 V Poprade sa začalo po dlhšom čase opäť protestovať a ako som sa dozvedel z príhovoru exprezidenta Andreja Kisku, ktorý sa pred OC Forum na proteste 18. januára osobne zúčastnil, demokraciu na Slovensku ohrozuje mafia. Rečníci dokonca prirovnali protesty proti novele trestného zákona a rušeniu Lipšicovho Úradu špeciálnej prokuratúry k protestom z novembra 1989. To že ide o protest na objednávku politických strán, ktoré sa nemôžu zmieriť s výsledkom predčasných volieb z októbra minulého roka, potvrdzujú heslá: Dosť bolo Fica, Slovensko si nedáme, či My sme tu doma! Robert Fico je osoba, ktorú mnohí nenávidia, a mnohí vnímajú ako idol. Jeho odporcovia kričia na námestiach Fico do basy! a tvária sa pri tom tak, akoby toto ich prianie bolo jediné spravodlivé. Dovolím si poznamenať, že v štáte, kde sa dodržiavajú zákony, teda v takom, kde nedochádza k nesúladu medzi textom zákonov a ich uplatňovaniu, patria do basy ľudia iba vtedy, ak o tom rozhodne súd. Tvrdiť, že niekto patrí do basy (bez vyšetrenia, obvinenia, obžalovania, odsúdenia) má podobný podtón, ako hlas kričiaceho námestia: upáľte čarodejnice!
Ako odporca bývalého režimu, ktorý prežil protesty v roku 1989 na politickom oddelení Hlava 1, som k protestom po viacerých skúsenostiach skeptický, pretože vždy zaváňajú vopred dobre pripravenou manipuláciou tými, ktorí ich z pozadia riadia a organizujú pre dosiahnutie svojich zámerov.
Povedzme si pravdu, že zmena politického systému v novembri 1989 bola vynútená tlakom zmien zvonka a bývalé Československo sa na nich len zviezlo. Na protestujúcich študentov politici, ktorí sa dostali k moci po prvých slobodných voľbách veľmi rýchlo zamatovo zabudli, pretože už ich viac nepotrebovali.
Čo zostalo z ideálov a hesiel novembra môžeme po vyše 30 rokoch vidieť na dnešnej realite.
Už ako slobodný človek som zažil protesty po korupčnej kauze Gorila a protesty po vražde novinára Kuciaka s názvom „Za slušné Slovensko“. Najväčšia korupčná kauza Dzurindovej vlády v Európe, kedy Slovensko stratilo strategické podniky, vyfučala dostratena a účastníci dnešných protestoch majú krátku pamäť, keď už zabudli, že to bol práve Daniel Lipšic, ktorý vtedy ako minister vnútra poslal v mraze vodné delá na účastníkov protestov.
Miestom protestov po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice sa stal pamätník obetiam 21. augusta 1968 na námestí v Poprade. Keďže som jeho inštaláciu inicioval, ako predseda združenia bývalých politických väzňov som chcel vystúpiť s príhovorom. Organizátori protestov, medzi ktorými boli aj tí, ktorí organizujú súčasné protesty, mi to však nedovolili. Uverejnil som preto vtedy na Youtube video s názvom „Príhovor na proteste za Slušné Slovensko, ktorý nebol žiaduci“.
Po týchto skúsenostiach tvrdím, že aj súčasné organizované protesty majú svoj cieľ, ktorý je úplne iný ako sa nazdávajú ich účastníci, ktorí ani nevedia za koho a za čo vlastne protestujú.
Organizovanými protestmi za demokraciu a slobodu to začínalo za Sorosove peniaze aj na Majdane pred vyše desiatimi rokmi. Skončilo to odhaľovaním sôch Stepanovi Banderovi, relativizovaním zločinov spáchaných nacistickými kolaborantmi a bratovražednou vojnou na Ukrajine s ekonomickými dopadmi aj na Slovenských občanov, do ktorej by nás neváhali vtiahnuť politici, ktorých čiernobiele videnie a servilnosť cudzím záujmom pripomína časy normalizácie po roku 1968. Ešte nikdy svet nestál tak blízko III. svetovej vojny ako dnes. Zabrániť tomu by malo byť hlavnou prioritou, pretože všetko ostatné sa oproti tomu stáva podružným.
Tí skôr narodení, ktorí zažili časy studenej vojny kedy boli na území Československa rozmiestnené rakety SS 20 s jadrovými hlavicami a na druhej strane na Západe rakety s plochou dráhou letu Pershing II, si vydýchli keď po dohodách Reagana a Gorbačova skončila psychóza jadrového Armagedonu. Politickí väzni po prežitých nespravodlivostiach a krivdách s nádejou privítali naplnenie zabudnutého prorotstva z Fatimy. Rusko sa vrátilo ku svojím koreňom a prestalo šíriť marxistické revolúcie do sveta. Ako prvý pápež vykonal akt zasvätenia Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie pápež Pius XII. 31. októbra 1942 Nepoškvrnenému Srdcu zasvätil celý svet. Po tomto zasvätení začal obrat v 2. svetovej vojne, keď v druhej polovici novembra 1942 začali Rusi víťaziť v kľúčovo obliehanom Stalingrade a prešli do protiofenzívy voči Nemecku. Pápež Ján Pavol II. vo Fatime 13. mája 1982 predniesol modlitbu s týmito slovami. „Nech sa priblíži čas mieru a slobody, čas pravdy, spravodlivosti a nádeje pre všetkých.“ Na základe tohto proroctva sa pápež František rozhodol dňa 25.03.2022 opätovne zasvätiť Rusko a Ukrajinu Bohu a príhovoru Panny Márie v bazilike sv. Petra.
Zatiaľ čo polmiliónová sovietska armáda bola stiahnutá z bývalej Nemeckej demokratickej republiky a neskôr aj z bývalej ČSFR americkí vojaci v Nemecku ostali. Ako dnes priznávajú renomovaní politológovia a ekonomickí experti problémom sa nestalo Rusko ale rozširovanie Nato k jeho hraniciam. Západ nevyužil príležitosť urobiť z postsovietskeho kapitalistického Ruska obchodného partnera a nepochopil, že s Rusmi je lepšie obchodovať ako s nimi bojovať. Ak by sme podľa rusofóbnej optiky pristupovali aj k Nemeckej spolkovej republike a spájali ju s nacistickým režimom, Nemecko by dnes nebolo naším najväčším obchodným partnerom. Ak by mal chcel niekto obviniť s rusofilstva len pripomínam, že v USA som stretol veľa srdečných a pohostinných ľudí s racionálnymi názormi a na návštevu na pozval aj jeden s bratov Mašínových o ktorých bol nedávno v kinách film „Bratia“, ktorého list pripájam k tomuto článku. Otvorený list Ctirada Mašína V. Havlovi je dostupný na webovej stránke. https://www.lidovky.cz/domov/masinuv-dopis-vaclavu-havlovi-z-roku-1996.A110813_142709_ln_redakce_spa
Na margo protestov 18. januára v Poprade ma prekvapila účasť exprezidenta Andreja Kisku, ktorý na summite v Škótsku ponúkol, že Slovensko pod Tatrami vybuduje logistickú základňu, ktorá bude slúžiť pre potreby NATO a navrhol zvýšiť výdavky na zbrojenie na 2%, teda viac ako ich vydáva Nemecko. V súvislosti s jeho kritikou prejednávaných zmien trestného zákona a zníženia drakonických trestov, dodávam, že sú jedny z najvyšších v Európe. Keďže som osobne spoznal väzenskú problematiku konštatujem, že aj
vyše 33 rokov po zmene politického systému máme najvyšší počet väzňov na počet obyvateľov a v porovnaní so západnými štátmi skostnatený represívny väzenský systém stále podľa praktík sovietskeho generálneho prokurátora Višinského.
Svet dnes viac ako nikdy potrebuje návrat k zdravému rozumu a Slovensko by preto malo byť krajinou, ktorej politici budú volať po skončení novej studenej vojny, návratu k obojstranne výhodnej obchodnej spolupráci bez politického zasahovania a ukončení vojnovej hystérie. Nastal čas kedy si bez ohľadu na sympatie alebo nesympatie k jednotlivým politikom musíme určiť čo je pre našu budúcnosť a budúcnosť našich detí prioritou. Rok 2024 kedy sa uskutočnia viaceré kľúčové voľby, vrátane novembrových volieb v USA rozhodne akú cestu si ľudia vyberú a čo bude čakať Slovensko.
František Bednár
Svetové združenie bývalých politických väzňov |
