Mesačník Konfederácie politických väzňov Slovenska „Naše svedectvo“ v druhom tohtoročnom čísle uverejnil výzvu politickým väzňom, ktorí boli v Jáchymove s Antonom Srholcom a požiadal ich, aby svoje spomienky oznámili ústrediu KPVS. Jedným z ešte mála žijúcich, ktorí sa stretli s Antonom Srholcom je aj bývalý príslušník PTP Ondrej Bartko z Kežmarku, ktorý súhlasil s uverejnením svojho svedectva na našej webovej stránke a jeho zaslaním našej partnerskej organizácii KPVS.
Ondrej Bartko mal vskutku pohnutý život. Ako päť ročnému mu zomrel otec, ktorý za ťažko zarobené peniaze v Amerike kúpil po návrate do vlasti poľnohospodársku pôdu v Kežmarku. Ako 17 ročný furman v čase prenasledovania Židov na Slovensku pomáhal ich pri prevoze a úteku do Poľska. Za to, že ako jediný roľník z Kežmarku odmietol vstúpiť do JRD a nechcel zatratiť pôdu za ktorú jeho otec zaplatil životom sa ako nespoľahlivý dostal na 2,5 roka do PTP. V PTP bol na čas zaradený ako baník v uránových doloch v Jáchymove, kde sa stretol s Antonom Srholcom. Po Novembri 1989 sa stal členom výkonnej rady PTP a predsedom oblastného združenia PTP, ktoré združovalo mestá Stará Ľubovňa, Kežmarok, Poprad, Levoča, Spišská Nová Ves aj Gelnica, kde aktívne pôsobil až do ukončenia činnosti tohto združenia. V súčasnosti je podpredsedom Svetového združenia bývalých politických väzňov.
Poslaním nášho združenia je zaznamenávanie pohnutých životných príbehov a osudov obetí a odporcov bývalého komunistického režimu. Pravda, ktorá by mala oslobodzovať a viesť k poznaniu býva často bolestivá. Ak sa máme poučiť z chýb minulosti a zanechať budúcej generácii memento a morálne vzory, pokiaľ nebudeme schopní prijať skutočnú pravdu bez zamlčiavania nepríjemných skutočností, dopustime sa rovnakých chýb ako bývalý komunistický režim s jeho falošnými mýtmi. Priali by sme si, aby toto svedectvo nebolo považované za útok do vlastných radov a znevažovanie nebohého Antona Srholca, pretože to nikdy nebolo našim zámerom. Práve naopak sme presvedčení, že skutočné zjednotenie nie je možné bez poznania pravdy a rôznorodosti názorov, pretože práve je to jedným z atribútov slobody a demokracie za čo priniesli tie najcennejšie obete naši bratia a sestry na komunistických popraviskách, väzniciach a pracovných táboroch.
Môžeme si dnes klásť otázku, čia je to vina, že sa sprofanovali ideály Novembra 1989, žili sme v sebaklame, uctievaní falošných mýtov a dostatočne sa neozývali keď si bývalí komunisti a agenti ŠtB presúvali na svoje účty miliardy zo štátneho majetku a oligarchovia si budovali blahobyt na úkor biedy ostatných občanov. 17. november 1989 s generálnym pardonom za obdobím komunizmu ako to nazval František Mikloško sa stal najlepším obchodom aký komunisti urobili od februára 1948, čoho výsledkom je spoločnosť uctievajúca "zlaté teľa", ktorej už obete komunizmu nič nehovoria.
Mesačník Konfederácie politických väzňov Slovenska „Naše svedectvo“ v druhom tohtoročnom čísle uverejnil výzvu politickým väzňom, ktorí boli v Jáchymove s Antonom Srholcom a požiadal ich, aby svoje spomienky oznámili ústrediu KPVS. Jedným z ešte mála žijúcich, ktorí sa stretli s Antonom Srholcom je aj bývalý príslušník PTP Ondrej Bartko z Kežmarku, ktorý súhlasil s uverejnením svojho svedectva na našej webovej stránke a jeho zaslaním našej partnerskej organizácii KPVS.