8. júna 2021 sa v Kežmarku na starom historickom cintoríne konala symbolická pietna spomienka pri Pamätníku usmrtených na hraniciach v r. 1948-1989.
Z dôvodu diskriminačného zníženia dotácie na činnosť združenia bola pietna spomienka len symbolická za účastí rodinných príslušníkov Ondreja Brejku a niekoľkých členov Svetového združenia bývalých politických väzňov.
V roku 2004 bol v Kežmarku odhalený Pamätník usmrteným na hraniciach v rokoch 1948-1989, ktorý je venovaný viac ako 400 obetiam. Pri tomto pamätníku sú pochované aj dve obete, ktoré boli po exhumácii z Rakúska prevezené na Slovensko -- Ondrej Brejka a Milan Dlubač. Obaja boli usmrtení 7. júla 1980.
Ospravedlnenie:
Podľa zmluvy podpísanej ministrom vnútra SR Romanom Mikulcom bola dotácia na činnosť združenia v roku 2021 znížená o polovicu, z tohto dôvodu sa ospravedlňujeme rodinným príslušníkom, našim členom i verejnosti za tohtoročnú pietnu spomienku, ktorá sa uskutočnila iba ako symbolický akt bez pozvania hostí, účasti žiakov a študentov škôl, bez tradičného ukončenia hymnami štátov z ktorých pochádzali obete a bez recepcie.
Príhovor predsedu Svetového združenia bývalých politických väzňov
Ctená rodina Ondreja Brejku, milí priatelia a členovia Svetového združenia bývalých politických väzňov, už je tomu bezmála 41 rokov čo na československej hranici s Rakúskom vyhasli dva mladé životy. Ondrej Brejka a Milan Dlubač sa stali jednými z vyše 400 obetí bývalého komunistického režimu, ktorý v mene svojej ideológie obohnal celú krajinu ostnatým drôtom a proti vlastným občanom nasadil ozbrojených vojakov pohraničnej stráže, ktorých prinútil zabrániť v úteku cez hranice každému aj za cenu usmrtenia.
17. novembra 1989 pod tlakom vonkajších udalostí sa začal rozpadávať aj režim v bývalom Československu a systém satelitov Moskvy sa zrútil ako domček z kariet. Vinníci a páchatelia sa zamatovo pretransformovali na demokratov a za zločinmi komunizmu sa urobila hrubá čiara.
Po predložení žiadosti otca Ondreja Brejku som sa ešte ako člen Konfederácie politických väzňov Slovenska 12 rokov márne snažil, aby sa splnilo jeho prianie previesť telesné pozostatky syna spolu s jeho druhom z Rakúska na Slovensko, kde by boli dôstojné a po kresťansky pochovaní.
Pre nezáujem oslovených sa nám to podarilo až po založení pobočky Svetového združenia bývalých československých politických väzňov na Slovensku.
25. júna 2004 sme odhalili tento pamätník pri ktorom našli miesto posledného odpočinku Ondrej a Milan. Nebohý predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Ján Langoš pri odhalení pamätníka povedal tieto slová:
"Modlíme sa a konajme. Denne sa modlím k Bohu všemohúcemu aby bol milosrdný k dušiam odvlečených, zavraždených, vyhnaných zo svojich domovou, súdených. Denne sa modlím k Bohu všemohúcemu aby bol milosrdný k dušiam ich vrahov. Denne sa modlím k Bohu všemohúcemu aby bol milosrdný k nám žijúcim, ktorí sme boli svedkami, ktorí sme žili v tej dobe i nášmu potomstvu, konajme".
I keď mená obetí sú už takmer známe, ale nesmieme dopustiť aby boli zabudnuté. Aby bolo zabudnuté utrpenie, ktoré naši spoluobčania, naši otcovia, naše matky, naši starí otcovia vytrpeli za našu slobodu.
Tu na tomto mieste sľubujem za seba a za svojich blízkych spolupracovníkov v Ústave pamäti národa, že budú odhalení vinníci a ich mená budú zverejnené!
Vzdajme v tejto chvíli česť všetkým tým, ktorí padli, ktorí boli mučení, ktorí boli zavraždení, ktorí stratili svoju slobodu, lebo my žijeme po rokoch v slobode a nech nám v tomto úsilí praje Boh“.
Od jeho slov už uplynulo 17 rokov, rodiny zavraždených sa však nedočkali žiadneho zadosťučinenia a vinníci si v pokoji užívajú výsluhové dôchodky. Rodina Ondreja Brejku a Milana Dlubača podľa prijatých zákonov nepatrí do žiadnej skupiny oprávnených osôb z radov obetí bývalého režimu, ktoré majú nárok na odškodnenie alebo príplatok k dôchodku.
V mene princípu spravodlivosti preto naše združenie bude iniciovať podanie žiadosti Ústavu pamäti národa o priznanie postavenie účastníka a veterána protikomunistického odboja in memoriam rodinným príslušníkom týchto obetí. Zároveň budeme žiadať poslancov Národnej rady o novelizáciu zákona o protikomunistickom odboji tak, aby oprávnenými osobami v prípade mladých ľudí, ktorých pripravil o život komunistický režim a ktorí nemali manželky a deti, boli ak už nežijú ich rodičia ich súrodenci.
Dnešná pietna spomienka je na rozdiel od predošlých iná. Je len symbolická bez účasti žiakov a študentov kežmarských škôl, ktorí držali v rukách vlajky štátov z ktorých pochádzali obete. Na záver neodznejú ani hymny týchto štátov a neboli pozvaní ani hostia.
V mene nášho združenia sa za to ospravedlňujem. Všetky naše žiadosti o spravodlivé prerozdeľovanie dotácii na činnosť občianskych združení boli súčasnou vládou odignorované a minister vnútra nám ako darček pri príležitosti 20 výročia vzniku Svetového združenia bývalých politických väzňov znížil dotáciu na činnosti v roku 2021 o polovicu, čo je aj dôvodom prečo je dnešná pietna spomienka len symbolická za účasti rodiny Ondreja Brejku a niekoľkých členov nášho združenia.
Nenechajme sa však odradiť, združenie, ktorého sme nástupníckou organizáciou bolo založené na jar v roku 1968 v čase snahy Alexandra Dubčeka o ľudskú tvár vtedajšieho režimu. Je symbolické, že po vpáde armád Varšavského paktu a okupácii vtedajšie ministerstvo vnútra označilo našich predchodcov za nástroj západných tajných služieb na rozbitie komunizmu a činnosť združení politických väzňov zakázalo.
Dnes sa nás opäť snaží ministerstvo vnútra umlčať, pretože sa boja našej pravdy o zakrývaní zločinov komunizmu na ktoré už roky márne upozorňujeme ako aj ignorovanie ekonomických zločinov spáchaných po novembri 1989. Ak už nás nemôžu priamo zakázať, tak nás chcú umlčať ekonomicky likvidačnou dotáciou. Na druhej strane zatiaľ čo nám nadelili 4000 eur, s nimi politicky spriaznenej a servilnej Konfederácii politických väzňov Slovenska , v minulosti infiltrovanej spolupracovníkmi ŠtB, zvýšili dotáciu na 80 000 eur.
Veríme, že aj tieto časy predstieranej hry na demokraciu a právny štát prežijeme tak ako sme prežili obdobie komunistického režimu, pretože našu pravdu nám nikdy vziať nemôžu.
Je našou morálnou povinnosťou nezabúdať na tieto obete.
Česť ich pamiatke
Poďakovanie:
Rodina Ondreja Brejku nás požiadala aj v mene rodiny Milana Dlubača o uverejnenie poďakovania Svetovému združeniu bývalých politických väzňov za iniciovanie inštalácie pamätníka a prevozu oboch obetí z Rakúska na Slovensko. Zároveň združeniu ďakujú za každoročné organizovanie pietnych spomienkových akcií pri pamätníku a pripomínanie si obetí zločinov na hraniciach.
Poďakovanie: