Vo veku 97 rokov, dňa 15. februára 2026, zomrel bývalý príslušník Pomocných technických práporov (PTP) a podpredseda Svetového združenia bývalých politických väzňov Ondrej Bartko.

Posledná rozlúčka sa uskutočnila 18. februára 2026 v Novom evanjelickom kostole v Kežmarku.

Ondrej Bartko (1928 – 2026) prežil život poznačený stratou, odvahou aj pevnosťou charakteru. Ako päťročný prišiel o otca, ktorý si ťažkou prácou v Amerike zarobil na kúpu poľnohospodárskej pôdy po návrate do vlasti. Práve k tejto pôde si Ondrej Bartko vytvoril hlboký vzťah a úctu, ktoré ho sprevádzali po celý život.
Ako sedemnásťročný furman v období prenasledovania Židov na Slovensku pomáhal pri ich prevoze a útekoch do Poľska. Po nástupe komunistického režimu sa ako jediný roľník z Kežmarku odmietol zapojiť do jednotného roľníckeho družstva (JRD), pretože nechcel zradiť hodnotu pôdy, ktorú jeho otec nadobudol za cenu celoživotnej námahy. Za tento postoj bol označený za politicky nespoľahlivého a na dva a pol roka zaradený do Pomocných technických práporov. Časť služby strávil ako baník v uránových baniach v Jáchymov, ktoré sa stali symbolom utrpenia mnohých politicky prenasledovaných.

Po novembri 1989 sa aktívne zapojil do obnovy organizovaného života bývalých príslušníkov PTP. Pôsobil ako člen výkonnej rady PTP a predseda oblastného združenia pre regióny Stará Ľubovňa, Kežmarok, Poprad, Levoča, Spišská Nová Ves a Gelnica. Svoj verejný a občiansky záväzok napĺňal až do ukončenia činnosti združenia. Aj vo vysokom veku bol aktívny ako podpredseda Svetové združenie bývalých politických väzňov a neúnavne svedčil o pravde a skúsenosti politických väzňov.
Jeho životné krédo vystihujú slová Evanjelia: „Poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“

Video svedectvo Ondreja Bartka je dostupné na webovej stránke združenia:
https://www.szcpv.org/20/svedectvo.html

Podrobnejší životopis je spracovaný aj na stránke Ústav pamäti národa:
https://www.upn.gov.sk/sk/ondrej-bartko-1928/

Česť jeho pamiatke.