hlavna stranka

Oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchaniu trestného činu „Zneužívania právomoci verejného činiteľa“ podľa § 326, trestného činu „Nadržovania“ podľa § 339, trestného činu „Neoznámenia trestného činu“ podľa § 340 a trestného činu „Neprekazenia trestného činu“ podľa § 341 trestného zákona


Zdieľať  | 

 

                              
 SVETOVÉ ZDRUŽENIE BÝVALÝCH   POLITICKÝCH VÄZŇOV
IČO: 37796542   DIČ:  2021593816                                                                                                          
Nám. Sv. Egídia 102/10, 058 01 Poprad
Tel:++421 52 7722626, ++421 903 142771
email: szcpv@szcpv.org
http://www.szcpv.org                          

Úrad špeciálnej prokuratúry
Štúrova 2
812 85 Bratislava 1  
                                                                       
Poprad 18. 10. 2019

           Vzhľadom na  skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin, podávame v zmysle § 196 Trestného poriadku trestné oznámenie na neznámych  páchateľov, ktorých konanie indikuje podozrenie zo spáchania trestného činu “Zneužívania  právomoci verejného činiteľa” podľa § 326 Trestného zákona,  „Nadržovania“ podľa § 339, trestného činu „Neoznámenia trestného činu“ podľa § 340 a trestného činu „Neprekazenia  trestného činu“ podľa § 341 trestného zákona.

  DEFINÍCIA:
Zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa $ 326 Trestného zákona sa dopusti verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech.
a) vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu.
b) prekročí svoju  právomoc, alebo
c) nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci alebo z rozhodnutia súdu

Verejným činiteľom sa podľa § 128 Trestného zákona  na účely tohto zákona rozumie prezident Slovenskej republiky, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, poslanec Európskeho parlamentu, člen vlády, sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudca, prokurátor alebo iná osoba zastávajúca funkciu v orgáne verejnej moci, príslušník ozbrojených síl, osoba v služobnom pomere, starosta, predseda vyššieho územného celku, poslanec orgánu územnej samosprávy, štátny zamestnanec alebo zamestnanec orgánu štátnej správy, územnej samosprávy alebo iného štátneho orgánu, osoba, ktorá vykonáva pôsobnosť v rámci právnickej osoby, ktorej zákon zveruje právomoc rozhodovať v oblasti verejnej správy, notár, súdny exekútor, člen lesnej stráže, vodnej stráže, rybárskej stráže, poľovníckej stráže, stráže prírody alebo osoba, ktorá má oprávnenie člena stráže prírody, ak sa podieľa na plnení úloh spoločnosti a štátu a používa pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou. Verejným činiteľom je aj sudca alebo úradník medzinárodného súdneho orgánu uznaného Slovenskou republikou alebo funkcionár alebo iný zodpovedný pracovník orgánu činného v trestnom konaní iného štátu, orgánu Európskej únie alebo orgánu vytvoreného spoločne členskými štátmi Európskej únie, ak na území Slovenskej republiky vykonáva úkony trestného konania takého štátu alebo orgánu; pre jeho ochranu sa podľa ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby úkony trestného konania vykonával v súlade s medzinárodnou zmluvou alebo so súhlasom orgánov Slovenskej republiky.

Nadržovania  podľa § 339 Trestného zákona sa dopusti kto páchateľovi trestného činu pomáha v úmysle umožniť mu, aby unikol trestnému stíhaniu, trestu alebo ochrannému opatreniu alebo ich výkonu, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

Neoznámenia trestného činu  podľa § 340 Trestného zákona sa dopusti kto sa hodnoverným spôsobom dozvie, že iný spáchal zločin, na ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou najmenej desať rokov, alebo niektorý z trestných činov korupcie uvedených v treťom diele ôsmej hlavy osobitnej časti, a taký zločin alebo trestný čin neoznámi bez odkladu orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru, alebo namiesto toho, ak ide o vojaka, svojmu nadriadenému alebo služobnému orgánu, a ak ide o osobu vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby príslušníkovi Zboru väzenskej a justičnej stráže, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

Neprekazenia trestného činu  podľa § 341 Trestného zákona sa dopusti kto  sa hodnoverným spôsobom dozvie, že iný pripravuje alebo pácha zločin, na ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov, alebo niektorý z trestných činov korupcie uvedených v treťom diele ôsmej hlavy osobitnej časti a spáchanie alebo dokončenie takého zločinu alebo trestného činu neprekazí osobne alebo prostredníctvom inej spôsobilej osoby, alebo príslušného orgánu, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

Priebeh a páchatelia trestného  činu

           Na základe  informácii publikovaných v spravodajstve RTVS dňa 17. 10. 2019  podľa ktorých nahrávka  korupčnej kauzy Gorila, ktorá sa šíri Slovenskom sa nedá porovnať s originálom,  pretože jej originál  zničili v roku 2012 na základe rozhodnutia Ústavného súdu a  riaditeľ SIS Anton Šafárik uviedol, citujeme „Nariadením súdu je už niekoľko rokov skartovaný celý materiál, nosiče, ktoré tvorili súčasť originálu“, existuje dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu „Zneužívania právomoci verejného činiteľa“ podľa § 326, trestného činu „Nadržovania“ podľa § 339, trestného činu „Neoznámenia trestného činu“ podľa § 340 a trestného činu „Neprekazenia  trestného činu“ podľa § 341 trestného zákona.

          Máme za to, že   v  demokratickej spoločnosti ku ktorej sa Slovenská republika vstupom do EÚ hlási je neprípustné, aby boli zničené zásadné dôkazy o mimoriadne závažnej ekonomickej trestnej činnosti a korupčnom rozkrádaní štátneho majetku, ktorý tvorili minimálne dve generácie a zatajované dôkazy a marené vyšetrovanie  v prospech finančnej skupiny prepojenej  s absolventmi Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov v minulosti blízkeho ŠtB a  KGB. Ako  potvrdzuje zverejnený rozhovor M. Kočnera a býv. generálnym prokurátorom D. Trnkom  existuje dôvodné podozrenie, že táto skupina zasahovala do činnosti štátnych inštitúcii medzi ktoré patrí aj GP SR a  Marián Kočner, dnes podozrivý aj z vraždy novinára Kuciaka a jeho snúbenice,  bol len figúrkou finančnej skupiny Penta, čo žiaľ len potvrdilo, že po novembri 1989 Slovensko ovládli finančné skupiny založené štruktúrami komunistickej tajnej služby.

Údajné skratovanie  originálu zvukového záznamu zhotoveného SIS na základe rozhodnutia súdu je zlyhaním inštitúcii, ktoré mali byť garantom zákonnosti a ktoré sa naopak stali spolupáchateľmi a nástrojom   ekonomického zločinu, ktorý poškodil všetkých občanov Slovenskej republiky. 

           Z týchto dôvodov ako občianske združenie zastupujúce bývalých politických väzňov a obete komunistického režimu, v roku 30 výročia 17. novembra 1989, máme v zmysle stanov morálnu povinnosť  zasadzovať sa o dodržiavanie základných demokratických princípov právneho štátu, ktorým Slovenská republika nebude pokiaľ sa dôsledne nevyšetrí kauza Gorila, ktorá už roky traumatizuje spoločnosť a znevažuje ideály novembra 1989.  Keďže neexistoval právne relevantný dôvod na zničenie originálu nahrávky Gorila  a tvrdenia, že to nariadil Ústavný súd sú zavádzajúce, podávame trestné oznámenie vo veci  a žiadame v mene obetí komunizmu o dôsledné prešetrenie a zistenie páchateľov, ktorí sa podieľali na zničení dôkazov  spisu a zvukových nosičov v kauze Gorila, bez čoho nebude možné túto kauzu a v nej uvedené podozrenia o trestnej činnosti vyšetriť a tým  obnoviť  právo a zákonnosť v Slovenskej republike a zároveň aj obnoviť stratenú dôveru  občanov v štátne inštitúcie          

Svoje podozrenie opierame najmä o nasledujúce  argumenty

RTVS v spravodajstve  s názvom „Kauza Gorila, originál nahrávky už neexistuje“,
https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/13982/200866 zo dňa 17. 10 2019  preukázala, že je skutočne verejnoprávnym médiom a na rozdiel od iných zverejnila informácie, že originál nahrávky kauzy Gorila bol údajne zničený na základe rozhodnutia súdu.  
RTVS uviedla, že nahrávku, ktorú dostali viaceré média sa už zrejme s pôvodným zvukovým záznamom tzv. Gorily záznamom nepodarí stotožniť. A to napriek tomu, že viaceré časti sa so spisom, ktorý unikol pred ôsmimi rokmi na verejnosť zhodujú. Pracovníci SIS totiž originál nahrávky ešte v roku 2012 na základe rozhodnutia Ústavného súdu zničili. Potvrdil to riaditeľ tajnej služby Anton Šafárik. Spolumajiteľ skupiny Penta Jaroslav Haščák žiada vyšetrovateľov, aby bezodkladne zverejnili celý obsah vyšetrovacích spisov Gorila.
Vyšetrovanie kauzy Gorila dozoruje špeciálny prokurátor Dušan Kováčik osobne. Tvrdí, že autenticitu zverejnenej nahrávky môže overiť jedine tajná služba, ktorá ju pred 15 rokmi vytvorila. To však už nebude možné, Všetko čo v byte na Vazovovej operatívci oficiálne zistili pracovníci SIS dávno zničili. Poslancov o tom 17. 10. 2019  na výbore informoval riaditeľ tajnej služby Anton Šafárik. Citujeme. „Nariadením súdu je už niekoľko rokov skartovaný celý materiál, nosiče, ktoré tvorili súčasť originálu“.   To čo včera média zverejnili tak môže byť jedine kópiou nahrávky. Aj tá by však za určitých okolností mohla byť použitá pri vyšetrovaní. Úlohou policajtov je teraz zistiť či je Kočnerová nahrávka  identická s tou, ktorá sa objavila v médiách.
Jeden z údajných aktérov Gorily spolumajiteľ skupiny Penta Jaroslav Haščák pravosť nahrávky spochybňuje. Vyšetrovateľov požiadal o zverejnenie celého spisu. Aj o to, aby mohol ísť čo najskôr vypovedať.
https://www.youtube.com/watch?v=gWCXLfPiqVE&feature=youtu.be

Ako  uviedli Hospodárske noviny  v článku Gorila prepis  spis Gorila https://slovensko.hnonline.sk/2024714-gorila-prepis-spis-gorila  žiadosti o odposluchy vykonávala SIS na základe rozhodnutí súdu.

V tvrdení riaditeľa SIS zo dňa 17. 10. 2019, podľa ktorého bol originál nahrávky zničený v roku 2012 na základe rozhodnutia súdu je zjavný rozpor. Nahrávka bola údajne zničená v roku 2012 na základe nálezu Ústavného súdu zp.zn.  III. ÚS 97/2012 ako uvádza Denník N v článku z názvom Môže polícia použiť v Gorile nahrávky z Kočnerovho trezoru? Najvyšší súd dal návod https://dennikn.sk/blog/1421141/moze-policia-pouzit-v-gorile-nahravky-z-kocnerovho-trezoru-najvyssi-sud-dal-navod/  V predmetnom  náleze  Ústavný súd však  rozhodol len o tom, že  Základné právo Ing. Z. V. na ochranu súkromia podľa čl. 19 ods. 2, a na ochranu súkromia podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. Ntt-3-D-2879/2005 a jeho rozhodnutím z 23. novembra 2005 a v konaní vedenom pod sp. zn. Ntt-3-D-482/2006 a jeho rozhodnutím z 18. mája 2006 p o r u š e n é  b o l o . Jediná povinnosť, ktorú Ústavný súd uložil bola povinnosť náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 396,64 Eur. Vo zvyšnej časti sťažnosti Ing. Z. V. Ústavný súd nevyhovel.
Dôkaz: Nález III. ÚS 97/2012 zo dňa 20. 11. 2012

Tvrdenie riaditeľa SIS vyvracia nález Ústavného súdu sp.zn. III. ÚS 450/2015 zo dňa 2. 2. 2016, ktorý  na základe sťažnosti právneho  zástupcu spolumajiteľa Penty  vydal nález, v ktorom rozhodol, že právo na ochranu súkromia podľa čl. 19 ods. 2, a na ochranu súkromia podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane  ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave p o r u š e n é  b o l o.

Ústavný súd však neuložil SIS povinnosť zničiť zvukové záznamy z odposluchov, čoho sa  sťažovateľ domáhal keď namietal porušenie práva na prerokovane veci bez zbytočných prieťahov kde sa na str. č. 16 uvádza:
Pri námietke porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny napadnutým postupom krajského
súdu sťažovateľ okrem predpokladu, že „Súhlas 3 trpí obdobnými vadami ako Súhlas 1
a Súhlas 2, a je teda tiež nulitný“, vychádzal aj z predpokladu, že záznamy z ITP získané
SIS na základe napadnutého rozhodnutia stále existujú, a teda krajský súd „už takmer 8 rokov“ je nečinný, resp. nevykonáva žiadne úkony vedúce k zničeniu týchto záznamov.
V súvislosti s uvedenou námietkou ústavný súd podľa § 31 ods. 2 zákona o ústavnom súde listom č. k. Rvp 9195/2014-58 z 15. októbra 2014, ako aj listom č. k. III. ÚS 490/2015-347 zo 4. decembra 2015 vyzval SIS na oznámenie, či záznamy získané na základe napadnutého rozhodnutia krajského súdu boli zničené, resp. na predloženie zápisnice o ich zničení. Na poslednú výzvu ústavného súdu reagovala SIS listom č. p. 77/33-D-60/2016 z 15. januára 2016, v ktorom okrem iného uviedla, že k zničeniu výsledkov použitia ITP získaných na základe napadnutého rozhodnutia krajského súdu nedošlo, keďže jeho použitie okrem spravodajského účelu malo smerovať k získaniu dôkazových materiálov pre procesné úkony. Podľa oznámenia SIS výsledky použitia tohto ITP boli následne v súlade s ustanovením § 17 ods. 6 zákona č. 46/1993 Z. z. uložené, v dôsledku čoho používajú zákonnú ochranu utajovaných registratúrnych záznamov spravodajskej povahy.
Vo vzťahu k tretej hlave zákona č. 46/1993 Z. z. označenej ako „Vedenie evidencií“ dôvodová správa zo 17. novembra 1992 uvádzala, že „toto ustanovenie umožňuje informačnej službe viesť a využívať evidencie, ktoré majú priamu súvislosť s plnením úloh informačnej služby. Súčasne sa ustanovuje základný účel evidencií, ktorým je zhromažďovanie, uchovávanie a využívanie informácií. Navrhuje sa, aby informačná služba bola oprávnená s údajmi uchovávanými v evidenciách nakladať podľa uváženia a súčasne sa ukladá povinnosť ochraňovať údaje pred vyzradením, zneužitím, poškodením alebo zničením.“. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že v rozsahu ostatných údajov získaných použitím ITP, ktoré zničeniu nepodliehajú, keďže nie sú záznamom ani iným výsledkom použitia ITP, je potrebné postupovať v intenciách načrtnutých už uznesením č. k. III. ÚS 490/2015-310 zo 6. októbra 2015, na ktoré týmto v podrobnostiach odkazuje. Konkrétne je nutné, aby takéto údaje SIS uložila podľa § 17 ods. 6 zákona č. 46/1993 Z. z., a to tak, aby k nim nemal nikto prístup, keďže len takýto spôsob dáva dostatočnú záruku, že do práva sťažovateľa na ochranu súkromia už nebude viac zasahované. Takéto údaje už totiž nebude možné použiť na dôkazové a ani iné účely. Po preverení zákonných podmienok nakladania s výsledkami a údajmi z použitia ITP krajský súd konanie ukončí, a ak budú záznamy ešte existovať, zabezpečí spísanie zápisnice podľa § 7 ods. 5 zákona č. 166/2003 Z. z.

Ústavný súd teda nevyhovel tej časti sťažnosti sťažovateľa, ktorou sa domáhal, aby vyslovil porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny
napadnutým postupom krajského súdu a aby krajskému súdu uložil konkrétne povinnosti pri odstraňovaní prieťahov v konaní nadväzujúcom na ním vydané (a týmto nálezom zrušené)
rozhodnutie sp. zn. Ntt-2-D-100/2006 z 26. januára 2006, pretože, ako to už bolo uvedené, takéto povinnosti vyplývajú krajskému súdu priamo z príslušnej zákonnej úpravy.
Z uvedených dôvodov preto ústavný súd o tejto časti sťažnosti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku nálezu.

Dôkaz: Nález Ústavného súdu sp.zn. III. ÚS 490/2015 zo dňa 2. 2. 2016

Tvrdenie, že Ústavný súd nariadil zničenie zvukovej nahrávky Gorila sa nezakladá na pravde a rovnako nepravdivé je tvrdenie riaditeľa SIS, že originál nahrávky bol zničený v roku 2012. SIS istom  č. p. 77/33-D-60/2016 z 15. januára 2016, potvrdzuje, že k zničeniu výsledkov použitia ITP získaných na základe napadnutého rozhodnutia krajského súdu nedošlo.
Denník politika v článku s komentárom k tomuto nálezu sporene uvádza, že originál nahrávky bol zničený ešte v roku 2008. http://dennikpolitika.sk/archiv/3186

https://www.youtube.com/watch?time_continue=9&v=S_EMdi9vwVQ

Penta žiada súdy, aby médiá trestali za to, keď citujú zo spisu. Ústavný súd vo februári 2019 prijal rozhodnutie, podľa ktorého je spis Gorila taká závažná vec, že médiá musia mať právo ho komentovať.

Kauza Gorila je závažná celospoločenská téma, ku ktorej médiá musia mať možnosť vyjadrovať sa. Ústavný súd to skonštatoval v rozhodnutí, keď Penta žalovala Hospodárske noviny za komentár, ktorý citoval zo spisu Gorila. https://dennikn.sk/1451673/ustavny-sud-novinari-mozu-o-spise-gorila-pisat-slobodne/ Tento nález Ústavného súdu by bol v zjavnom rozpore ak  by Ústavný súd nariadil skartovať zvukovú nahrávku a spis Gorila.

   Finančná skupina Penta hneď po správe, že nahrávky sa objavili u Kočnera, požiadala prokuratúru o ich zničenie, pričom zavádzajúco  uvádzala, že je to v  súlade so zákonom a platným rozhodnutím ústavného súdu z roku 2012 ohľadom nelegálneho odpočúvania,” znelo v stanovisku Penty.

     Na základe uvedených skutočností máme za to, že došlo k naplnenie skutkových znakov uvedených trestných činov a preto žiadame, aby verejnosť nebola zavádzaná verejne publikovanými nepravdivými tvrdeniami  predstaviteľmi štátnych inštitúcii a aby Úrad špeciálnej prokuratúry a orgány činné v trestnom konaní,  postupovali v súlade so zákonom o prokuratúre s §-om 2 ods. 10 Trestného poriadku.  Zároveň žiadame, aby sme boli o  konaní informovaní v zmysle jednotlivých ustanovení trestného poriadku.

Za svetové združenie
bývalých politických väzňov

František Bednár
predseda SZBPV


Return Receipt
Your document:
Oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchaniu trestného činu „Zneužívania právomoci verejného činiteľa“ podľa § 326, trestného činu „Nadržovania“ podľa § 339, trestného činu „Neoznámenia trestného činu“ podľa § 340 a trestného činu „Neprekazenia trestného činu“ podľa § 341 trestného zákona
was received by: at: 10/21/2019 10:18:27 AM
Podatelna.GPSR@genpro.gov.sk


https://www.aktuality.sk/clanok/733818/autor-spisu-gorila-za-fica-odpocuvanie-penty-vyhodnotili-ako-vlastizradu-a-vyrazili-ma/

hlavna stranka