Svetové združenie bývalých politických väzňov si symbolicky položením venca k pamätníku obetiam komunizmu na cintoríne v Poprade -Veľkej pripomenulo 74 výročie násilnej likvidácie mužských rehoľných rádov, kedy sa o polnoci z 13 na 14 apríla 1950 spustila Akcia K. Svojou brutalitou sa do histórie zapísala pod názvom Barbarská noc.
Komunistický režim v Československu touto akciou len kolaborantský kopíroval likvidáciu kresťanstva podľa sovietskeho vzoru v pomýlenej predstave podľa ktorej bola cirkev označená ako nepriateľ proletariátu. Akcii predchádzal politický proces s desiatimi predstavenými reholí, ktorí boli obžalovaní z protištátnej činnosti a nenávisti k ľudovodemokratickému zriadeniu. Prípravné práce akcie boli koordinované s popredným činiteľom KSS Gustávom Husákom.
V rámci akcie K a v ďalších akciách proti mužským reholiam (akcia K1 a K2) bolo celkovo na Slovensku internovaných 1180 rehoľníkov žijúcich v 76 kláštoroch z 15 reholí. Po akcii K nasledoval podobný zásah proti ženským rádom - akcia R. Zásah proti reholiam bol protiprávny. Neexistoval nijaký oficiálny doklad o ich rozpustení. Za vzorné vykonanie akcie K slovenskí eštébáci dostali zo skonfiškovaných peňazí na odmeny 800-tisíc Kčs.
Komunistickému režimu sa síce akciou K podarilo za jedinú noc zlikvidovať všetky mužské kláštory v republike, nepodarilo sa im však zlikvidovať rády ako také. Naviac, čoraz viac sa v podmienkach komunistického útlaku začala vzmáhať tajná cirkev, na ktorú režim nemal dosah a nemohol ju ovplyvňovať tak, ako sa snažil ovplyvňovať oficiálne cirkevné štruktúry. Hlavný cieľ ktorý režim sledoval svojou cirkevnou politikou, totálna ateizácia spoločnosti, sa ani po 40 rokoch komunistickej nadvlády na Slovensku nepodarilo dosiahnuť.
Likvidácia reholí bola už len následkom boľševickej revolúcie v Rusku. História potvrdila a to platí aj pre súčasnosť, že každý politický systém, ktorý chce odstrániť Boha sa skôr či neskôr rozpadne.
Najväčším omylom komunistov bolo, že zavrhli najväčšieho revolucionára v dejinách ľudstva Ježiša Krista, ktorý ako prvý hlásal, že všetci ľudia sú si rovní!
Snahy o nahradenie Kristovho učenia Marxom označeného ako „ópium ľudstva“ ideológiou ateizmu a materializmu a postavením namiesto Boha na piedestál Marxa a Lenina boli príčinou straty podpory veriacich sveta a marxistický ateistický systém, ktorý mal zničiť a odstrániť Boha nakoniec zničil samotný komunizmus.
Aj dnes keď sa mnohí klaňajú zlatému teľaťu a svet je v opäť v ohrození vojnami a chudobou by malo byť našou kresťanskou povinnosťou pripomínať slová pápeža Pavla VI. z encykliky POPULORUM PROGRESSIO O ROZVOJI NÁRODOV z 26. 3. 1967
Ak niekto má pozemský majetok a vidí brata v núdzi, a srdce si pred ním zatvorí, ako v ňom môže ostávať Božia láskavosť? Zem je daná všetkým, a nie iba boháčom. To znamená, že súkromné vlastníctvo nie je pre nikoho ustanovené ako bezvýhradné a neobmedzené právo. Nik nie je oprávnený vyhradiť si pre svoj výlučný úžitok to, čo presahuje jeho potreby, keď ostatným chýba nevyhnutné. Slovom, podľa tradičného učenia cirkevných otcov a veľkých teológov vlastnícke právo sa nikdy nemá uplatňovať na úkor spoločného dobra. Ak sa stane, že vznikne spor medzi nadobudnutým súkromným právom a základnými požiadavkami pospolitosti, je povinnosťou verejných vrchností usilovať sa ho rozriešiť za aktívnej účasti jednotlivcov a spoločenských skupín.
Použitie zisku
Verejné blaho teda niekedy vyžaduje vyvlastnenie, ak vzhľadom na svoju rozsiahlosť, na slabé alebo nijaké zužitkovanie, na biedu, ktorá z toho vyplýva obyvateľstvu, na značné škody spôsobené záujmom krajiny určité majetky sú na prekážku kolektívnej prosperity. Koncil toto jednoznačne potvrdil a nie menej jasne pripomenul, že disponovateľný zisk nie je ponechaný na úplnú ľubovôľu jednotlivcov a že sebecké špekulácie sa musia vylúčiť. Nebolo by teda prípustné, aby občania, ktorí majú hojné príjmy plynúce z národných zdrojov a národnej aktivity, prenášali značnú časť z nich jedine vo svoj prospech do cudziny bez ohľadu na očividnú škodu, ktorú tým spôsobujú svojej vlasti.
Ak nemá súčasná spoločnosť skončiť ako komunistické režimy malo by byť poslaním členov reholí kráčať v stopách mučeníkov viery z 50 tých rokov a čeliť novodobým hrozbám hlásaním božej pravdy. Ich odvaha a silná viera prekonať všetky príkoria nech je pre nás príkladom.
Nebojme sa vyznávať Krista a našu vieru správnym postojom ku zlu a ak treba aj slovami a preto nezabúdajme na mučeníkov viery a udalosti spred 73 rokov.
Svetové združenie bývalých politických väzňov
 |
