Na ukrajinskej tragédii sa začali priživovať novodobí „rusobijci“, ktorých vyše 30 rokov nezaujímali obete stalinských gulagov a obete 21. augusta 1968
Zdieľať |
You can translate the content of this page by selecting a language in the select box.
Ako každý vojnový konflikt, ktorého sme svedkami od konca 2. svetovej vojny aj súčasný vojnový konflikt na Ukrajine nie je len obrovským zlyhaním ale predovšetkým je obrovskou tragédiou na ktorú doplatia vždy obyčajní ľudia, ktorí ju nespôsobili. Rozoberanie príčin vojny, ktorá sa tento krát neodohráva ďaleko od hraníc Slovenska ako tomu bolo doposiaľ, ponechávame na kompetentných.
Politickí väzni, ktorí si pamätajú časy studenej vojny kedy boli na území ČSSR umiestnené sovietske rakety s jadrovými hlavicami SS 20 a na území západnej Európy americké rakety s plochou dráhou letu Pershing II sa nádejali, že po rozpade Varšavskej zmluvy a stiahnutí vyše polmiliónovej armády z bývalej Nemeckej demokratickej republiky sa Rusko po rozpade komunizmu stane súčasťou Európy a časy studenej vojny sa definitívne skončia. Máme sa to, že za zločiny stalinizmu a komunizmu nenesú zodpovednosť obyčajní ľudia v Rusku, ktorí sa stali obeťami politického systému rovnako ako občania bývalých postkomunistických štátov. Žiaľ dnešné tragické dni ukázali, že Rusko sa s najväčšou pravdepodobnosťou stane súčasťou novo vznikajúcej ázijskej geopoliticko-ekonomickej sféry na čele s komunistickou Čínou.
Ako občianske združenie zastupujúce bývalých politických väzňov a obete komunizmu z radov násilne odvlečených NKVD do stalinských koncentračných táborov označovaných ako Gulag sme pre naše postoje trestaní najnižšou dotáciou poskytovanou ministerstvom vnútra. Na rozdiel od nášho združenia bola mnohonásobne vyššia dotácia poskytovaná prokomunistickému a promoskovskému Slovenskému zväzu protifašistických bojovníkov.
Vždy sme nazývali veci pravými menami. Pripomínali sme, že Československo, ktoré patrilo v medzivojnovom období medzi desať priemyselne najvyspelejších krajín sveta už nikdy nebolo po tzv. oslobodení a dohodách víťazných mocností v roku 1945 obnovené do hraníc spred Mníchovskej zrady v roku 1938 a prišlo o Podkarpatskú rus. Pripomínali sme, že hnedú totalitu nahradila totalita červená a že Stalin Československo neprišiel oslobodiť ale pripojiť k sovietskemu impériu. Pripomínali sme, že uránová ruda, ktorá mala v tom čase cenu zlata a ktorú ťažili v neľudských podmienkach politickí väzni sa nestala zdrojom blahobytu našich občanov ale nástrojom jadrového zastrašovanie bývalým Sovietskym zväzom.
V roku 2002 sme v Poprade odhalili stále na Slovensku jediný skromný pamätník so štatistikou obetí okupácie piatich armád Varšavského paktu 21. augusta 1968 na ktorý sme museli uskutočniť zbierku. Na pietnych spomienkových akciách pri tomto pamätníku sme pripomínali, že myšlienka neutrality Československa za ktorú vtedy občania podpisovali petície a spoločenského systému s ľudskou tvárou Alexandra Dubčeka bola utopená v krvi.
Po začatí vojny na Ukrajine sa mnohí tí, ktorí nemali záujem o obete gulagov a augusta 1968 začali predbiehať v protiruských aktivitách. Po pomaľovaní Slavína v Bratislave sa v Prešove začali odstraňovať symboly bývalého Sovietskeho zväzu z pamätníkov padlých vojakov a spustila sa petícia za odstránenie pamätníka. Primátorka Prešova nominantka KDH Andrea Turčanová, po zvolení ešte v jej predošlom volebnom období už nikdy neobnovila zvýhodnenie v MHD pre násilne odvlečených a politických väzňov. Hoci sa v Košiciach a Bratislave po viacerých žiadostiach tieto zľavy obnovili jej srdce k obetiam komunizmu a stalinizmu to neobmäkčilo a všetky naše žiadosti ignorovala.
Od roku 2007 sme sa márne zasadzovali o inštalovanie centrálneho pamätníka obetiam okupácie 21. augusta 1968 v Košiciach, kde bolo najviac obetí. Napriek prísľubu vtedajšieho vedenia mesta k tomu však nikdy nedošlo.
Pokúšali sme sa o to opäť pred dvoma rokmi v súvislosti s vydaním publikácie August 1968 a Košice.
Memorandum k ústrednému pamätníku obetí invázie z 21. augusta 1968 na Slovensku, ktoré podpísal náš zástupca Štefan Lazorišák a starosta mestskej časti Košice –Staré mesto Igor Petrovčík, napriek tomu, že bolo uverejnené v médiách a na webovej stránke Ústavu pamäti národa, nakoniec odmietli podpísať predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka a primátor Košíc Jaroslav Polaček. Napriek prísľubu poskytnutia vhodného miesta pre pamätník vedenie mesta začalo projekt centrálneho pamätníka sabotovať a mariť. Dnes sa tí istí ľudia snažia pred jesennými komunálnymi voľbami vytĺkať politický kapitál z tragédie na Ukrajine a v Košiciach chcú premenovať Bajkalslkú ulicu na Kyjevskú ignorujúc, že je to zemepisný názov jazera, ktoré sa tak volalo ešte za cára.
Je prinajmenšom neúprimné ak sa v súčasnej protiruskej kampani najviac aktivizujú tí, ktorí o obete stalinských gulagov a obete okupácie 21. augusta 1968 nikdy neprejavili úprimný a seriózny záujem.
Bohužiaľ našu žiadosť o poskytnutie finančného príspevku na opravu havarijného stavu jediného Pamätníka obetiam okupácie 21. augusta 1968 so štatistikou obetí na Slovensku zamietla prezidentka Zuzana Čaputová, rovnako ako ministerstvo vnútra a obrany.
Po vyše 30 rokoch od novembra 1989 sa v plnej nahote ukázali následky tzv. hrubej čiary a nevysporiadania sa s komunistickým režimom a jeho zločinmi. Na Slovensku nikdy neplatil lustračný zákon, bývalý šéf ŠtB Alojz Lorenc stál ako bezpečnostný analytik v pozadí finančnej skupiny Penta, ktorej zakladatelia študovali na prominentnej škole pre diplomatov pod kuratelou KGB v Moskve. Tí istí absolventi pôsobili v rezorte zahraničných vecí. Archívy Vojenskej kontrarozviedky nesmeli byť 15 rokov odtajnené. Nemožno sa potom diviť, že zadržanie prorektora vojenskej akadémie pre podozrenie z vyzvedačstva pre Ruskú federáciu plukovníka Pavla Bučku je len špičkou ľadovca pôsobenia bývalých starých štruktúr prepojených s komunistickou ŠtB a VKR. Ďalším žalostným dôkazom je skutočnosť, že bývalí funkcionári KSČ a príslušníci ŠTB a VKR poberajú nadštandardné výsluhové dôchodky aj naďalej po pozastavení účinnosti zákona Ústavným súdom SR o odobratí nezaslúžených benefitov na základe návrhu opozície, zatiaľ čo ich obete kádruje Ústav pamäti národa, ktorý hľadá zámienky ako im nepriznať príplatok k dôchodku arbitrárnym výkladom zákona o protikomunistickom odboji.
http://www.szcpv.org/15/turcanova.html Žiadosť o podanie návrhu na obnovenie bezplatného cestovného pre občanov násilne odvlečených NKVD do gulagov a ich príbuzných - odpoveď
http://www.szcpv.org/21/snp.html Otvorený list - žiadosť o obnovenie bezplatnej prepravy v MHD Prešov pre obete komunistického režimu
http://www.szcpv.org/21/ziadost.html
Žiadosť o poskytnutie finančného príspevku na opravu havarijného stavu „Pamätníka obetiam okupácie 21. augusta 1968 v Poprade“ odoslaná Kancelárii prezidenta SR
