hlavna stranka

Kto stál v pozadí vykonštruovaného atentátu na predsedu vlády Antonína Zápotockého a smrti Antona Mačugu? 

Na pamätníku obetí komunistického režimu na Cintoríne Vrakuňa je medzi umučenými aj meno Popradčana Antona Mačugu.

Zdieľaj  | 

Odhalenie pamätnej tabule Antonovi Mačugovi a saleziánovi Dr. Alojzovi Žemlovi

Zabudnutý
 Všetky totalitné režimy  v mene svojich rasových alebo triednych ideológii a mocenského boja zanechávajú za  sebou  stopu smrti, ľudského utrpenia a nesmiernych ľudských tragédii. Národný socialista Adolf Hitler  dal zlikvidovať svojho súkmeňovca Ernsta  Röhma, veliteľa a spoluzakladateľa nacistických polovojenských úderných oddielov  SA,  nazývaných tiež hnedé košele, ktoré mu pomocou politického teroru pomohli získať moc. Josif Stalin  vo vnútrostraníckych  čistkách vyhladil väčšinu svojich spolupracovníkov a spolubojovníkov z občianskej vojny, čo prispelo najmä k zločinnej činnosti Jagodu- zakladateľa gulagov, Ježova a Beriju. Prácu „dokončil“ obrovskými čistkami v armáde, pri ktorej zlikvidoval výkvet svojej generality: Tuchačevského,  Jegorova, Bľuchera či  Jakira. Tuchačevskij autor reforiem a architekt Červenej armády je považovaný za jedného z najschopnejších veliteľov Červenej armády v predvojnovom období.

V mene budovania ľudovodemokratického zriadenia  sa po odchode hnedej totality  začalo za asistencie sovietskych poradcov aj u nás, popravovať, mučiť a väzniť, tento krát v mene totality červenej. Prvý československý robotnícky prezident Klement Gottwald v duchu svojho citátu: „ A my sme stranou československého proletariátu a naším najvyšším štábom je skutočne Moskva. Do Moskvy chodíme sa učiť, viete čo? My sa od ruských boľševikov učíme, ako vám zakrútiť krk. A vy viete, že ruskí boľševici sú v tom majstri... Prejde vás smiech!“ dal popraviť svojho straníckeho súkmeňovca  Rudolfa Slánskeho. V zinscenovanom procese vyniesli 11 rozsudkov smrti a Slánsky sa stal obeťou represií, ktoré sám rozpútal v čase kedy stál pri zrode politických procesov, v ktorých na základe vykonštruovaných obvinení komunisti posielali na smrť a do žalárov nevinných ľudí. Patril k najužšiemu okruhu tých, čo rozhodovali, ktoré významné osoby treba zatknúť, uväzniť a odsúdiť. Považoval to za normálne, za súčasť triedneho boja, v rámci ktorého treba protivníkov likvidovať.

V období  v ktorom ľudský život nič neznamenal sa stal obeťou tohto politického hyenizmu  a marazmu aj Anton Mačuga, rodák z Popradu, ktorý sa zhodou nešťastných okolností ako absolvent filozofickej fakulty a francúzštiny Univerzity Komenského dostal ako úradník do kancelárie vtedajšieho predsedu Zboru  povereníkov slovenskej národnej rady Gustáva Husáka.  Citujúc z oficiálneho zdroja https://sk.wikipedia.org/wiki/Gustáv_Husák, na jeseň roku 1947 Gustáv Husák vyhnal z pozície svojej funkcie nátlakovými akciami nekomunistických povereníkov z ich úradov a viedol tak potom slovenský Zbor národnej bezpečnosti (políciu), ako aj Štátnu bezpečnosť (tajnú políciu). Vo februári 1951 bol zatknutý a v roku 1954 odsúdený vo vykonštruovanom procese s tzv. buržoáznymi nacionalistami.

V osobnom vyšetrovacom spise Antona Mačugu č. V 305-MV, vyžiadaného Ústavom pamäti národa, v súvislosti s pripravovaným odhalením pamätnej tabule Antonovi Mačugovi a saleziánovi Dr. Alojzovi Žemlovi, z archívu  Ministerstva vnútra Českej republiku sa vo výpovedi  kpt. Halahiju  uvádza, že Anton Mačuga sa v júli 1949 dostavil na oddelenie Štátnej  bezpečnosti  kde prišiel oznámiť  trestnú činnosť Gustáva Husáka.  






Zápisnica o výsluchu  Ondreja Halahiju zo dňa 27.4.1951

Je ťažké po takmer 70 rokoch zistiť kto stál za touto spravodajskou hrou obviniť  predsedu Zboru povereníkov Gustáva Husáka, ktorý mal v tom čase už pod palcom národnú a štátnu bezpečnosť a o čo sa tu vlastne hralo. Mohli totiž existovať  viaceré  verzie. Ako uvádza wikipedia, Gustáv Husák sa v tom čase zbavoval  nekomunistický členov Zboru povereníkov, aby  získal mocenský vplyv v bezpečnostných zložkách a Anton Mačuga sa mohol stáť len pešiakom, ktorý mal byť obetovaný.  Vo vyšetrovacom spise nie je ani zmienka o tom, žeby bol Husák k veci vypočutý, resp. aspoň požiadaný o vysvetlenie, čo vzbudzuje pochybnosti a vyvoláva viaceré otázniky.  Potvrdzuje to aj skutočnosť, že Anton Mačuga bol po vypočutí zaistený a umiestnený na psychiatriu.  Oprávnenosť pochybností o náhlej nepríčetnosti Antona Mačugu potvrdzuje výpoveď npor. KV-ŠtB Lochnera, ktorý uviedol, že Mačuga na neho robil dojem normálneho človeka a nevie si dodnes vysvetliť, že na druhý deň, keď bol vo väzbe, robil nepríčetného.

Zápisnica o vypočutí npor. Lochnera z 26. 4. 1951

  Po niekoľkých mesiacoch  bol Anton Mačuga na základe posudku psychiatra prepustený na slobodu.

Odhaliť pozadie zločineckých praktík Štátnej bezpečnosti a spravodajských hier, vykonštruovaného  atentátu na predsedu vlády Antonína Zápotockého  a jeho spojitosť so  Zborom  povereníkov slovenskej národnej rady, kde v kancelárii vtedajšieho predsedu Zboru povereníkov Gustáva Husáka, pracoval aj  absolvent Univerzity Komenského Anton Mačuga, ktorý mal celý život pred sebou a ktorého tieto  špinavé praktiky ŠtB stáli život,  je pre časový odstup zložité.   Podozrivé v prípade Antona Mačugu je, že po prepustení na slobodu, podľa psychiatrov ako nesvojprávny, pracoval ako účtovník v Poprade a opätovné bol na príkaz mjr. Antonína Prchala z Prahy zatknutý  v roku 1951, kedy bol zatknutý aj Gustáv Husák. Práve major Prchal ako šéf odboru v spolupráci so sovietskými poradcami riadil prípravu procesu s R. Slánskym a spol. https://legacy.blisty.cz/art/34946.html 

  Jablko nepadlo ďaleko od stromu pretože jeho syn JUDr. Antoním Prchal ml., po zamatovom prevrate v novembri 1989, úspešný podnikateľ, patril k najbrutálnejším eštebákom v Prahe. https://www.ustrcr.cz/data/pdf/pamet-dejiny/pad1501/073-077.pdf

Návrh z Prahy na zatknutie Antona Mačugu

Kto sa dostal do pazúrov  komunistického červeného gestapa ten sa z nich už tak ľahko  nedostal. Krátke obdobie slobody Antona Mačugu netrvalo dlho a  na priamy príkaz  bezcitného karieristu  majora Prchala, dostala popradská ŠtB príkaz ho zatknúť.


Využili k tomu jeho bývalého spolužiaka a  kamaráta z gymnázia. Ten ho v predvečerných hodinách 26. apríla 1950 vylákal na  ulicu, na ktorej už stál červený Tudor popradskej ŠtB. Zradca ho potlačil do auta a takto ho definitívne odovzdal do rúk mučiteľom. Za svoju službu si zrejme vyslúžil funkciu riaditeľa nemocnice v Košiciach. Ktovie, či ho niekedy  hrýzlo svedomie.

Vo vyšetrovacom spise sa nachádza výpoveď spolupracovníka a konfidenta bratislavskej ŠtB Jurikoviča o údajne pripravovanej likvidácii najvyšších straníckych a štátnych predstaviteľov, kde uvádza, že v hoteli Carlton mal byť otrávený Antonín Zápotocký, pričom Jurikovič neuviedol žeby poznal Antona Mačugu, z čoho je zrejme, že sa jedná o účelovú výpoveď na objednávku ŠtB.

Zápisnica o výpovedi Jurikoviča z 29. 11. 1951

Z viacerých výpovedí z vyšetrovacieho spisu je potrebné uviesť výpoveď obvineného predsedu ÚNV Bratislava Ladislava  Kurtáka
a obvineného bývalého príslušníka ŠtB npor.Šimona Čermáka.

Celá tragikomédia  s atentátom na predsedu vlády  skončila, potom  čo bol Anton Mačuga po výsluchoch s poškodením zdravia na pokraji smrti  čoho si boli štátni vrahovia z ŠtB vedomí, návrhom na jeho prepustenie vydaným 6. marca 1952, teda v čase,  kedy ležal Anton Mačuga smrteľné chorý v nemocnici na Bulovke, kde zakrátko zomrel.

            Špeciálnym vagónom pripojeným na konci vlaku bola z Prahy do Popradu prevezená cínová rakva s  telesnými pozostatkami Antona Mačugu, odkiaľ ju jeho kamaráti preniesli do jeho rodného domu na Hviezdoslavovej ulici. 31. marca 1952 sa vybral  smútočný sprievod  s preskleným pohrebným vozom ťahaným koňmi na popradský cintorín. Na poslednej rozlúčke sa s ním lúčili  jeho zronení rodičia, deviati súrodenci,  priatelia a známi z rodného mesta.  Početný smútočný sprievod po stranách odprevádzali eštebáci v kožených kabátoch. Správcovi popradskej farnosti saleziánovi Dr. Alojzovi Žemlovi zakázali v pohrebnej reči nad rakvou zosnulého hovoriť o príčine  smrti a jeho väznení.  Porušenie zákazu týmto statočným a odvážnym kňazom prispelo zrejme tiež k jeho rozhodnutiu újsť do zahraničia. Pri neúspešnom pokuse o útek bol však 1.5.1954 zatknutý a vroku 1955 odsúdený za velezradu k 15 rokom väzenia. Na slobodu sa dostal v roku 1960 po udelení amnestie, avšak so zákazom pastoračnej činnosti. Pracoval ako robotník a neskôr tlmočník. Zomrel v zabudnutí verejnosťou v roku 1996 v domove dôchodcov v Pezinku.

            Česť pamiatke obetiam komunizmu a skutočným svedkom viery!

                                   Svetové združenie bývalých politických väzňov

Video. Spirituálny kapitál 251. Odvaľme kameň ľahostajnosti. (Od 8 minúty aj o ľahostajnosti k obetiam komunistického režimu A. Mačugu a A Žemlu).


hlavna stranka