Otvorený list –výzva Ivanovi Korčokovi a Štefanovi Harabinovi na odstúpenie z kandidatúry na prezidenta Slovenskej republiky

 Ivan Korčok je kandidátom, ktorý má certifikát do každého režimu a som presvedčený, že keby pôsobil v diplomacii v čase normalizácie,  po krvavom potlačení „Pražskej jari“ by sa stal lojálnym prisluhovačom bývalého nedemokratického režimu, tak ako dnes poslušne podporuje vojnové riešenie konfliktu na Ukrajine pričom ako diplomat nikdy nevyzval na urovnanie vojnového konfliktu diplomatickou cestou. Slovensko má historicky tragické skúsenosti s diplomatmi, ktorí zradili Československo v Mníchove a kolaborantskou vládou, ktorá posielala slovenských vojakov na Východný front ako spojenec nacistického Nemecka. Ivan Korčok  by neváhal  v mene záujmov cudzích mocností poslať našich vojakov opäť na nový „Východný front“, ktorý je vyústením  tzv. „Oranžovej revolúcie“ financovanej miliardami  dolárov, ktorá sa začala v roku 2013 násilnými protestmi a zvrhnutím legitímnej vlády. Ivanovi Korčokovi odkazujem, že vojna na Ukrajine sa nezačala v roku 2022 ale v roku 2014.

Členovia  Svetového združenia bývalých československých väzňov v exile, žijúci v zahraničí   prof. Brom a Dr. Kobliha ešte v deväťdesiatych rokoch upozorňovali, že NATO vzniklo 4. Apríla 1949 ako organizácia na obranu západného sveta proti komunizmu. Problémom po rozpade Sovietskeho zväzu preto nie je Rusko ale rozširovanie NATO o bývalé komunistické štáty. Prezidenti Reagan a Gorbačov zachránili svet pre zničujúcim Armagedonom  5 minút pred dvanástou a ukončili studenú vojnu. Západ nevyužil príležitosť urobiť z Ruska, ktoré sa vrátilo po boľševickom experimente k jeho kresťanskej podstate, spojenca a obchodného partnera.  Namiesto toho západní politici podľahli falošnej predstave o premene a oslabení Ruska v duchu rozdeľuj a panuj, aby sa tak dostali k jeho nerastnému bohatstvu.  Výsledkom ich ľahkomyseľnej a trestuhodnej politiky bolo, že  vohnali Rusko  do náručia komunistickej Číny.

Ivan Korčok sa postavil na stranu zaslepených šialencov, ktorí  stratili  zmysel pre realitu a začali si namýšľať, že vojensky porazia jadrovú mocnosť aj za cenu rozpútania  3.  svetovej vojny a zničenia vlastnej ekonomiky. Ak by tomu tak bolo, režim v Severnej Kórei by už dávno neexistoval.  Je poľutovaniahodné, že   KDH hlásiace sa ku kresťanstvu, na rozdiel od jeho bývalých politikov Jána Čarnogurského a Vladimíra Palka sa  podporou kandidatúry Ivana Korčoka  postavilo na stranu tých, ktorí pre dosiahnutie svojich mocenských a obchodných zámerov neváhali obetovať životy státisícov Slovanov v bratovražednej vojne do ktorej by neváhali  zatiahnuť aj Slovensko pomocou svojich prisluhovačov.
 
Slovensko je ešte stále krajinou, ktorej väčšina občanov  si ctí kresťanský odkaz našich predkov, ktorí aj v najťažších časoch nestratili svoju vieru. Je preto v príkrom  rozpore s  odkazom Cyrila a Metoda a svätej cirkvi, ktorá odsudzuje slobodomurárske spoločenstvá medzi ktoré patrí aj Rotary club Washington, D.C., že kandidátom na prezidenta kresťanského Slovenska je  človek, ktorý sa   10. apríla 2019 stal čestným členom slobodomurárskej odnože.
Slovensko nepotrebuje prezidenta, ktorý bude stáť na strane USA ani prezidenta, ktorý bude stať na strane Ruskej federácie ale prezidenta, ktorý bude stáť na strane zdravého rozumu!

Kandidát na prezidenta Štefan Harabin sa ako sudca Okresného súdu v Poprade podieľal na odsúdení nevinného františkána Cyrila Bystríka Janíka z Liptovskej Tepličky, ktorý sa stal jednou z posledných obetí akcie Štátnej bezpečnosti proti kresťanským aktivistom s názvom „Vír“. Hoci ho najprv oslobodil spod obžaloby, po zrušení rozsudku odvolacím súdom, už nemal odvahu vzoprieť sa štátnej moci a napriek žiadosti o odklad trestu zo zdravotných dôvodov poslal Cyrila Bystríka Janíka do väzenia. Psychická trauma z pobytu vo väzení sa trvalo podpísala pod jeho zdravotný stav v dôsledku čoho zomrel ako 46 ročný medzi bezprístrešnými v Českej republike. V rodnej Liptovskej Tepličke  bola v roku 2010 odhalená na jeho rodnom dome pamätná tabuľa. Štefan Harabin je jedným z tých, ktorí sa pri poslednom božom  súde budú zodpovedať za jeho predčasnú smrť. Kandidatúra Štefana Harbina je v očiach bývalých politických väzňov znevažovaním obetí komunizmu.

Kandidát na prezidenta Slovenskej republiky by mal mať morálne predpoklady na túto funkciu a hoci sa Štefan Harabín pasuje sa vzor „chodiacej zákonnosti“, zákon a právo ohýba tak ako mu to práve vyhovuje. Jeho konanie je  neraz v rozpore  dobrými mravmi, ktoré by mali byť jedným z hlavných princípov práva. Štefan Harabin presadzoval vždy len princíp revanšu voči svojim kritikom, vrátane  podávania žalôb na ochranu osobnosti v ktorých bol z titulu svojej funkcie pred súdmi väčšinou úspešný. Jediným dôvodom  prečo sa z bývalého predsedu Najvyššieho súdu a ministra spravodlivosti stal protisystémový kritik, ktorý sa spájal s radikálmi ako Rudolf Vaský a Martin Daňo  bolo, že prišiel o funkciu. Či to malo súvis s vydaním  narkobaróna Bakiho Sadikiho Interpolom na Slovensko ostáva v hypotetickej rovine.

Štefan Harabin  sa podaním  podnetu Štátnej komisii pre voľby chcel zbaviť svojich súperov v prezidentskom súboji. Namietal, že kandidáti Peter Pellegrini ani Ivan Korčok nemôžu kandidovať vo voľbách z dôvodu  nulitnosti. Aj to svedčí o jeho povahe, ktorá nie je zárukou nestrannosti  čím by sa mal riadiť prezident Slovenskej republiky, ktorý by mal byť prezidentom všetkých občanov, teda aj tých, ktorí boli jeho kritikmi a nevolili ho. 

24. február 2024
František Bednár
predseda Svetového združenia bývalých politických väzňov