Hlavná stránka

Parížska konferencia spustila mechanizmus zákona akcie a reakcie a priblížila svet k hrozbe sebazničujúcej vojnovej apokalypsy


Zdieľať  | 
    Málokto zo slovenských občanov  si pri každodennom zápase o  existenčné zabezpečenie svojich rodín v súčasnej turbulentnej  a neistej dobe uvedomuje, čo sa v skutočnosti odohralo na parížskej konferencii 26. februára 2024, pred ktorou slovenský premiér Fico zvolal mimoriadne zasadanie   bezpečnostnej rady  v súvislosti s plánmi NATO a EÚ zvážiť nasadenie vojakov na Ukrajine s čím ako jeden z mála politikov zásadne nesúhlasil. Servilná slovenská opozícia  a prezidenta  Čaputová vyhlasovali, že Fico bezdôvodne straší Slovákov a konšpiruje, že nikto nebude v Paríži vyzývať SR, aby obnovila vojenské dodávky a zapojila sa medzi krajiny, ktoré  na Ukrajinu vyšlú svoje jednotky. A presne toto sa v Paríži stalo!

Politici EÚ a Západu začínajú pripomínať pološialeného hazardného hráča, ktorý po opakovaných prehrách stále zvyšuje stávky vo falošnej predstave, že sa mu podarí vabankom získať späť  všetko čo stratil.

Parížska konferencia odhalila a priznala to čo  tzv. politicky korektný a servilný  mainstream od začiatku vypuknutia vojny na Ukrajine zatajoval a to skutočnú účasť vojenských poradcov, špecialistov štátov NATO a zapojenie občanov viacerých krajín s vojenským výcvikom  maskovaných v radoch platených žoldnierov, ktorých počty zabitých a zranených sa starostlivo utajujú.
Západ precenil politiku ekonomických  sankcii, ktorá v čase nástupu nových ekonomických hráčov ako Čína a existencie zoskupenia BICS, prestáva účinkovať. Západ podcenil Rusko  rovnako ako  podcenil  Sovietsky zväz v roku 1940 Adolf Hitler, po tom čo porušil pakt Molotov- Ribbentrop.

Po zlyhaní ofenzívy ukrajinskej armády a jej ústupe začínalo byť zrejme, že dodávky konvenčných zbraní, munície, dronov a rakiet s limitovaným doletom už nebudú stačiť na zastavenie postupu tzv. špeciálnej operácie s cieľom denacifikácie Ukrajiny ako ju označuje Rusko.  

26. februára 2024 sa neoficiálne začala vojenská konfrontácia EÚ s Ruskou federáciou, ktorá približuje svet k 3. svetovej vojne.

Účasť NATO na vojenských operáciách už nebolo možné ďalej utajovať a bolo potrebné odkryť karty. Po zlyhaní I. fázy, ktorou mala byť ofenzíva z minulého roku,  začína fáza č. II., ktorej hlavnou súčasťou je dodanie  stíhačiek a rakiet s dlhým doletom, ktoré so súhlasom NATO a s ich obsluhou budú zasahovať ciele a mestá v hlbokom  vnútrozemí Ruska. Keďže nie je možné z časových dôvodov vycvičiť špecialistov na pilotovanie  západných stíhačiek a nosičov rakiet s dlhým doletom vojakmi ukrajinskej armády, museli ísť s farbou von a priznať, že to bude možné len za priamej účastí zaškolených špecialistov z armád štátov EÚ. Francúzsky prezident Macron už priznal priamu účasť francúzskej armády na Ukrajine, čo vraj nemá byť pod záštitou NATO ale na základe bilaterálnych dohôd. Je to rovnaká pravda  ako tvrdenie, že na Ukrajine bojovali občania západných krajín  len ako dobrovoľníci čisto z presvedčenia za zachovanie demokracie bez nároku na žold.

  Otázka preto neznie, či na Ukrajinu prídu vojaci NATO. Otázkou je iba kedy, v akom počte a ako to bude prevedené technicky.

Na stovky lietadiel nie je Kyjev pripravený a bude obrovské riziko pre posádky sedieť na letisku a čakať na príchod Iskanderu či Kinžalu. Riešením je  štartovanie z letísk členských krajín  NATO a  dotankovanie paliva  na ukrajinských letiskách čím sa zamaskuje odkiaľ štartovali.  Či to bude stačiť na odvrátenie ruského odvetného útoku na slovenské, poľské či iné základne je ťažko predvídateľné.
Je potrebné povedať, že sa to týka aj slovenských letísk, hoci Slovensko v súčasnosti zatiaľ nemá lietadla po tom čo bývalá vláda darovala stíhačky MiG - 29 Ukrajine. Po podpise zmluvy bývalou vládou si  Američania môžu robiť na slovenských základniach čo chcú. Zmluvy sú podpísané tak, že nemáme právo obmedziť rozhodnutia USA, ak sa rozhodnú slovenské základne použiť pre spomínané účely. Ak by došlo k využitiu letísk k útoku na Rusko,  Slovensko  nemá páky na zabránenie spätnej ruskej reakcie.

Ako informoval  Le Figaro francúzsky prezident vyhlásil, že porážka Ruska je nevyhnutná pre bezpečnosť a stabilitu v Európe.

Zrejme zabudol na to ako tam dopadol Napoleon. Je príznačné, že konferencia sa konala vo Francúzku za ktorého záujmy v Indočine bojovali aj slovenskí občania v radoch príslušníkov Francúzskej cudzineckej légie z ktorých mnohí padli alebo sa dostali do zajatia.  Francúzsko im za to skonfiškovalo nevyplatené žoldy, ktoré mali vo francúzskych bankách v rozpore s európskym dohovorom o základných právach a slobodách, čim ich rodiny okradla o právo na dedičstvo, ktoré je  v každom právnom štáte nepremlčateľné. Ako sme informovali na webovej stránke združenia http://www.szcpv.org/fcl/fcl.html všetky žiadosti podané prezidentovi, vláde a Európskemu súdu pre ľudské práva v Štrasburgu boli odmietnuté.

Prezidentovi Macronovi v mene rodín slovenských  legionárov odkazujeme, že toto nie je boj proti komunizmu, kvôli čomu bolo založené NATO ako tomu bolo v 1. indočínskej vojne, v ktorej medzi sebou v rokoch 1946 - 1954 bojovali Vietnam a Francúzsko, kedy sa jednalo o konflikt, prostredníctvom ktorého medzi sebou súperili Východ - reprezentovaný Sovietskym zväzom ako predstaviteľom komunistického režimu, ktorý podporoval komunistickú stranu Liga za nezávislosť Vietnamu (Viet Minh) - a Západ, reprezentovaný Francúzskom, ktoré bolo podporované Spojenými štátmi americkými. Ústav pamäti národa vo  svojich rozhodnutiach vyhodnotil účasť v 1. indočínskej vojne ako zahraničný odboj za obnovu slobody a demokracie v Československu, nakoľko v prípade pádu komunistického režimu v Sovietskom zväze by padol aj komunistický režim v Československu.

Po rozpade Sovietskeho zväzu komunistický experiment v Rusku skončil a Rusko sa vrátilo k svojim kresťanským koreňom, preto sú dnešné výzvy francúzskeho prezidenta  len ďalším pokusom ako oslabiť Rusko a dostať sa k jeho nerastnému bohatstvu.

Po dohodách Regana a Gorbačova sa skončilo jadrové šialenstvo a studená vojna. Politickí väzni komunizmu a stalinských gulagov si vydýchli a očakávali, že Rusko bude obchodným a vojenským partnerom Západu. Je obrovskou chybou, že sa tak nestalo a Rusko bolo rozširovaním NATO k jeho hraniciam o bývalé komunistické štáty dohnané do kúta, kedy aj potkan zaútočí. Je obrovskou chybou, že západ nedokázal využiť obrovský potenciál už kapitalistického Ruska a  vohnal ho do náručia komunistickej Číny v čase stupňovania napätia na Taiwane a obnoveniu stykov so Severnou Kóreou. Žiaľ Rusko sa dnes vracia k relativizovaniu zločinov z obdobia Stalinizmu, ktoré po zmene politického systému odsúdilo, príčinou čoho je  prístup  západu k Rusku po rozpade Sovietskeho zväzu v duchu „rozdeľuj a panuj“. Potvrdzuje sa opäť, že tu platí zákon akcie a reakcie.

Ani v najhoršom sne si ľudia nevedia predstaviť čo by znamenalo použitie nukleárnych zbraní hoci aj v obmedzenom rozsahu.  Len elektromagnetický impulz (EMP) z jadrovej alebo elektromagnetickej nálože odpálenej   nad zemou  v trvaní milisekundy by zničil elektroniku a celý finančný systém by sa zrútil a  premenil  bankové kary na bezcenný plast.  Škandinávske štáty, ktoré sa stali vzorom pre rušenie hotovosti a zavádzanie bezhotovostných platieb by mali zbystriť pozornosť a pripraviť sa na to, čo by znamenal pre súčasný digitálny systém vojnový konflikt s Ruskom.  Byrokrati EÚ, ktorí vyvolali  súčasné protesty poľnohospodárov by sa mali konečne spamätať a nehnať Európu do ďalších problémov, pretože po zákaze spaľovacích motorov a plynových kotlov, možno očakávať, že občania už toho budú mať dosť čo sa s určitosťou prejaví aj na tohtoročných voľbách do európskeho parlamentu. Je najvyšší čas, aby sa EÚ vrátila od direktívneho riadenia k pôvodnej myšlienke Európskeho hospodárskeho  spoločenstva. V opačnom prípade ju čaká osud Sovietskeho zväzu.

Namýšľať si, že  ohrozovanie obyvateľov krajiny, ktorá prežila Leningradskú blokádu, kedy živí jedli mŕtvych a Stalingrad, raketami dlhého doletu, ostane bez reakcie, je trestuhodne ľahkomyseľné a nebezpečné. Vo svojom protestsongu z názvom „C'est dans l'air„ v preklade „Visí to vo vzduchu“,  to symbolicky predpovedala francúzsky spievajúca speváčka Mylene Farmer . Text jej piesne  by mal byť mementom pre nepoučiteľných vojnových štváčov.

Visí to vo vzduchu
Zachráň sa kto môžeš
Zachrániť sa odtiaľ, ďaleko sú nebesá
Visí to vo vzduchu, je to jadrové
Nestarajú sa
Sú vo všetkom
Skončia na dne jamy

https://rumble.com/v4g07ft-mylene-farmer-cest-dans-lai.html

27. február 2024
František Bednár
predseda Svetového združenia bývalých politických väzňov

Text s prekladom do anglického jazyka zasielame na vedomie prezidentovi Macronovi, zastupiteľským úradom členských štátov EÚ, USA, Švajčiarska, Nórska a Veľkej Británie. Súčasne ich požiadame o poskytnutie informácie koľko ich občanov bolo zabitých a zranených na území Ukrajiny od 24. februára 2022.

hlavna stranka