25. júna 2020 sa konala pietna spomienka pri Pamätníku usmrtených na hraniciach v r. 1948-1989 na historickom cintoríne v Kežmarku. 7. júla 1980 boli pri pokuse o útek do Rakúska usmrtení Československou pohraničnou strážou Ondrej Brejka a Milan Dlubač, ktorých telesné pozostatky boli v roku 2004 prevezené z Rakúska na Slovensko a sú pochovaní pri tomto pamätníku. Pietna spomienka bola venovaná vyše 400 obetiam bývalého režimu, ktorý legalizoval zabíjanie ľudí pri pokuse o útek cez hranice. Na pietnej spomienke, ktorú pripravilo Svetové združenie bývalých politických väzňov sa zúčastnili, príbuzní Ondreja Brejku a Milana Dlubača a členovia združenia bývalých politických väzňov. Pietnu akciu moderoval podpredseda združenia Marek Duda. V príhovore predseda združenia František Bednár pripomenul, že 11. júla 1951 bolo prijatím Zákona o ochrane štátnych hraníc platného až do roku 1989 legalizované zabíjanie vlastných občanov a občanov okolitých, tzv. ľudovodemokratických krajín pri pokusoch o útek na Západ. Spomienková akcia bola ukončená hymnami štátov z ktorých pochádzali usmrtení na hraniciach.
https://www.teraz.sk/regiony/na-cintorine-si-uctili-usmrtenych-na-h/476740-clanok.html
V Kežmarku si uctili usmrtených na hraniciach v rokoch 1948-1989
https://spis.korzar.sme.sk/c/22434943/na-cintorine-v-kezmarku-si-uctili-usmrtenych-na-hraniciach.html
Na cintoríne v Kežmarku si uctili usmrtených na hraniciach
Príhovor predsedu SZBPV Františka Bednára
Vážení hostia, milí priatelia!
Mnohí z tých, ktorí spoznali pravú tvár bývalého režimu sa zrejme často zamýšľali nad tým čo predchádzalo a kam siahajú korene zla, ktoré pripravilo o život týchto dvoch mladých ľudí.
Už vo februári 1948 po komunistickom prevrate v ČSR zrušilo Ministerstvo vnútra ČSR platnosť všetkých dovtedy vydaných cestovných pasov. Následne prijatou legislatívou bol československým občanom odňatý právny nárok na cestovný pas. Niečo podobné by sme dnes sotva vedeli predstaviť.
Po deštrukcii právneho štátu, masových perzekúciách, pošliapavaní základných ľudských práv zo strany silových rezortov a justície ovládaných jednou stranou, bol pre mnohých občanov ČSR jediným východiskom z beznádejnej situácie útek na Západ.
Pokiaľ do februára 1948 sa prekročenie hranice nedovoleným spôsobom považovalo za pasový priestupok, po prijatí zákona na ochranu ľudovodemokratickej republiky sa kvalifikovalo už ako trestný čin neoprávneného opustenia územia republiky a neuposlúchnutia výzvy k návratu.
Do roku 1951 mala služba na tejto hranici štátno-bezpečnostný charakter, čo sa prejavovalo aj tým, že príslušníci PS a ZNB nazerali na každú zadržanú alebo usmrtenú civilnú osobu ako na agenta cudzej spravodajskej služby podľa princípu ktorý v tom čase uplatňovala aj justícia.
Zásadný prielom nastal práve v roku 1951. Uskutočnila sa rozsiahla reorganizácia, v rámci ktorej vznikla vojensky organizovaná PS Ministerstva národnej bezpečnosti (MNB) podľa vzoru sovietskych Pohraničných vojsk KGB. Pred 69 rokmi 11. júla 1951 komunistická štátna moc v Československu legitimizovala zabíjanie vlastných občanov a občanov okolitých, tzv. ľudovodemokratických krajín pri pokusoch o útek na Západ.
Zákon o ochrane štátnych hraníc schválilo Národné zhromaždenie Československej republiky. Civilistov usmrcovali na hranici zastrelením, elektrickým prúdom v elektrickej drôtenej zátarase, výbuchom nástražných mín, roztrhaním služobnými psami a inými zákrokmi príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a Pohraničnej stráže.
Do útvaru pohraničnej stráže zaraďovali vojakov základnej vojenskej služby. Legislatívnym podkladom pre použitie zbrane príslušníkmi Pohraničnej stráže bol zákon o národnej bezpečnosti a zákon o ochrane štátnych hraníc. Ten spolu so zákonom o ZNB upravoval postavenie príslušníkov PS z povolania a vojakov základnej služby pridelených k PS tak, že obe tieto kategórie mali pri výkone služby postavenie príslušníkov ZNB.
Zákon o ochrane štátnych hraníc upravil aj triedne kritérium pri výbere vojakov základnej služby pridelených k PS tak, že do PS mali byť zaraďovaní "vybraní príslušníci pracujúceho ľudu".
Na základe zákona o ochrane štátnych hraníc vydal minister národnej bezpečnosti Ladislav Kopřiva Nariadenie MNB č. 70 zo 14. júla 1951 o práve príslušníka PS použiť zbraň. Umožňovalo použitie zbrane proti osobám, ktoré sa neoprávnene pokúsia prejsť na územie cudzieho štátu a na výstrahu sa nezastavia. Zákon o ochrane štátnych hraníc a toto nariadenie zo 14. júla 1951 ostali v platnosti až do roku 1989.
Po novembri 1989 boli veľmi rýchlo demontované drôtené steny a rovnako aj zariadenia hraničná infraštruktúra PS. Z toho, čo zostalo, dnes výletníci a cyklisti využívajú asfaltové cesty, pôvodne určené na hliadkovanie PS, napríklad v Pečenskom lese alebo v Devíne.
Žiaľ, prísne strážené hranice existujú vo svete i v súčasnosti. Ide napríklad o múr medzi Izraelom a palestínskym územím či hranicu Severnej a Južnej Kórey.
Nech je preto tento pamätník mementom, aby sme nezabúdali na zločinecké zákony, ktoré legalizovali zabíjanie na hraniciach, ktorého obeťami sa stali Ondrej Brejka a Milan Dlubač.
Česť ich pamiatke!
