+++++
hlavna stranka

Vo veku 87 rokov zomrel bývalý príslušník PTP a okresný prokurátor v Žiline JUDr. Vladimír Kolník, jeden z mála čestných a nekomunistických prokurátorov po novembri 1989


Zdieľať  | 

JUDr. Vladimír Kolník sa do pomocných technických práporov dostal po udaní komunistami – bývalými gardistami, ktorí za druhej svetovej vojny udali aj jeho brata za prípravu povstania a ten takmer neprežil väznenie v koncentračnom tábore Dachau. Vladimír Kolník musel, hoci mal ako študent literárnej vedy a slovenčiny na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského odklad, koncom októbra 1952 narukovať do PTP, kde prežil 25 mesiacov.

JUDr. Vladimír Kolník, bol hlboko veriacim človekom s mimoriadnym zmyslom pre spravodlivosť a pravdu, kvôli čomu sa stal tŕňom v oku  mnohých, ktorých vyniesla k moci a majetkom transformácia  politického  systému po novembri 1989.  Po vymenovaní do funkcie Okresného prokurátora v Žiline na jar roku 1990  začal vyšetrovať komunistickú nomenklatúru Považských strojárni pre podozrenie  z obrovských majetkových podvodov.  Rozpracovaný prípad však musel zanechať a vec sa zahrala dostratena. Zakrátko sa dostal do konfliktu s vtedajším poslancom Federálneho zhromaždenia Jánom Slotom, kvôli čomu bol po nástupe „Mečiarizmu“ v roku 1992 rozhodnutím generálneho prokurátora SR Vojtecha Bacha odvolaný  z funkcie. Odvolanie iniciovala SNS v čele s Jánom Slotom v koaličných jednaniach hneď po voľbách. Kampaň proti nemu  rozpútal už v marci 1992 vtedajší generálny prokurátor SR Bacho, dôverník ŠtB, ev. č. 28540, kr. meno Bela a ev. č. 37101, kr. meno Radio.

 JUDr. Vladimír Kolník je autorom nadčasového článku „NEBOJTE SA
(Kristus bol revolucionár. Najväčší v dejinách a nasledovania najhodnejší)“, ktorý napísal pod pseudonymom Ľudovít Michal GABLOVIČ. Uverejnili sme ho na stránke http://www.szcpv.org/04/nolite.html   Tento článok  prebrala a scenzurovala  ĽSNS vo svojej predvolebnej tlači v roku 2012 kde  z textu  ...„KRISTUS NIE JE LEGENDOU, ANI MÝTOM, KDE HO CHCELI ZATLAČIŤ FAŠISTI A KOMUNISTI - TÍ ÚHLAVNÍ NEPRIATELIA PRAVDY, TÍ APOKALYPTICKÍ JAZDCI DEJÍN ZLA, PODLOSTI A EGOIZMU . Diabol kráčal dejinami človeka v rôznom rúchu. Jeho stopy v tomto 20. storočí zostali zaliate krvou a utrpením miliónov obetí. Prechádza ním odetý v metamýte fašizmu a komunizmu so súčtom megavrážd“... vynechali slovo fašisti a fašizmu. 

Posledná rozlúčka sa uskutočnila 27.1.2020 v rímskokatolíckom kostole so svätou omšou v Považskej Bystrici.

            Česť jeho pamiatke!

                                                            Svetové združenie bývalých politických väzňov






NEBOJTE SA

(Kristus bol revolucionár. Najväčší v dejinách a nasledovania najhodnejší)



Sú ľudia, ktorým sa korí svet. A nevie prečo. Zajtra ich opľuje, zatratí a pochová do zabudnutia. Chodia svetom odetí v purpure slávy, ovešaní metálmi. Pripomínajú človeku kométu letiacu a zanikajúcu na oblohe tichej letnej noci. VYHÝBAJÚ SA ÚZKOSTLIVO PRAVDE O SEBE, KTORÁ JE TAKÁ ŤAŽKÁ A TAKÁ JEDNODUCHÁ . Na scéne dejín, ktoré plynú ako valiaca sa rieka nezadržateľne k svojmu zániku vo večnosti, kúzlia ako eskamotéri z ruží klam pre tlieskajúce publikum. Hľa, podvod, lož a sladká prázdnota nezmyselnej cesty časom. A čo je pravda? Iba fluidum Pilátovej skepsy?! Pravdou je láskavá a tichá, svojou nekompromisnosťou v pokore impozantná hrdosť muža, človeka a Boha v jednej osobe, v tom nepreniknuteľnom tajomstve ukrytom pred múdrosťou ľudí, ktorý stál pred Pilátom. Kristus povedal: "Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo o pravde." /sv. Ján 18.36/

         KRISTUS NIE JE LEGENDOU, ANI MÝTOM, KDE HO CHCELI ZATLAČIŤ FAŠISTI A KOMUNISTI - TÍ ÚHLAVNÍ NEPRIATELIA PRAVDY, TÍ APOKALYPTICKÍ JAZDCI DEJÍN ZLA, PODLOSTI A EGOIZMU . Diabol kráčal dejinami človeka v rôznom rúchu. Jeho stopy v tomto 20. storočí zostali zaliate krvou a utrpením miliónov obetí. Prechádza ním odetý v metamýte fašizmu a komunizmu so súčtom megavrážd. JEHO CIEĽOM JE DOSIAHNUŤ GENOCÍDU ĽUDSTVA. A NEMÁ K TOMU ĎALEKO.

         Kristus bol revolucionár. Najväčší v dejinách a nasledovania najhodnejší. Hovoril pravdu mocným tohoto sveta. Farizejov, saducejov, veľkňazov, mocných pánov zo sanhedrinu, najvyšších sudcov nazval bez rozpakov obielenými hrobmi, KTORÉ SÚ BIELE A ČISTÉ NA POVRCHU, ZAPÁCHAJÚCE VŠAK VO VNÚTRI , prevracal stoly peňazomencov, vtedajších bankárov pred chrámom, kupčíkom prevracal ich šiatre a vzal na nich bič, ZAHANBOVAL UDAVAČOV, meštiackych nafúkancov a snobov. Mohli ho nezabiť?! Museli ho odsúdiť, zhanobiť a popraviť najpotupnejším spôsobom, určeným vzbúreným otrokom, ktorých ani nepovažovali za ľudí. CHCELI ZLOČINCI PRED DEJINAMI UROBIŤ Z NEHO ZLOČINCA, A PRETO HO UKRIŽOVALI S LÚPEŽNÍKMI A VRAHMI PO BOKU. Dismas bol jeden z nich. Bol ukrižovaný spolu s Kristom a v hodine smrti Kristom na kríži autenticky vyhlásený za svätého pre jeho objektivitu a ľútosť nad hodnotením jeho života. Dismasova verejná ľútosť nad spáchanými zločinmi predchádzala Kristovmu odpusteniu. Svätý Dismas, vrah a lúpežník, ten prvý a podivný veľký svätý nás kresťanov je toho dôkazom. Jeho proces svätorečenia vykonal Kristus na kríži slovami: "Veru hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji !" /Luk. 23.43/ Dismasovo svätorečenie je bez pochýb. Uniesol bremeno pravdy o sebe. Ničomní a malí sú iba kvantom veľkí zločinci, sú to klauni, smiešni mal í ľudia, zanikajúce kométy tichej letnej noci dejín. Malí sú od nepamäti neschopnosťou uniesť pravdu o sebe, a preto neschopní ľútosti a pokánia. TO ONI HOVORIA O ČISTOM PRAMENI PRAVDY AKO O "STOKE LŽI A NEPRÁVOSTI". DÁVNO ZABUDLI NA SVOJE DIABOLSKÉ SLOVÁ "O PRAVDE, KTORÁ ZVÍŤAZÍ NAD LŽOU A NENÁVISŤOU" . Eskamotéri, klauni, komediální kúzelníci, nadutí a sebeckí moriaci, ktorí vzbudzujú obdiv sliepok na hnojisku tejto doby.

         TOLERANCIA K TÝMTO KOMORNÍKOM A LOKAJOM DIABLA JE U KRESŤANA HRIECHOM. JE ZRADOU KRISTA! Dobrí sme iba tou mierou, akou kladieme aktívny odpor zlu, zasadzujeme sa o spravodlivosť a pravdu. Kristus predsa nebol k faľši, zrade, lži, mamone, sebectvu a podlosti tolerantným! Nebol oportunistom, ani nebol za konsenzus s farizejmi, pretvaračmi a podliakmi.

        Každý zdravý a normálny tvor, tobôž vyšší primát, užívajúci druhú signálnu sústavu, sa musí konfrontovať so zlom, ktoré ho ohrozuje. Frons, frontis znamená v latine čelo. IBA ZBABELEC A PODLIAK SA KU ZLU STAVIA CHRBTOM A NIE ČELOM . To nerobia kresťania. Kresťanstvo znamená novú skutočnosť dejín. Táto postavila nefilozofujúceho kresťana v mravnom ohľade nekonečne vysoko a urobila ho lepším NEŽ FILOZOFUJÚCEHO POHANA, KTORÝ SPRAVODLIVÝCH DNES NAZÝVA "STOKOU LŽI". Kristus sa v svojom učení, ktoré nám prináša v radostnej zvesti evanjelia, vyvaroval každej strojenosti, faľše, rétoriky a nepotrebnej učenosti. Svoje učenie a príkazy nám podáva bez blúznenia, jasne a pevne. On, ktorý je najmiernejší, najpokornejší, najláskavejší, je zároveň jednoznačný, autoritatívny, silný a energický.

        Kristus, ten najväčší a nasledovania najhodnejší revolucionár dejín, za svoje presvedčenie nakoniec podstúpi najpotupnejšiu smrť. Je zradený, popľuvaný, opustený všetkými a všetkým. Ale vstal z mŕtvych, premohol smrť, ktorá odvtedy pre nás kresťanov neexistuje. Ak sme uverili v Krista, tak nemôže byť na tomto svete odvtedy odvážnejších a odhodlanejších bojovníkov za pravdu a spravodlivosť. On Boh nás ubezpečuje, že je s nami až do skončenia vekov. Pripomína nám, že kde sa zhromaždíme dvaja v jeho mene, tam On je tretím. Tvoríme cirkev. Cirkev je Kristova. Nie je pápežova, nepatrí biskupom. Tí sú iba sluhovia sluhov božích. Čoho sa máme báť, keď je s nami pravda?! Boh je s nami. Dáva zmysluplnosť našej ceste časom.

        Ak nemáme uši zaliate olovom ľahostajnosti, počujeme stále jasne, zreteľne a presne Kristom vyslovené slová, ktoré ako reflektory osvetľujú našu cestu temnotou tohoto času: "NEBOJTE SA! NOLITE TIMERE!"

JUDr. Vladimír Kolník

http://www.cibulka.net/nnoviny/nn1993/nn1193/obsah/34.htm
MEČIAROV HON NA ČARODĚJNICE

https://mypovazska.sme.sk/c/2302863/cierni-baroni-stradanie-a-satisfakcia.html
Čierni baróni – strádanie a satisfakcia

https://www.respekt.cz/tydenik/1992/30/nepohodlny-prokurator
NEPOHODLNÝ PROKURÁTOR

http://www.cibulka.com/nnoviny/nn1993/nn2893/obsah/20.htm
Krutá ponovembrová realita

http://www.cibulka.com/nnoviny/nn1993/nn1493/obsah/14.htm
List JUDr. Vladimíra Kolníka Františkovi Mikloškovi

http://www.necenzurovane.net/18/kolnik.html
VEĽKONOČNÁ SPOMIENKA Statočný prokurátor Vladimír Kolník a slovenskí judáši a farizeji


https://www.facebook.com/ustav.pamati.naroda/

Ústav pamäti národa
Vladimír Kolník sa do pomocných technických práporov dostal po udaní komunistami – bývalými gardistami, ktorí za druhej svetovej vojny udali aj jeho brata za prípravu povstania a ten takmer neprežil väznenie v koncentračnom tábore Dachau. Vladimír Kolník musel, hoci mal ako študent literárnej vedy a slovenčiny na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského odklad, koncom októbra 1952 narukovať do PTP, kde prežil 25 mesiacov. Najskôr dostal uniformu Wehrmachtu, neskôr bol prevelený z Mostu do vojenských priestorov na Šumavu.

Pétépáci boli ubytovaní vo vyrabovaných domoch po vyhnaných Nemcoch - cez deravú strechu pršalo a nepomohlo ani to, keď si nad pričňu natiahol celtu. Vladimír Kolník pracoval na stavbe vojenskej strelnice a spomínal, že práce pokračovali aj v 25-stupňových mrazoch, keď bol sneh po pás. V nedele, keď vojaci nepracovali, sa museli v tomto hlbokom snehu plaziť a popoludní počúvať politické školenia. Na jar vykladali z vagónov kamenie a dláždili vojenské cesty.

Neskôr bol Vladimír Kolník presunutý do antracitovej bane Pluto v Litvínove, kde so spoluväzňami fáral v 60-centimetrovom sloji. Pracoval tiež na stavbách v Kostomlatoch pod Milošovkou, do civilu bol prepustený z Kletečnej.

Po prepustení mal Vladimír Kolník zákaz študovať na vysokých školách, tak sa zamestnal sa v Hydrostave a v Slovnafte. Počas stavby Slovnaftu bola v roku 1959 jeho čata vyhlásená za najlepšiu. Keď stavbu navštívil povereník stavebníctva, spýtal sa ho, akú odmenu by chcel za pácu, a tak odpovedal, že štúdium práva. Povereník slovo dodržal a Vladimír Kolník v roku 1966 ukončil štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského. V roku 1968 sa stal okresným prokurátorom v Považskej Bystrici, odkiaľ musel v roku 1973 po zákroku Okresného výboru KSS odísť. Následne vykonával trestný dozor v Žiline a po páde komunizmu sa tu stal vedúcim prokurátorom. Ako jediný prokurátor dostal do vyšetrovacej väzby okresných funkcionárov KSS z Považskej Bystrice, ale prípad musel zanechať, bol odvolaný z funkcie a už v roku 1992 musel odísť do dôchodku. V roku 2012 vydal básnickú zbierku Verše.

Vladimír Kolník zomrel 23. januára 2020 vo veku 87 rokov. Nech odpočíva v pokoji.

Zdroj: Peter Sandtner, Konfederácia politických väzňov Slovenska

hlavna stranka