sa Ondrej Krajňák stretol s kritikou aj z radov vtedajšej Správnej rady v ktorej boli zo Zväzu protikomunistického odboja (PV ZPKO III. Odboj) Arpád Tarnóczy, bývalý predseda Zväzu protikomunistického odboja a v rokoch 1994-1998 poslanec NR SR za HZDS-RSS a Anton Malacky tiež zo Zväzu protikomunistického odboja.
Súčasný nárast podpory politických strán označovaných ako extrémistické je len výsledkom súčasnej reálnej politiky. ÚPN sa stretol s kritikou zo strany vtedy 22 ročného poslanca Róberta Madeja zo Smeru, ktorému nesedela pri novele zákona o ÚPN predstava, že ÚPN ma dokumentovať zločiny komunizmu a podľa neho by sme sa nemali boriť v bahne minulosti a porovnávať komunizmus s fašizmom.
Návrh zákona, podľa ktorého štatutárnym orgánom Ústavu pamäti národa už nebude predseda správnej rady, ale celá správna rada a predsedu správnej rady už nebude možné odvolať z funkcie iba vtedy, keď spácha trestný čin alebo 6 mesiacov nebude vykonávať činnosť, ale aj v prípade, ak „boli zistené závažné nedostatky pri výkone jeho funkcie“, čo môže byť kedykoľvek, keď sa na tom zhodne väčšina členov správnej rady, ktorú ovládajú politici, je návrat k totalitným praktikám minulosti a deklasovanie ÚPN do pozície služobníka a trafiky pre politických nominantov, podobne ako si v minulosti urobila KSČ prívesok so Zväzu protifašistických bojovníkov.
Svetové združenie bývalých politických väzňov z úcty k obetiam fašizmu a komunizmu, ktoré boli prinesené v mene slobody a demokracie vyzýva poslancov koalície a poslankyňu Šimkovičovú, aby stiahli návrh na zmenu zákona o ÚPN. Tento protest adresujeme aj predstaviteľom EÚ a zastupiteľským úradom EÚ, USA, Kanady a ďalších štátov.
V Poprade dňa 28. 5. 2017
Svetové združenie bývalých politických väzňov
Za združenie:
zastupujúci predseda František Bednár
Koalícia sa chystá zbaviť šéfa ÚPN, pripravili zákon, ktorým v októbri skončí
Poslanci Smeru, SNS, Mosta-Híd aj Martina Šimkovičová predložili v piatok do parlamentu návrh zákona, ktorým Ondrej Krajňák 15. októbra skončí vo funkcii predsedu správnej rady ÚPN.
Foto N – Tomáš Benedikovič
Poslanci Jaroslav Paška (SNS), Mária Janíková (Smer), Ľubomír Želiezka (Smer), Edita Pfundtner (Most-Híd) a Martina Šimkovičová navrhujú zmenu zákona o Ústave pamäti národa. Predložili ju do parlamentu v piatok popoludní.
Ich návrh hovorí, že štatutárnym orgánom Ústavu pamäti národa už nebude predseda správnej rady, ale celá správna rada. Ďalej hovorí, že predsedu správnej rady už nebude možné odvolať z funkcie iba vtedy, keď spácha trestný čin alebo 6 mesiacov nebude vykonávať činnosť, ale aj v prípade, ak „boli zistené závažné nedostatky pri výkone jeho funkcie“. To môže byť kedykoľvek, keď sa na tom zhodne väčšina členov správnej rady. Tá má deväť členov a ovládajú ju politici, ktorí sú pri moci – päť členov volí parlament, dvoch členov volí vláda a dvoch vyberá prezident.
Návrh zmeny zákona tiež hovorí, že jej prijatím terajší predseda Ondrej Krajňák vo funkcii automaticky skončí: „Výkon funkcie doterajšieho predsedu správnej rady sa skončí dňom 15. októbra 2017, pričom doterajší predseda správnej rady naďalej ostáva členom správnej rady do konca funkčného obdobia, na ktoré bol zvolený.“ To je do roku 2019.
Zmena zároveň znižuje plat predsedovi správnej rady z trojnásobku priemernej mzdy na dvojnásobok. Takáto zmena v praxi napríklad znamená, že ak by sa chcel ústav odvolať v nejakom súdnom spore, ako to urobil v prípade sporu o to, či bol Andrej Babiš agentom komunistickej Štátnej bezpečnosti (ŠtB), bude o podaní odvolania rozhodovať správna rada, nie predseda.
V súvislosti so súdom s Babišom si terajšieho predsedu správnej rady v minulosti zavolal aj premiér Robert Fico, ... https://dennikn.sk/776972/koalicia-sa-chysta-zbavit-sefa-upn-pripravili-zakon-ktorym-v-oktobri-skonci/?ref=top-cl
