Dňa 19. júna 2025 sa na Starom historickom cintoríne v Kežmarku uskutočnila pietna spomienka pri Pamätníku obetí usmrtených na štátnych hraniciach v rokoch 1948 – 1989. Podujatie bolo venované pamiatke vyše 400 obetiam, ktoré prišli o život pri pokuse o útek z bývalého Česko-Slovenska počas komunistického režimu.
Kancelária prezidenta Slovenskej republiky ospravedlnila neprítomnosť prezidenta SR z dôvodu jeho zahraničnej cesty. V jeho mene zorganizovala Vojenská kancelária prezidenta SR položenie venca pri pamätníku za účasti čestnej stráže. Z pracovných dôvodov sa ospravedlnil aj minister vnútra SR.
Medzi účastníkmi, ktorí uctili pamiatku obetí položením vencov, boli:
- podplukovník Rastislav Kentoš z Vojenskej kancelárie prezidenta SR s čestnou strážou,
- viceprimátor mesta Kežmarok Mgr. Jozef Matia,
- prednosta Okresného úradu Kežmarok Ing. Peter Repčák.
Pietnej spomienky sa zúčastnili aj žiaci Základnej školy s materskou školou Sv. Kríža v Kežmarku, ktorí niesli štátne vlajky krajín, z ktorých pochádzali niektoré z obetí.
Pamätník bol v Kežmarku odhalený v roku 2004 a je venovaný obetiam, ktoré zahynuli na hraniciach s Rakúskom a Západným Nemeckom. Pri pamätníku sú pochované dve obete – Ondrej Brejka a Milan Dlubač, ktorí boli usmrtení 7. júla 1980 a neskôr exhumovaní a prevezení z Rakúska na Slovensko.
V období od 25. februára 1948 do 17. novembra 1989 boli na hraniciach Česko-Slovenska zabité stovky ľudí príslušníkmi Zboru národnej bezpečnosti, Pohraničnej stráže a Česko-slovenskej protivzdušnej obrany. Medzi obeťami boli nielen občania Česko-Slovenska, ale aj ľudia z Nemeckej demokratickej republiky, Poľska, Maďarska, Rakúska a Západného Nemecka – vrátane príslušníkov tamojších pohraničných jednotiek.
Počas pietneho aktu vystúpili s príhovormi:
- viceprimátor mesta Kežmarok,
- predseda Svetového združenia bývalých politických väzňov, ktorý poďakoval Kancelárii prezidenta SR za dôstojné uctenie pamiatky obetí.
Svetové združenie bývalých politických väzňov
https://youtu.be/R_8_w6Ewua0
Príhovor predsedu SZBPV
Vážení hostia, milí priatelia!
Stojíme na posvätnom mieste. Na mieste, kde v roku 2004 našli svoj konečný pokoj dve nevinné obete režimu, ktorý v mene zvrátenej ideológie vraždil vlastných občanov. Stojíme pri hroboch Ondreja Brejku a Milana Dlubača – mladých ľudí, ktorých životy vyrvala krutosť totalitnej moci.
Chvála Bohu, že na našich hraniciach už nezomierajú ľudia len preto, lebo chceli žiť vo slobode. Železná opona, symbol rozdelenia sveta po druhej svetovej vojne, padla. Dnešnej mladej generácii sa už ťažko predstavuje, že by im niekto zakazoval cestovať, kam chcú – nieto ešte, aby po nich na hraniciach strieľali. Táto sloboda je veľkým darom, ktorý nesmieme považovať za samozrejmosť.
Pripomeňme si preto slová veľkého slovanského pápeža, svätého Jána Pavla II., ktoré vyslovil na úsvite svojho pontifikátu: „Nebojte sa, nemajte strach! Otvorte dvere Kristovi, otvorte mu ich dokorán! Otvorte jeho vykupujúcej moci hranice štátov, hospodárske a politické systémy.“ Tieto slová boli nádejným volaním pre naše národy v čase útlaku. Klamali by sme však sami seba, keby sme tvrdili, že sa naplnili. Kristovi a jeho posolstvu lásky sa hranice štátov neotvorili. Naopak, čoraz viac sa zatvárajú. Učenie Ježiša Krista, ktoré tvorilo duchovný základ Európy a kresťanského sveta po stáročia, je dnes pre mnohých mocných nežiaducou príťažou.
Žiaľ, svet dnes rozdeľujú nové železné opony. Nie ideologické, ale ekonomicko-politické. Sú to hranice medzi krajinami zmietanými vojnami, chudobou a zúfalstvom – a krajinami blahobytu, ktorý bol často vybudovaný na bohatstve získanom z bývalých kolónií.
Tieto nové opony surovo delia ľudstvo:
- Múr medzi Izraelom a palestínskym územím,
- Smrtiaca hranica medzi Severnou a Južnou Kóreou,
- Plot oddeľujúci chudobu Mexika od bohatstva USA,
- A najnovšie – krvavá línia frontu medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou.
Žiaľ, aj dnes zomierajú ľudia. Zomierajú len preto, lebo chcú opustiť svoju zničenú vlasť –Umierajú z dôvodov, za ktoré nenesú vinu, hľadajúc len nádej a dôstojný život. Ich smrť je hanbou našej doby, rovnako ako smrť Ondreja Brejku a Milana Dlubača bola hanbou doby minulej.
Nech je preto tento pamätník trvalým mementom!
Mementom zločineckých zákonov, ktoré legalizovali vraždenie na hraniciach.
Mementom toho, aké strašné dôsledky má zatvorenie ľudských sŕdc a hraníc pred Kristovým posolstvom lásky a úcty k životu.
Mementom, ktoré nám pripomína, že sloboda, ktorú dnes máme, bola vykúpená krvou a utrpením, a že o ňu musíme neustále bojovať a chrániť ju – nielen pre seba, ale pre všetkých, ktorí túžia po dôstojnom živote.
Česť pamiatke Ondreja Brejku a Milana Dlubača!
Česť pamiatke všetkých obetí násilia a nespravodlivosti na hraniciach!
Nezabudnime.
Ďakujem vám za vašu úctu, za vašu prítomnosť a za vaše srdcia otvorené pravde a spomienke.
 |
