Dňa 15 októbra 2019 elektronická podateľňa prokuratúry overila potvrdenkou č. 191015101036373 výzvu Svetového združenia bývalých politických väzňov podanú formou otvoreného listu s označením „Otvorený list -výzva politických väzňov na zrušenie embarga spisu dodnes neobjasnenej smrti kňaza Přemysla Coufala“, ktorý bol uverejnený na našej webovej stránke http://www.szcpv.org/19/vyzva.html a zaslaný na vedomie tlačovým agentúram a hlavným denníkom, ktoré na neho nereagovali.
Generálna prokuratúra výzvu na odblokovanie spisu nesprávne vyhodnotila ako podanie trestného oznámenia na bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku pre zneužívanie právomoci verejného činiteľa a vec odstúpila vyšetrovateľovi OV OKP OR PZ Bratislava 1, ktorý trestné oznámenie odmietol. Napriek tomuto zmätočnému postupu prokuratúry združenie podalo proti uzneseniu sťažnosť, ktorej odôvodnenie je taktiež uverejnené na našej webovej stránke.
Po parlamentných voľbách sme informovali nového ministra vnútra o aktivitách združenia, medzi ktoré patrila aj výzva Generálnej prokuratúre na odblokovanie spisu neobjasnenej smrti tajne vysväteného kňaza Přemysla Coufala.
Združeniu bolo doručené vyrozumenie riaditeľa Úradu kriminálnej polície, Prezídia policajného zboru zo dňa 10. 6. 2020, ktorým nám bolo oznámené, citujeme: V sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa OKP OR PZ v Bratislave zo dňa 8. 4. 2020 uvádzate „V skutočnosti sme nikdy neuvádzali, že bývalý Generálny prokurátor JUDr. Dobroslav Trnka mal priamo zabrániť riadnemu vyšetreniu okolností smrti Ing. Přemysla Coufala, ale žiadali sme, aby bol tento spis odblokovaný“.
Ďalej v sťažnosti uvádzate „...ako vyplýva z obsahu priloženého otvoreného listu v ktorom sme poukazovali na medializované informácie o tom, že Marián Kočner, údajne na podnet finančnej skupiny Penta, prostredníctvom vtedajšieho generálneho prokurátora Trnku mal zariadiť zablokovanie spisu vo veci smrti Coufala na 50 rokov, keďže medzi vyšetrovateľmi ŠtB bol aj Miloš Dospiva nasadený na Coufala, ktorý má byť príbuzným jedného z majiteľov tejto finančnej skupiny“.
Vaše podanie sme v časti týkajúcej sa žiadosti o odblokovanie spisu odstúpili na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky.
Informácie o zablokovaní spisu vo veci smrti Coufala na podnet finančnej skupiny Penta prostredníctvom Mariána Kočnera cez vtedajšieho generálneho prokurátora Dobroslava Trnku sme postúpili na Národnú kriminálnu agentúre Prezídia policajného zboru k prípadu Mariána Kočnera.
Je našou morálnou povinnosťou voči obetiam komunizmu pripomenúť, že tieto zločiny pokračovali aj po novembri 1989 a ich obeťou sa stal novinár denníka Práca Marcel Samuhel, ktorý bol prvým novinárom na Slovensku, ktorý prišiel o život kvôli tomu, že mal odvahu písať o dodnes neobjasnenej smrti kňaza Ing. Přemysla Coufala. Na rozdiel od Jána Kuciaka smrť Marcela Samuhela média, politikov a rôzne záujmové a finančné skupiny nezaujíma, pretože sa z nej dnes už nedá vytĺcť žiadny politický kapitál a za zločinmi komunizmu urobili protagonisti tzv. „Nežnej revolúcie“ hrubú čiaru.
Prešiel komunizmus, a napokon aj 20 rokov „slobody“. A na Slovensku nielenže sa nenakrútil žiadny celovečerný film o niektorom z týchto mučeníkov, ale ani žiadna vražda sa nevyšetrila. Naviac môj vlastný kolega novinár Marcel Samuhel, (na obr.), člen tretieho františkánskeho rádu, jeden z budúcich redaktorov M ROSY, koncom apríla 1993 po tom, čo napísal obsiahly článok v Slovenskom denníku o vražde Přemysla Coufala, záhadne zmizol bez stopy vo Vysokých Tatrách. Jeho telo sa nikdy nenašlo. Posledná veta jeho spomínaného článku v Slovenskom denníku, ktorý podpísal už pod pseudonymom „Zelený“ znela: . „Ak by sa mi niečo stalo, oznamujem generálnej prokuratúre SR, že nemienim spáchať samovraždu.“
Prišiel Marcel na niečo? Šli po ňom? Prečo v apríli cestou do Litmanovej – kde ma zastupoval pri spravodajstve (ležal som na chirurgii po autohavárii) šiel do Vysokých Tatier? Jeho spoločník Boris Iliť, pred očami ktorého sa Marcel stratil (urobil ešte jeho poslednú fotografiu na zasneženom svahu Nízkych tatier) sa touto udalosťou veľmi trápil, a tak zašiel do Litmanovej za vizionárkou Ivetou Korčákovou s prosbou, aby sa Panny Márie spýtala, čo sa s Marcelom stalo. Spolu s Marcelom a Ivetou sme v októbri 1992 sprevádzali kamión pomoci pre civilné obete vojny v Bosne a Hercegovine do miesta zjavenia Panny Márie – Medžugoria. Panna Mária sa skutočne k Marcelovi prostredníctvom Ivety Korčákovej vyjadrila, a to odkazom, že Marcel potrebuje modlitby. Usúdili sme z toho, že je mŕtvy a v očistci, tak prosím aj vás, ktorí ste ochotní, o modlitbu za dušu Marcela Samuhela.
Či bol Marcel poslednou akosi „sekundárnou“ obeťou dlhých prstov ŠtB ešte aj po Novembri 1989, sa nepodarilo dokázať. Nepodarilo sa však dokázať ani to, že Ing. Přemysl Coufal bol surovo zavraždený. Jeho vrahovia tiež „zmizli bez stopy“ – na rozdiel od Marcela – v štruktúrach našej podivnej demokratickej spoločnosti. Marcel, verím, že tvoja obeť nebola zbytočná! Anton Selecký
Tušenie ho neklamalo
Redaktor dnes už zaniknutého denníka Práca Marcel Samuhel († 30) už za bývalého režimu patril k františkánskej reholi. V čase pred svojím zmiznutím sa ako novinár intenzívne zaoberal príčinami úmrtia tajne vysväteného kňaza Ing. Přemysla Coufala, CSc., odmietal oficiálnu verziu Generálnej prokuratúry SR o údajnej samovražde. Všetko nasvedčuje tomu, že za túto občiansku statočnosť zaplatil životom. Uvedomoval si veľmi dobre, že mu hrozí nebezpečenstvo, preto jeden zo svojich článkov ukončil vetou: „A keby sa mi náhodou niečo stalo, odkazujem GP SR, že nemám v úmysle spáchať samovraždu.“ Žiaľ, jeho tušenie ho neklamalo.
Pochovaný v kosodrevine?
Dvadsiateho siedmeho apríla pred pätnástimi rokmi sa Marcel Samuhel vybral so svojím kolegom Borisom Iliťom do Litmanovej na pútnické miesto zjavenia Panny Márie. Ešte v ten deň odcestovali do Popradu, ubytovali sa a ráno sa vyviezli lanovkou na Skalnaté pleso. Odtiaľ smerovali na Štrbské pleso. Nie príliš náročná túra sa však skončila tragédiou. Za Batizovským plesom zišli obaja muži z chodníka a zablúdili. Neboli však od civilizácie ďaleko, pod sebou videli svetlá Štrbského plesa. Boli premoknutí a unavení. Podľa slov Borisa Iliťa sa Marcel začal predierať cez kosodrevinu a zmizol mu z dohľadu. Vyčerpaný a v šoku Iliť náhodou natrafi l na chodník a neskôr na asfaltovú cestu. Neznámy vodič ho odviezol do Popradu. Dúfal, že jeho kamarát je už dávno doma. Žiaľ, Marcel sa nevrátil. Boris až ráno nahlásil jeho nezvestnosť. Odvtedy Samuhela nikto nevidel.
Jediný syn
Pre pani Annu Samuhelovú bola strata syna zvlášť krutá. Bolo to jej jediné dieťa. Tak ako jeho kolegovia, ani ona neverí, že syn zomrel tragickou náhodou. Potvrdzuje to aj Samuhelova kolegyňa novinárka Ľuba Kukučková: „Marcel bol sčítaný, vzdelaný, hlboko citovo založený človek. Vedel, že mám problémy s alkoholom. Niekoľkokrát ma zaviedol do kostola a potom sme sedeli na múriku a debatovali o Božej láske.“ Počas dovoleniek viedol Marcel letné tábory pre siroty v bývalej Juhoslávii. „Hoci bol laickým bratom, a neviem, či nie aj vysväteným kňazom, nemala som z neho pocit ako z asexuálneho duchovného. Bol to predovšetkým človek.“
Keď Marcel zmizol, jeho kolega Vlado Hudák, ktorý sa každý rok liečil vo Vysokých Tatrách na astmu, denne sedával na balkóne zotavovne a ďalekohľadom prehľadával obzor. „Hovorí sa totiž,“ vysvetľuje Ľuba Kukučková, „že ak sa v horách niekto stratí a nepredpokladá sa už, že žije, možno jeho ostatky nájsť podľa krkavcov či dravých vtákov, ktorí nad ním krúžia.“ Uplynulo však už pätnásť rokov a doteraz sa nenašla jediná stopa. „Ak je pravda, že mimozemské civilizácie si vyberajú zo Zeme výnimočných ľudí,“ uzatvára novinárka Kukučková, „tak verím, že si vybrali práve Marcela. Nikdy predtým ani potom som takého človeka nestretla.“
Pýtame sa ?! Prečo US Army zastavila v r. 1945 červeného khméra Stalina / predchodcu Putina AŽ v okolí Viedne.?...ja viem dohoda medzi Stalinom a Roosveltom,Churchillom na Jalte...ale doboha keď možu dnešné dohody o celistvosti uzemia UA-ny Rusi drzo porušovať, prečo Jaltské dohody nemohli porušiť už hneď v r. 1945 aj Amíci.. v náš prospech?
Nikto seriozne v tomto štáte za amorálne činy vykonané v období Febr. 1948 - marec 2014 po Nov. 1989 nebol braný na zodpovednosť :
- za excesi v 50-tich rokoch : napr. prokurátor Vaš / kt. zomrel iba pred rokom /,ktorý posielal na smrť gen.Heliodora Píku,neviem či aj Clementisa,Slánského a Husáka /..možno symbolicky prourátorka .Brožová / za Miladu Horákovú / ..a aj tú prišiel V.Kl.us osobne vyzdvihnúť po pár mesiacoch z lochu .. už nehovoriac o spomínaných kolektivizáciách,znárodňovaniu,posielania do Jáchym.baní a Menovej reforme z r. 1953
- za excesi v 60-tich rokoch . neboli sme schopní ani toho posratého Biilaka postaviť pred súd / okrem 1968 -ho aj 5 - ti mrtví demonštranti počas protestov 21.8.1969 /..o bezškrupuloznom G.Husákovi vychádzajú dnes dokonca oslavné diela ..!! ako asi sám sebou musel G.Husák pohrdať ,keď po 10-ročnom komunistic.lochu sa naďalej vtieral do priazne svojich predchádzajúcich vrahov - pozn.:povodne ho posielali sovietmi dirig.prokuratori na smrť
- za excesi v 70-tich rokoch - kauza Cervanová ..dokonca po "revolučnom" roku 1989 sme túto kauzu- o KGB cvičených arabských teroristoch v Piešťanoch s cielom zlomiť Kaddáfího v prospech socialistic.Libyjskej džamahírie - ZABETENOVALI / kryli jej dodnes žijúcich sudcov,prokurátorov,vyšetrovatelov / aj tzv."demokratickými" súdmi v r. 2006 ..ba dokonca jej hlavného protagonistu bývalého socialistic.prokurátora Valašíka /ktorý posielal 3-och KGB obetovaných Nitranov na smrť a "svedkyňu" Vieru Zimákovú poslal na 3-i roky do lochu zato,že Nitranov krivo neobvinila / ani nemohla ,kedže preukázatelne v inkrim.čase bola na splave horného Hrona / odmenili funkciou hlavného poradcu prezidenta Gašparoviča !!
- za excesi v 80 tich rokoch : Počas normalizácie boli zavraždení príslušníkmi ŠtB napr. katolícki kňazi v ČSR a SSR, desiatky českých a slovenských občanov. V normalizačnom období: -ŠtB vraždila katolíckych kňazov (dodnes nie sú vyšetrené vraždy kňazov Štefana Poláka, Přemysla Coufala, Jozefa Tótha, Františka Cubínka, Ľudovíta Senášiho a ďalších),- mimochodom vznáša sa tu určitý druh podozrenia zo spoluúčasti /Coufal/aj na M.l.s..vaD..p..u staršieho - údajne Kočner zabezpečil u u vtedajšieho GP-a Trnku embargo na ich vyšetrovanie - komunisti ďalej vraždili na hraniciach ČSSR
P.S.
..a dnes by slovácia Češi mali v priemere vyššiu život. úroveň než súčasní Rakušáci..
- našim CZ a SK dedom by po 2.WW Rusi nepokradli majetky,polia a fabričky a ani by ich neodvliekli do Jachym.baní ..o šialenej Men.reforme z r. 1953 ani nehovoriac..
- dokonca Gusto Husák by si neposedel 10 rokov v komunistic. vezení a nemusel by následne liezť svojim vrahom do análu,dokonca ani Gottwalda by nemuseli v Moskve otráviť...a Slánského s M.Horákovou obesiť.. - v r. 1968 by sa do civiliz. cudziny nepozreli tisícky sov. vojakov alias nemuseli by nám poskytovať tak nevyhnutnú internac. pomoc
-v r. 1976 RUS/SOV KGB by nemohlo v Piešťanoch cvičiť arabsk,.teroristov a Cervanová mohla žiť.. .
- v 80-tich rokoch by starý ....... nemusel sazúčastniť na spacifik kńaza Coufala..a ďalších
- 25.3.1988 by sme sa nemuseli nechávať polievať kropiacimi autami na Sviečkovej demonštrácii .. a Gejzovi Ślapkovi a ďalším exotom by sme nezavdali príležiotosť
Prešiel komunizmus, a napokon aj 20 rokov „slobody“. A na Slovensku nielenže sa nenakrútil žiadny celovečerný film o niektorom z týchto mučeníkov, ale ani žiadna vražda sa nevyšetrila. Naviac môj vlastný kolega novinár Marcel Samuhel, (na obr.), člen tretieho františkánskeho rádu, jeden z budúcich redaktorov M ROSY, koncom apríla 1993 po tom, čo napísal obsiahly článok v Slovenskom denníku o vražde Přemysla Coufala, záhadne zmizol bez stopy vo Vysokých Tatrách. Jeho telo sa nikdy nenašlo. Posledná veta jeho spomínaného článku v Slovenskom denníku, ktorý podpísal už pod pseudonymom „Zelený“ znela: