|
|
 |
Nestrácajme vieru a nádej ani v ťažkých časoch - novoročné zamyslenie
|
You can translate the content of this page by selecting a language in the select box.
|
Prežili sme len vďaka vaším príspevkom a darom začo vám patrí vrelá vďaka. Rok 2022 bude žiaľ ešte stále pokračovaním pandémie koronavírusu, ktorá ľudstvo prekvapila a na ktorú sme neboli pripravení. Žiaľ ani v ťažkých časoch sa nedokážeme zomknúť a jeden druhému pomáhať. Naoko sa hlásime k Bohu a kresťanskej viere ale v skutočnosti tak nekonáme. Epidémia nebezpečnej infekčnej choroby nás nespojila ale naopak rozdelila. Slovensko je opäť rozdelené tak ako bolo rozdelené po nástupe k moci politikov, ktorí sú zodpovední za najväčšiu krádež v histórii Slovenska ako 15. decembra 2021 uviedol denník Hospodárke noviny v článku s názvom “Nazývajú ju najväčšou krádežou v histórii Slovenska. Privatizéri si rozporciovali miliardy“ , citujem: „ Aj taký prívlastok dostalo rozpredávanie štátneho majetku po páde komunistického režimu. Zopár vyvolených počas niekoľkých rokov prišlo k astronomickému majetku, na ktorom si postavili neskorší biznis. Mnohí z nich fabriky získané za zlomok ich skutočnej hodnoty vytunelovali a vytiahli z nich miliardy korún. Z ostatných privatizérov, ktorým sa bývalé socialistické štátne podniky podarilo udržať pri živote či dokonca zveľadiť, sú dnes vážení podnikatelia. Len málokto si trúfne pripomenúť im, za akých okolností sa k svojmu bohatstvu dostali.“Po Mečiarovi, Dzurindovi, či Ficovi, je dnes príčinou rozdelenia verejnosti, niekedy hraničiacej až s nenávisťou, už aj koronavírus. Spoločnosť sa rozdelila na očkovaných a neočkovaných z ktorých si niektorí dokonca prajú pre tých druhých smrť. Namiesto kresťanskej a ľudskej pomoci blížnemu mnohí sledujú len svoje politické ciele. Za politických väzňov označujú ľudí s obrovským majetkom ku ktorému prišli vďaka funkciám. Skutoční politickí väzni však trpeli vo väzniciach nie za nadobudnuté majetky, kontá v bankách, domy na Floride, či zlaté tehličky ale za svoju vieru a presvedčenie, čo im dalo silu vydržať a prežiť peklo komunistických väzníc, sovietských gulagov a uránových baní. Od januára 2021 sa ďalšou novelou zákona o príplatku k dôchodkom politickým väzňom a zákona o protikomunistickom odboji tým, ktorí požiadali Ústav pamäti národa o vydanie preukazu veterána protikomunistického odboja a bol im vydaný alebo bol vydaný manželke alebo sirotám v prípade jeho smrti in memoriam, zvyšuje príplatok k dôchodku a má im byť vyplatený finančný príspevok 1 989 eur. Či tomu tak bude ukáže čas. Žiaľ naše nesúhlasné stanovisko k rozdeleniu politických väzňov na dve kategórie predkladatelia novely zákona nevzali v úvahu, rovnako ako neakceptovali naše pripomienky k novele Zákona č. 125/1996 Z.z. o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému či Zákona č. 219/2006 Z.z. o protikomunistickom odboji. Mnohí z našich členov, ktorým rodičia zomreli v sovietskych gulagoch aj rok márne čakajú na rozhodnutie Ústavu pamäti národa o priznaní veterána protikomunistického odboja. Máme však už informácie, že Ústav pamäti národa začal najnovšie pre vysoký počet podaných žiadostí spochybňovať oprávnenosť vydania rozhodnutí a smrť v gulagu na rozdiel od niekoľkomesačného internovania rehoľníkov, ktorí sú podľa novely veteránmi protikomunistického odboja, nepovažuje za dostatočný dôvod pre vydanie rozhodnutia. Priali by sme si veriť, že nejde o ekonomické dôvody. Po čiastočnom obnovení zvýhodneného cestovania v MHD pre obete komunizmu z radov oprávnených osôb v Košiciach a Bratislave primátorka Prešova opäť zamietla našu žiadosť o obnovenie zvýhodneného cestovania, ktoré nominantka KDH pani Turčanová zrušila ešte v jej prvom volebnom období. Nedávno sme si pripomenuli desiate výročie úmrtia československého a neskôr českého prezidenta Václava Havla, ako aj vzniku a činnosti Charty 77, kde patril k zakladateľom a k trojici jej prvých hovorcov. Toto výročie bolo priam spojené s mediálnym ošiaľom niektorých kruhov hlavne v Českej republike. Zastávame názor a máme dostatok dôvodov verejne uviesť, že skutočnou, najväčšou osobnosťou a hlavou Charty 77 bol profesor Ján Patočka. V ňom videl režim a hlavne ŠtB najväčšie nebezpečenstvo, preto hneď v prvopočiatkoch, aj napriek jeho chatrnému zdraviu, ho podrobili neľudským výsluchom, na následky ktorých predčasne zomrel. No ani to štátnej moci nestačilo. Jeho pohrebný obrad bol rušený helikoptérou nad jeho hrobom, dokonca to bolo ešte istené naplno túrujúcimi terénnymi motorkami. Očakávali sme, že Václav Havel po Novembri 1989 bude spoločne s chartistickou nomenklatúrou iniciovať dôkladné vyšetrenie tohto zločinu, ako aj potrestanie konkrétnych páchateľov, nielen z funkcie prezidenta, ale aj občana. Nestalo sa tak a jediným, ktorý si splnil svoju morálnu, ľudskú a občiansku povinnosťou bol člen nášho združenia a signatár Charty 77 Vladimír Pavlík, ktorý ešte koncom decembra 1993 podal podnet na vyšetrenie jeho smrti. Po roku, v decembri 1994 mu bolo oznámené, že bolo zahájené trestné stíhanie dvoch páchateľov, z Prahy a Liberca. Po piatich rokoch čakania na výsledky vyšetrovania požiadal príslušné orgány o vyjadrenie. Odpoveď ktorú dostal 24. 1. 2000 ho šokovala. Súd v Prahe 6, dňa 7. 1. 1997 prišiel k záveru, že sa nejednalo o trestný čin. Všetci, ktorí sa mali ozvať však pokrytecky mlčali dokonca nebolo podané ani odvolanie. Naše združenia sa preto obráti na príslušné inštitúcie v Českej republike, aby uviedli prečo nebol dodnes za smrť tohto statočného človeka nikto braný na zodpovednosť a prečo sa namiesto potrestanie konkrétnych páchateľov teatrálne a formálne obviňujú len za usmrtenia na hraniciach starci nad hrobom z radov funkcionárov bývalej ČSSR? Je nás z roka na rok menej a tri organizácie zastupujúce politických väzňov na Slovensku, Konfederácia politických väzňov, Politickí väzni Zväz protikomunistického odboja a Svetové združenie bývalých politických väzňov žiaľ opäť napriek naším výzvam nenašli k sebe spoločnú cestu, ktorá by viedla k zjednoteniu. Čaká nás rok, ktorý bude pre mnohých ťažký vzhľadom na zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu vo svete v dôsledku pandémie. Berme to ako varovanie a výzvu. Ľudia sa rútili nezodpovedne plnou parou „Titanikom blahobytu“ do vlastnej skazy. Príroda nám to dala, dúfajme ešte včas, najavo. Je potrebné si zrovnať priority, prestať ničiť prírodu a začať žít zmysluplne. To za nás politici neurobia. Slovensko nepotrebuje politikov, ktorí myslia len na budúce voľby ale štátnikov, ktorí myslia na budúce generácie! Každý nesieme osobnú zodpovednosť za svoje životy a čo z nich tu zanecháme našim deťom. Samotná bezduchá materiálna existencia a konzum, vedú nevyhnutne k mravnej a hospodárskej deštrukcii na ktorú doplatíme nakoniec všetci. Nestrácajme však nádej a vieru, ktorá nám aj v tých najťažších časoch pomohla prežiť a verme, že s Božou pomocou možno prekonať všetko. Ďakujem všetkým naším priaznivcom za priazeň aj v tomto roku. Pokiaľ mi sily a zdravie dovolia, budem pre naše združenie a jeho činnosť robiť čo budem môcť. Prajem všetkým ľuďom dobrej vôle Božie požehnanie, zdravie a nádejeplný rok 2022. František Bednár predseda SZBPV |
|
|