Energetická nezávislosť ako priorita

Štát by mal chrániť občanov kontrolou kľúčových zdrojov, nie prehnaným zbrojením, tvrdí odborníčka.

V dobe geopolitických kríz a kolísavých cien energií sa čoraz viac ukazuje, že skutočná bezpečnosť štátu nespočíva len v armáde, ale aj v kontrole nad strategickými odvetviami. Energetická ombudsmanka vyzýva, aby sa Slovensko zameralo na odkúpenie kľúčových podielov v energetike namiesto ďalšieho navyšovania vojenských rozpočtov.

Prečo je energia dôležitejšia ako zbrane?

„Energia je základom suverenity. Ak chceme chrániť občanov, nemôžeme nechať kľúčové rozhodnutia v rukách súkromníkov, ktorí často uprednostňujú zisk pred stabilnými cenami“ uviedla energetická ombudsmanka. Podľa nej by štátny vplyv na energetické spoločnosti umožnil: Regulovať ceny a zabránil by špekuláciám, zabezpečil by stabilné dodávky aj v krízových situáciách, znížil by závislosť od nestabilných zahraničných trhov.

Neutralita a rozumné mierové riešenia

Ombudsmanka upozorňuje, že niektoré neutrálne krajiny, ako napr. Rakúsko či Švajčiarsko, vynakladajú na obranu menej ako 1 % HDP, a predsa sú stabilné a bezpečné. „Namiesto plánov na ďalšie zbrojenie by sme mali uvažovať o realistickej neutralite, ktorá by nám umožnila investovať do reálnej bezpečnosti – energetickej nezávislosti,“ dodala.

Odpoveď na kritiku neutrality

Niektorí politici označujú neutralitu za „drahú“ bez konkrétnych dôkazov. Ombudsmanka však poukazuje na príklady úspešných neutrálnych štátov, ktoré nemusia utrácať obrovské sumy za vojenské aliancie, a predsa majú vysokú životnú úroveň a stabilitu.

„Bezpečnosť občanov sa nedosiahne len ďalšími zbraňami, ale zabezpečením dostupnej energie, stabilných cien a nezávislosti. Štát by mal byť garantom týchto hodnôt,“ uzavrela energetická ombudsmanka.

10. 7. 2025
JUDr. Monika Jankovičová EUREM, v.r. energetická ombudsmanka

JUDr. Monika Jankovičová  je podpredsedníčku Svetového združenia bývalých politických väzňov.

Tlačovú správu uverejnili ako jediné Hlavné správy čo zodpovedná súčasnej  situácii kedy cenzúru po roku 1989 nahradila tzv. politická korektnosť a servilnosť.

https://www.hlavnespravy.sk/energeticka-nezavislost-ako-priorita-energeticka-ombudsmanka-navrhuje-odkupit-podiely-v-strategickych-energetickych-firmach-namiesto-zvysovania-vojenskych-vydavkov/3990522

Svetové združenie bývalých politických väzňov sa pripája k podpore návrhu Energetickej ombudsmanky, pretože  otázka neutrality za ktorú sa v roku 1968 podpisovali petície bola jedným z cieľov obrodného procesu „socializmu s ľudskou tvárou“  Alexandra Dubčeka.

V tejto súvislosti uvádzame prehľad výdavkov na zbrojenie neutrálnych štátov V Európe v rokoch 2024/2025

Aktuálne (stav k roku 2024/2025) sú v Európe nasledovné štáty oficiálne neutrálne, pričom neutralita je definovaná ako zmluvná alebo ústavná neutralita

• Neutralita: trvalá, deklarovaná od 1815
• Výdavky na obranu (2024): ~0,8 % HDP
• Pozn.: V reakcii na Ukrajinu vláda schválila mierne zvýšenie rozpočtu na obranu.

2. Rakúsko

• Neutralita: zakotvená v ústave od 1955
• Výdavky na obranu (2024): ~0,9 % HDP
• Pozn.: Dlhodobo najnižšie výdavky v EÚ, ale postupne rastú.

5. Írsko

• Neutralita: politická, nie ústavná; nie je členom NATO, spolupracuje cez Partnerstvo pre mier
• Výdavky na obranu (2024): ~0,3 % HDP
• Pozn.: Najnižšie výdavky v Európe, krajina nemá takmer žiadne ofenzívne kapacity.

6. Malta

• Neutralita: ústavná neutralita od 1987
• Výdavky na obranu (2024): ~0,6 % HDP
• Pozn.: Ozbrojené sily sú minimalizované na pobrežnú ochranu.

Zhrnutie: neutrálne štáty Európy a ich výdavky na obranu k HDP

Umelej inteligencii sme zadali otázku v tomto znení:

Bývalé Československo zradili jeho západní spojenci v Mníchove v roku 1938 a po snahách o neutralitu ho v roku 1968 obsadili vojská Varšavskej zmluvy.
Vychádzajúc z týchto historických skúseností, ktorá z možností je pravdepodobnejšia dnes?

• Že Slovensko po páde komunizmu napadne Ruská federácia?
• Alebo že by sa po vyhlásení neutrality uskutočnila vojenská intervencia zo strany spojencov z NATO?

Odpoveď:

1. Pravdepodobnosť napadnutia Slovenska Ruskou federáciou
• Slovensko nie je pre Rusko strategickým cieľom. Ruské ambície sa sústreďujú primárne na postsovietske územia (Ukrajina, Moldavsko, Gruzínsko) alebo na tlmenie NATO v ich bezprostrednom susedstve, najmä v Pobaltí.
• Ruská federácia nie je po vojne na Ukrajine v pozícii rozširovať konflikty. Jej ekonomické, vojenské a demografické kapacity sú značne vyčerpané.

➔ Preto je priamy  útok na Slovensko zo strany Ruska nepravdepodobný.

2. Pravdepodobnosť vojenskej intervencie zo strany NATO po vyhlásení neutrality Slovenska
• Vstup vojsk NATO na územie členského štátu by bol v rozpore s medzinárodným právom, ak by k nemu nedošlo na základe pozvania vlády alebo v rámci plnenia zmluvných záväzkov.
• Vyhlásenie neutrality by znamenalo vystúpenie z NATO, čo by spôsobilo silné politické, ekonomické a bezpečnostné dôsledky, no vojenská intervencia by nebola automatická.
• Príklad Rakúska či Švédska počas studenej vojny ukazuje, že neutralita bola rešpektovaná, pokiaľ neutrálny štát neohrozoval záujmy veľmocí.
•  Nato by vojensky nezasiahlo len preto, že Slovensko vyhlási neutralitu, ale vyvinulo by silný politický a ekonomický tlak, prípadne by sa usilovalo o zmenu politickej reprezentácie.
• Ak by však neutralita Slovenska ohrozila strategické postavenie NATO v strednej Európe, je možné, že by aliancia využila politický a ekonomický tlak na zvrátenie tohto kroku. Avšak vojenský zásah by bol krajným riešením, pravdepodobnejší je v prípade politického chaosu alebo hrozby ruského  vplyvu a destabilizácie.

Svetové združenie bývalých politických väzňov