hlavna stranka

Nezabúdame na našú spoločnú minulosť


Pietna spomienka pri príležitosti 53. výročia okupácie 21. augusta 1968 v Poprade

Hoci sa stal 21. august pamätným dňom, pamätník v Poprade, odhalený 21. augusta 2002 je na Slovensku stále jediný so štatistikou obetí a popisom tragických udal ostí, ktorých následky nesieme dodnes.

Pri príležitosti 53. výročia okupácie Československa pripravilo Svetové združenie bývalých politických väzňov v Poprade pietnu spomienku venovanú tragickým udalostiam z 21. augusta 1968. Združenie je nadstranícke, napriek pozvaniu predstaviteľov koalície a pani prezidentky o účasť na pietnej spomienke prejavili záujem len zástupcovia opozície.
Vence a kvetiny k pamätníku položili, prednosta Okresného úradu v Poprade Dr. Jozef Bednár, viceprimátor mesta Poprad Ing. Ondrej Kavka, poslanec NR SR PhDr. Mgr. Ján Ferenčák, primátor mesta Kežmarok a člen predsedníctva strany HLAS - Sociálna demokracia, starostka obce Hôrka Ing. Helena Mihalčinová, za Ústav pamäti národa Mgr. Ján Endrődi, poslanec mestského zastupiteľstva Poprad a okresný koordinátor strany HLAS - Sociálna demokracia Ing. Marián Barilla, príbuzní rodiny Jozefa Bonka, za združenie Politickí väzni Zväz protikomunistického odboja, Krajská predsedníčka PV ZPKO Prešov Mária Dvorčáková a Krajský predseda PV ZPKO Žilina Kvetoslav Gregor. Za Svetové združenie bývalých politických väzňov (ZBPV) František Bednár. Kladenie vencov bolo ukončené hymnami Slovenskej a Českej republiky.
V príhovoroch vystúpili, viceprimátor mesta Poprad Ing. Ondrej Kavka, poslanec NR SR PhDr. Mgr. Ján Ferenčák, člen predsedníctva SZBPV a editor publikácie Okupácia Košíc a východného Slovenska-august 1968, Štefan Lazorišák, Mária Dvorčáková, Ing. Marián Barilla, predseda združenia František Bednár a sestra Jozefa Bonka Anna Malá.

Zdieľaj  | 

F. Bednár: Je smutné, že stále nemáme centrálny pamätník obetiam okupácie
https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2021082100000133


https://spis.korzar.sme.sk/c/22725974/zverejnia-tajnu-spravu-o-bezpecnostnej-situacii-1968-od-generalneho-prokuratora.html


Ing. Ondrej Kavka -viceprimátor mesta Poprad PhDr. Mgr. Ján Ferenčák-poslanec NR SR, primátor mesta Kežmarok
František Bednár -predseda SZBPV Štefan Lazorišák člen predsedníctva SZBPV
Mária Dvorčáková PV ZPKO Ing. Marián Barilla poslanec msz.Poprad, Hlas-SD Anna Malá


TV Poprad-Spomínalo sa na 21. august 1968
















Foto: Rudolf Schmidt

Príhovor predsedu Svetového združenia bývalých politickývh väzňov k 53. výročiu okupácie Československa

Vážení hostia, milí priatelia
Hoci sme sa po dlhých rokoch dočkali, že 21. august 1968 sa stal aspoň pamätným dňom, tento skromný pamätník v Poprade je stále na Slovenku jediným  so štatistikou obetí a historickým popisom udalostí, ktorých následky nesieme dodnes.
Je to už 20 rokov čo sa na tomto mieste každoročne stretávame. Dnes by som chcel pripomenúť  dokument, ktorý poskytol nášmu združeniu už  nebohý bývalý generálny prokurátor bývalej ČSFR JUDr. Jiří Šetina, ktorý ma v roku 2001 poveril založením Svetového združenia bývalých politických väzňov na Slovensku.

Týmto dokumentom je Správa ministerstva vnútra ČSSR o štátnobezpečnostnej situácii z apríla 1969  C. j. N/Z-OO79/69 s označením Prísne tajné, ktorá bola 12. mája 1969 predložená  predsedníctvu ÚV KSČ.
Na základe tejto správy predsedníctvo poverilo Husáka, Černíka, Kempného a Pelnářa, aby zabezpečili koordináciu bezpečnostných zložiek, otázku  podriadenosti  Pohraniční stráže, predložili predsedníctvu ÚV KSČ súbor    opatrení na ochranu štátneho a straníckeho  tajomstva a s konečnou platnosťou zabezpečili likvidáciu Spoločnosti pre ľudské práva. Týmto sa definitívne skončil pokus Alexandra Dubčeka o socializmus s ľudskou tvárou a začal proces normalizácie.

Na prvom mieste vyše 90 stranovej správy je ako najväčšia hrozba uvedená organizácia bývalých politických väzňov  K -231, ktorá bola krátko po okupácii ministerstvom vnútra zakázaná a označená ako nástroj západných tajných služieb na rozbitie komunizmu. Po odchode do emigrácie pôsobili členovia K 231 v zahraničí a naše združenie je dnes  nástupníckou organizáciou.
Paradoxne sme  pre naše kritické postoje k smerovaniu  Slovenska po novembri 1989 hrozbou aj pre súčasných politikov, ktorí sa nás snažia umlčať okrem iného aj likvidačnými dotáciami na činnosť združenia ako súčasný minister vnútra Roman Mikulec.

Po K 231 sa v správe uvádzajú ako ďalšie hrozby  Klub angažovaných nestraníkov so skratkou KAN,  nasledujú tzv. exponenti protisocialistických síl a Spoločnosť pre ľudské práva. Za nepriateľov režimu boli označení aj bývalí členovia Sociálnodemokratickej strany, bývalí národní socialisti a politické aktivity cirkvi.
Predmetom záujmu ŠtB boli tzv. extrémistické tendencie medzi študentmi, šírenie tzv. poplašných a nepravdivých správ a nelegálnych písomností.

       Ak sa často hovorí, že sme pasívny a bojazlivý národ za zmienku stojí uviesť, že podľa správy o štátnobezpečnostnej situácii  týkajúcej sa zbraní a výbušnín tomu tak celkom nebolo. V správa sa uvádza: „ je nebezpečnom javom,  že  skupiny a jednotlivci  majú snahu získať zbrane a výbušniny, pretože sa zvýšili prípady nedovo­leného ozbrojovania, krádeží zbraní zo skladísk Ľudových milícii, závodnej  stráže, Zväzarmu, ČSLA a iných objektov po auguste 1968. Došlo k odcudzeniu  6 guľometov, 90 samo­palov, 118 pištolí, 372 granátov, 41 000 nábojov, 20 ks min, 10 guľovníc, 770 kg trhavín a 47 malorážok. Ako motív sa uvádza  použitie zbraní  pri pokuse  o násilný prechod hranice, prípravu k partizánskemu boji a tiež vo vhodný okamžik vystúpenie proti vojskám Varšavskej zmluvy“.
„Kontrola nad strelnými zbraňami bola  sťažovaná   nákupom pištolí  v ČSSR juhoslovanskými  štátnymi  príslušníkmi.  Od januára  1969 do marca 1969 im bolo len  v Prahe vydaných  118 povolení k nákupu a vývozu 415 pištoli. Takto získané zbrane však zostávali na území  ČSSR. Je potrebné pripomenúť že po okupácii sa na pomoc Československu hlásili  jeden milión dobrovoľníkov z vtedajšej Juhoslávie“.

Správa ďalej pokračuje  nežiaducimi postojmi občanov k ZSSR, emigráciou do kapitalistických štátov, ohrozením a únikom štátneho tajomstva, tzv. závadovou činnosťou novinárov a činnosťou rozviedok západných štátov.

Záver správy sa venuje výsledkom plenárneho zasadania ÚV KSČ zo  17. apríla 1969 a analýze zmeny postojov v radoch inteligencie a umelcov.  S odstupom času šokujúco dnes  vyznieva  názor Václava Havla, ktorý je uvedený v správe, citujem: „Pozoruhodný je názor spisovatele- Václava HAVLA, který po skončení zasedání pléna ÚV KSČ prohlásil :" Situace ve státě potřebovala pevnou ruku. DUBČEK ji neměl, protože to je snílek a lyrik". Podle HAVLA je soudruh HUSÁK jedinou osobou, " která má skutečně pevnou koncepci a může národ vyvést z krizové situace".

Toľko z doposiaľ nepublikovaného archívneho dokumentu. Po rokoch si môžeme urobiť uzáver sami. Za seba uvediem len toľko, že pre Slovensko je tragédiou, že politici, ktorým išlo o pravdu a spravodlivosť vždy zahynuli tragickou a často nevyjasnenou smrťou. Boli to Milan Rastislav Štefánik a Alexander Dubček. Som presvedčený, že keby sa prezidentom ČSFR stal Alexander Dubček, prisluhovačom ŠtB a KGB by sa nepodarilo rozbiť Československo len preto, aby ho mohli ľahšie rozkradnúť.

          Z úcty  obetiam 21. augusta 1968  ako j z úcty k Alexandrovi Dubčekovi, ktorého Václav Havel nazval  rojkom a lyrikom by sme preto  nemali zabúdať na ľudí, ktorí boli ochotní za spravodlivejšiu spoločnosť s ľudskou tvárou obetovať aj svoj život.  

Česť ich pamiatke !   


RTVS 21. 8.2021


RTVS 20.8.2021 Kniha o okupácii Košíc a Východného Slovenska

Poznámka: Omylom je v spravodajstve RTVS uvedený Tibor Kočík. Správne ma byť Štefan Lazorišák.

hlavna stranka