hlavna stranka

Ako Husákov režim vyrábal špiónov a ničil životy občanom Nemeckej spolkovej republiky


Zdieľať  | 
Pán Peter Plach je jedným zo zahraničných členov Svetového združenia bývalých politických väzňov. Jeho príbeh je otrasným svedectvom krutosti a bezohľadnosti komunistického režimu v období tzv. normalizácie po okupácii bývalého Československa 21. augusta 1968.

Žiaľ absurditou dnešnej doby je, že  tak ako v Čechách aj na Slovensku sa celebritami stali odsúdení mafiáni ako napríklad za dvojnásobnú vraždu odsúdený Jiří Kajínek,  z ktorého sa stal vo väzení milionár alebo na Slovensku Mikuláš Černák, ktorý má na sociálnych sieťach vyše 45 000 priaznivcov a zarába na svojej knihe.
https://www.blesk.cz/clanek/zpravy-krimi/468738/zeman-dal-milost-milionari-kolik-penez-vydelal-kajinek-za-mrizemi.html
Zeman dal milost milionáři! Kolik peněz vydělal Kajínek za mřížemi?
https://www.facebook.com/cernakmiki  Mikuláš Černák prečo som prelomil mlčanie.
O Petrovi Plachovi ale nikto nenatočil film a nikto neprejavil záujem o jeho životný príbeh.  

            Jeho rodina to v živote nemala ľahké,  starý otec Petra Placha  spoznal brutalitu nacistického  koncentračného  tábore Sachsenhausen kde bol šesť rokov po tom čo z náboženských dôvodov odmietol službu v Hitlerovej armáde.  Po skončení vojny hoci boli sudetskí Nemci  neboli odsunutí a mohli zostať v Československu.    Po nástupe komunistov k moci v roku 1948 boli jeho starý otec a otec väznení a preto sa usilovali o vysťahovanie do Nemecka. Podarilo sa im to až v roku 1966.   Už vtedy začal byť jeho otec rozviedkou nútený k spolupráci  čo vtedy bolo bežnou praxou pri každom vysťahovalcovi.  Vydieranie  pokračovalo aj v Nemecku  a jeho  rodina, ktorá ostala v Československu sa pri tom stala rukojemníkom.  Jeho syn Peter sa v roku 1972 oženil  a apríli sa im narodila dcéra. V tom čase nevedel o nátlaku na otca a netušil ako jeho odmietanie spolupráce  ovplyvní osud celej rodiny po tom čo sa v roku 1977 vysťahoval do Nemecka, kde získal ako občan nemeckej národnosti štátne občianstvo a usiloval sa o zlúčenie rodiny, pretože manželka s malou dcérkou ostali v ČSSR.

V tejto súvislosti  je potrebné uviesť, že v  pozadí  tejto ľudskej tragédie stala bezohľadná a brutálna činnosť   III. Správy ZNB - Vojenskej kontrarozviedky (VKR),  ktorá sa podľa sovietskeho vzoru stala špecifickou súčasťou Štátnej bezpečnosti ako samostatný sektor ministerstva národnej bezpečnosti už začiatkom päťdesiatych rokov a ktorej  spisy nemohli byť po novembri 1989  15 rokov odtajnené.   Podľa vyjadrenia disidenta Fedora Gála jedným zo spolupracovníkov VKR bol aj súčasný tzv. bezpečnostný analytik  Milan Žitný.
Predmetom záujmu sa stali občania ČSSR, ktorí z rôznych dôvodov žili v zahraničí.  Buď sa vysťahovali  (ako sudetskí Nemci), alebo boli vysťahovaní hlavne do Nemecka a Rakúska.  VKR sa snažila všetkými dostupnými prostriedkami, aj nelegálnymi, získať alebo  zaviazať týchto ľudí k spolupráci.  Nebezpečné to bolo  obzvlášť pre ľudí, ktorí mali v ČSSR zbytok rodiny alebo príbuzných. Tu  vyvíjali silný nátlak spojený  s vyhrážaním voči v ČSSR žijúcim príbuzným. Najnebezpečnejšie bolo ale vydieranie ľudí, ktorí sa legálnym spôsobom snažili  o vysťahovanie z ČSSR. Tým  pod nátlakom a vyhrážkami často neostalo nič iné len podpísať spoluprácu. Pokiaľ ju nepodpísali  bolo  proti nim pod nerôznejšími vymyslenými obvineniami  začaté trestné stíhanie  a následným odsúdením do väzenia. Väčšina takto získaných „spolupracovníkov“ však  po vstupe  na územie  Nemecka  o vynútenom podpise spolupráce  s VKR informovala nemecké úrady.   Niektorí ale zase kvôli  prospechu či výhodám mlčali a slúžili tak rozviedke ČSSR. To  pochopiteľne vedela aj  VKR a tak sa cieľové osoby stali figúrkami v ich nebezpečnej hre, ktorá pre mnohých skončila tragicky.
To že tomu tak bolo, môže pán Peter Plach potvrdiť korešpondenciou medzi svojím otcom a rozviedkou ČSSR a svojou vlastnou skúsenosťou

            Vo  februári 1978 bol Peter Plach pri návšteve manželky a  dcéry vo Vansdorfe zatknutý z dôvodu vykonštruovanej protištátnej trestnej činnosti vyzvedačstva.  Jeho otcovi bol následne agentom s krycím menom „Karlík“  doručený list odoslaný z Nymburku, v ktorom bol opísaný priebeh jeho  zatknutia a   jeho ďalšieho osudu. Týmto sa československé orgány pomstili  za odmietnutie spolupráce jeho otca s rozviedkou.   Dokonca sa mu vyhrážali, že keď podnikne v Nemecku nejaké kroky k jeho  záchrane  môže sa stať že náhle zomrie alebo sa niečo stane jeho rodine a štvorročnej dcére.

Akcia Babeta

            Bez akýchkoľvek dôkazov týmto krokom  československé orgány s požehnaním z najvyšších miest bezprecedentne zatkli a obvinili občana Nemeckej spolkovej republiky  čo bolo preto  potrebné navonok  zdôvodniť a to bolo možné len vykonštruovaným obvinením a vynútením priznania za akúkoľvek cenu. Návrh realizácie akcie  s názvom „Babeta“,  s označením prísne tajné,  podpísal námestník ministra vnútra ČSSR mjr. Ing. Ján Hanuliak a vo veci sa neskôr priamo angažoval námestník ministra zahraničných vecí ČSSR  Ing. Mečislav Jablonský, ktorý komunikoval s veľvyslanectvom NSR  a poznal podrobnosti  o pokuse likvidácie Petra Placha ku ktorému došlo v ruzinskej väznici decembri 1983.


Pán Peter Plach  spoznal brutalitu komunistických väzenských praktík,  ktorá sa v mnohom podobala  praktikám nacistov aké  prežil jeho starý otec, v tej najodpornejšej podobe. 
Je presvedčený, že bola naplánovaná jeho fyzická likvidácia, pretože vyšetrovatelia pri brutálnych  výsluchoch nebrali na nič ohľad,  najhorší boli  sadistický vyšetrovatelia ŠtB z Ústi nad Labem  por. Jan Hockr, pplk. Václav Novotný, npor. Jaroslav Holý, npor. Vladimír Nádvornik, a npor. Jaroslav Jahoda.  Následky poškodeného zdravia týmito sadistami nesie dodnes.

            19. júna 1979 bol Vyšším vojenským súdom Příbram, ktorému predsedal vojenský sudca major Josef Hlaváček  odsúdený vo vykonštruovanom procese k 13 rokom za vyzvedačstvo podľa § 105 a ohrozenie štátneho tajomstva podľa § 106 Trestného zákona. Odvolací súd v Prahe, ktorému predsedal vojenský sudca plukovník Štefan Čambalík, pochádzajúci zo Slovenska,  rozsudok potvrdil.
Keďže sa k žiadnej trestnej činnosti nepriznal, počas výkonu trestu ho navštevovali  príslušníci ŠtB, ktorí ho nútili k priznaniu vymyslených obvinení ako jedinej možnosti záchrany života a vyhrážali sa mu, že sa živý z väzenia nedostane.

            Život mu zachránila náhoda

            Všetky snahy Nemeckej spolkovej republiky o jeho prepustenie alebo výmenu skončili odmietnutím.  Jeho prežitie a prepustenie nebolo totiž v pláne.  K tomu, že tieto zločiny prežil  prispela šťastná náhoda.
V Nemecku bol zadržaný sovietsky agent Bataschew bez diplomatickej imunity, ktorý bol priateľom  vtedajšieho Generálneho tajomníka ÚV KSSZ Jurija Andropova, bývalého šéfa KGB. Tomu veľmi záležalo na jeho prepustení a návrate do ZSSR.  Rozhodnutiu Andropova a nátlaku  Nemcov  na československých súdruhov  vďačí sa svoj život a slobodu aj keď s trvalým poškodením zdravia.
Dozorcovia v  ruzinskej väznici sa ho na príkaz komunistických zločincov  na poslednú chvíľu pokúšali pred výmenou zlikvidovať. Oslabeného a podvyživeného, z časti neschopného  vnímať, ho umiestnili na samotku.  V  decembri kedy bol silný mráz bol večer odvedený na údajné sprchovanie. Pred tým sa musel vyzliecť donaha. V sprche tiekla len studená voda a okno  bolo vyvesené.  Po hodinách mrznutia  sa pokúšal volať cez vyvesené okno o pomoc.  Ani nevie či to bolo v noci alebo už ráno, keď ešte za tmy prišli dvaja bachári pozrieť sa či už umrzol a môžu ho hodiť do vreca na mŕtvoly.  Ešte však žil a neveril čo všetko človek vydrží.
Na druhý deň bol eskortovaný do NDR  a 7. 12. 1983 bol vymenený za sovietskeho agenta Batascheva. Odkiaľ sa dostal k rodičom do Nemeckej spolkovej republiky.  Doma skolaboval a v bezvedomý bol odvezený záchrankou do nemocnice na oddelenie intenzívnej starostlivosti. Lekári rodičov vzhľadom k jeho celkovému zdravotnému stavu pripravovali na najhoršie. Rekonvalescencia trvala skoro rok.

            Zdravotne  nebol poškodený len on ale trpela aj jeho rodina. Všetci vedeli, že sa ho usilujú  pripraviť o život a akej brutalite je vystavený v ČSSR. Matka počas jeho väznenia  a obavy o život  ťažko psychicky ochorela. Na dlhé roky bola odkázaná na silné lieky a trvalú opateru. Po jeho prepustení  sa o ňu staral aj on. Posledné roky života strávila v úplnej duševnej temnote v opatrovateľskom ústave.
Všetky zločinecké praktiky, ktoré prežil boli zdokumentované a oznámené konzulovi  veľvyslanectva NSR.
Peter Plach bol plne rehabilitovaný až v roku 1994. Jeho spis z archívu ŠtB je jedným z najrozsiahlejších a obsahuje niekoľko tisíc strán. Rehabilitačný súd však potvrdil, že neexistoval jediný dôkaz jeho viny a celé obvinenie bolo výmyslom vyšetrovacích orgánov.
Nikto mu však  neodpovedal na otázku  prečo bol väznený  a prečo bolo proti nemu použité také brutálne násilie.

„Primerané“ odškodnenie a náhrada za poškodenie zdravia

            Odškodnenie, ktoré podľa zákona o súdnych rehabilitácia č. 119/90 Zb.  prijatého  v čase kedy v parlamente sedela väčšina bývalých komunistov a  žiaľ aj mnohých spolupracovníkov ŠtB, predstavovalo za mesiac väzenia 2 500 Kčs, čo je v prepočte dnešných cca 83 eur.  Za  83 eur  mesačne by dnes nešiel do väzenia  ani bezdomovec.

            Účelom  tohto zákona  okrem zrušenia  rozsudkov za  tzv. politické činy,  ako sa uvádza v § 1  je odstrániť neprimerané tvrdosti v používaní represie, zabezpečiť neprávom odsúdeným osobám spoločenskú rehabilitáciu a primerané hmotné odškodnenie a umožniť zo zistených nezákonností vyvodiť dôsledky proti osobám, ktoré platné zákony vedome alebo hrubo porušovali.  Touto citáciou zákona za prakticky stali všetci zločinci beztrestnými, pretože sa podobne ako nacisti odvolávali na to, že len plnili rozkazy podľa vtedy platných zákonov.
Od roku 1990 preto k neboli vyvodené dôsledky proti osobám, ktoré zákony vedome alebo hrubo porušovali a rovnako nemožno považovať za primerané ani hmotné odškodnenie za spáchané krivdy a zločiny.

Zakrývanie zločinov komunizmu postkomunistickými súdmi potvrdzuje rozsudok okresného súdu Litoměřice sp. zn. 5T 93/2003 z 26. 2. 2004, ktorým bol bývalý vyšetrovateľ ŠtB JUDr. Jaroslav Jahoda, po Novembri 1989 zamestnaný už ako právnik, oslobodený spod obžaloby pre spáchanie trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Rozsudok sp. zn. 5T 93/2003 OS Litoměřice
Výrok predsedu senátu Okresného súdu Litoměřice JUDr. Josefa Knotka v odôvodnení rozsudku, že trestný čin vyzvedačstva z ktorého bol uznaný vinným Peter Plach útočí na samotné základy existencie štátu a není rozhodujúce, či totalitného, akým v tej dobe bola Československá republika, či prípadne i štátov demokratických, ako je to v súčasnej dobe vo svete bežné, pripomína rukopis komunistických súdov a hovorí za všetko.



Sudca Jozef Knotek sa osobne poznal s bývalým príslušníkok ŠtB Jahodom a o niekoľko rokov bol odsúdený pre korupciu.
https://ustecky.denik.cz/zlociny-a-soudy/konecne-nasli-soud-ochotny-soudit-soudce-knotka-a-spol-20121212.html
https://www.idnes.cz/usti/zpravy/soudce-josef-knotek-uplatek-korupce-vezeni-podminene-propusteni.A190612_213742_krimi_iri
https://vod.idnes.cz/1901/09/VF190109_175127_flv_middle_iri.mp4

Hoci bol pán Peter Plach v roku 1984  úplne súdne rehabilitovaný, rehabilitácia sa netýkala  prepadnutia jeho majetku. Dodnes nemôže dosiahnuť vrátenie zabaveného majetku,  vrátane automobilu a všetkého čo mal pri sebe.

Pretože Zákon o súdnej rehabilitácii č. 119/90 Zb. priznáva odškodnenie len občanom Československa, pán Peter Plach sa ako nemecký občan dodnes  súdi a domáha primeranej náhrady za trvalé poškodenie zdravia, kvôli  čomu sa stal invalidom a náhrady za nezákonné zbavenie osobnej slobody.  Ministerstvo spravodlivosti Českej republiky ako žalovaná strana však jeho nárok na primerané odškodnenie neuznáva  a to ani čiastočne a navrhuje  žalobu zamietnuť. Odvoláva sa na to, že bol odškodnený    podľa  Zákona o súdnej rehabilitácii č. 119/90 Zb, čo sa nezakladá na pravde pretože na odškodnenie mali nárok len občania ČSFR.  Vo veci jeho žaloby ho zastupuje JUDr. Lubomír Müller.  Posledné súdne konanie  sa konalo 2. februára  2020 na súde pre Prahu  2 a viedol ho sudca  Mgr. Martin Trepka. Právny zástupca Ministerstva spravodlivosti ČR  JUDr. Martin Čempirek na súde uviedol, že príslušníci ŠtB s nim zaobchádzali v súlade so zákonom, odvoláva sa pri tom na rozsudok korupčného sudcu JUDr.Josefa Knoteka, ktorým bol oslobodnený spod obžaloby vyšetrovateľ ŠtB Jaroslav Jahoda.  Zdá sa, že aj po 30 rokoch od pádu komunistického režimu  sa toho veľa nezmenilo a ministerstvo  spravodlivosti obhajuje komunistických zločincov.
Znalecký posudok znalca z oboru zdravotníctva

            Pre porovnanie pokiaľ  by prezidentom Zemanom omilostený Kajínek uspel s obnovou na súde mohol by požadovať od štátu finančné odškodnenie podľa existujúcej judikatúry v čiastke medzi  500 až 1500 korunami denne. Za 23 rokov  by to bolo odhadom cez 12 a pol milióna korún. Keby  chcel žiadať odškodnenie  za psychickú ujmu, trestný súd by ho odkázal do civilného konania. https://tn.nova.cz/clanek/o-novy-proces-muze-kajinek-zadat-znovu-co-vsechno-se-muze-stat.html

            Paradoxne  súdy priznávajú v pochybných sporoch o ochranu osobnosti  miliónové sumy  za tzv. poškodenie dobrého mena politikom a kontroverzným celebritám na druhej strane tie isté súdy neakceptujú  žalobu  na primeranú náhradu škody za zničený život a trvalo poškodené zdravie nevinnému človeku, ktorý prežil šesť rokov  v komunistickom väzení a prežil len vďaka náhode.

            Z listu Petra Placha

            Od môjho prepustenia ubehlo už 36 rokov, od pádu komunizmu 30 rokov, od mojej rehabilitácie 26 rokov. So smútkom  a sklamaním dnes musím  konštatovať,  že v postkomunistických krajinách mafia  komunistických zločincov  vládne  inými prostriedkami aj naďalej, mnohí ako napr. Babiš si urobili zo štátu vlastnú korisť.  Zvlášť justícia je aj naďalej prehnitá komunizmom, exponenti bývalého režimu a  ich nohsledi, zločinci v talároch súdia ďalej. Ťažko dôjsť k takom štáte k spravodlivosti a zadosťučineniu. Bohužiaľ zločinci, ktorí sa na brutalite a pokuse o moju vraždu podieľali  zostali  dodnes všetci bez postihu, s úsmevom na tvári si chodia pre penziu a pre ich obete majú len opovrhnutie a výsmech. Justícia sa naďalej stará o ich ochranu.

Realita  v Českej republika ako aj na Slovensku dáva za pravdu jeho slovám.  Zatiaľ čo  sú mnohí odporcovia komunistického režimu, ktorý bol zákonom označený ako zločinecký, kriminalizovaní tzv. zostatkovými trestami na ktoré sa nevzťahovala rehabilitácia,   bývalí komunistickí sudcovia Harabín, či Radačovský  vstupujú do politiky a zakladajú politické strany.  Ústav pamäti národa  zverejnil len mená predsedov senátu, ktorí posielali ľudí do väzenia za pokus o útek na Západ  https://www.upn.gov.sk/projekty/nepovolene-opustenie-republiky/sudcovia/  Členmi senátu však boli aj iní sudcovia. Po novele zákona o ÚPN a odstránení predsedu Správnej radu Krajňáka však už v ďalšej etape neboli zverejňované mená sudcov, ktorí súdili za politicky motivované trestné činy.  Zákon o protikomunistickom odboji  č. 219/2006  Z.z. prijatý v roku 2006  na Slovensku považuje za účastníka a veterána protikomunistického odboja každého kto bol väznený za politicky motivované trestné činy o čom rozhoduje Ústav pamäti národa. Zákon č. 262/2011 Sb.  o účastnících odboje a odporu proti komunismu, prijatý v ČR až v roku 2011 však rozhodnutie o tom kto bol účastníkom odporu proti komunizmu  dal Ministerstvu obrany ČR, ktoré rozhoduje na základe archívov komunistickej ŠtB a VKR a mnohých odporcov komunizmu  dodnes kriminalizuje ako napríklad členov skupiny bratov Mašínovcov a iných odporcov komunizmu aj zo Slovenska.  S najväčšou pravdepodobnosťou by postavenie účastníka odporu proti komunizmy Petrovi Plachovi v Českej republike nepriznali, pretože by musel preukazovať svoju odbojovú činnosť. Sotva by byrokrati na Ministerstve obrany ČR a Etickej komisii pochopili, že jediné čo chcel bolo žiť pokojne so svojou rodinou v slobodnej krajine.

            Zatiaľ čo  sa mnohé z  obetí komunizmu nedožili zadosťučinenia za zničené životy a zdravie alebo sa o to márne domáhajú tak ako pán Peter Plach, pohrobkovia režimu, ktorý je zodpovedný za spáchané krivdy a ekonomický úpadok krajiny dnes na Slovensku hanobia a zneužívajú označenie  politický väzeň a  za politických väzňov označujú svojich kumpánov, ktorí si z verejných funkcii v polícii či prokuratúre urobili súkromný zárobkový podnik.  Robert Fico, ktorý patril do novembra 1989 k nomenklatúre komunistickej strany, by mal ako právnik vedieť, že skutoční politickí väzni nepáchali vo väzbe samovraždy a nevešali sa  ale ich v 50 rokoch  vešali komunisti. Rovnako by si mal uvedomiť, že ak niekto dokázal prežiť brutalitu a otrasné podmienky väzenia a nesiahol si na život ako pán Peter Plach musel mať neskutočne silnú vieru, ktorú umocňovala  túžba vrátiť sa k svojej milovanej rodine.  Prirovnávať preto   dnes na Slovensku ľudí obvinených zo zloženia a podpory zločineckých skupín k politickým väzňom je hyenizmus.

                                               So súhlasom Petra Placha  spracoval František Bednár


Trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre pokus usmrtenia s následkom ťažkej zdravotnej ujmy

hlavna stranka