Pietna spomienka pri pamätníku usmrtených na hraniciach v r. 1948-1989 v Kežmarku 24. 6. 2016 |
Hranica, miesto slobody ale aj utrpenia, dnes aj v minulosti. Pietna spomienka pri Pamätníku usmrtených na hraniciach v rokoch 1948-1989. Svetové združenie bývalých politických väzňov, 24.6.2016, Kežmarok. Vojny, politické režimy v minulosti a súčasnosti určovali priamo alebo nepriamo stav slobody ľudí na hraniciach krajín. Slobodou, ale aj smrťou, perzekúciami sa končili aj osudy ľudí, ktorí túžili po slobode a pokúsili sa o prechod československých hraníc v dobe totalitného komunistického režimu v rokoch 1948-1989. Hranicu strážila pohraničná stráž s právomocami armády aj polície, strážne psy, elektrifikované ploty, ženijné nevýbušné ale aj výbušné zátarasy. Totalitný režim chcel najmä zabrániť voľnému pohybu svojich obyvateľov z obavy pred emigráciou na západ. Pri pietnej spomienke pri Pamätníku usmrtených na hraniciach v rokoch 1948-1989, aj usmrtených Ondreja Brejku a Milana Dlubača, si to pripomenulo 24.6.2016 na cintoríne v Kežmarku Svetové združenie bývalých politických väzňov spolu s členmi, rodinnými príslušníkmi obetí, zástupcami mesta Kežmarok, Ústavu pamäti národa, Slovenského zväzu VTNP-PTP, žiakov Základnej školy s materskou školou sv.Kríža s podporou riaditeľa PaedDr. Pavla Krajčího. Na pietnej spomienke s príhovorom vystúpili Viceprimátor Mesta Kežmarok Ing. Miroslav Perignáth, za Ústav pamäti národa riaditeľ Sekcie dokumentácie Mgr. et Mgr. Ján Endrödi a členovia Svetového združenie bývalých politických väzňov pani Bačkorová a predseda združenia Ing. Imrich Body. V prejavoch pripomenuli historický kontext takzvanej železnej opony, udalostí na hraniciach v dobe totalitného komunistického režimu v rokoch 1948-1989. Zaznelo poďakovanie tým, ktorí sa v minulosti zaslúžili, aby bol odhalený tento pamätník v Kežmarku, ktorý pripomína vyše 400 obetí na hraniciach po februári 1948, kedy krajinu ovládli komunisti. Medzi usmrtenými boli aj mladí ľudia Ondrej Brejka a Milan Dlubač, ktorí prišli o život pri prenasledovaní príslušníkmi pohraničnej stráže 7.júla 1980 na československo-rakúskej hranici. Ich telá boli až po 24 rokoch, na žiadosť otca Ondreja Brejku, prevezené z Rakúska na Slovensko. Zomreli mladí, keď mali celý život ešte len pred sebou. Bývalý režim im nedoprial ani len dôstojný pohreb za účasti ich blízkych, ktorí sa s nimi nestihli ani rozlúčiť. O to väčší bol ich žiaľ. Prítomní vyzvali k zachovaniu a prehlbovaniu dosiahnutých slobôd, ľudských práv v našej krajine, aby sa neopakovali zločiny totalitného režimu. Účastníci si uctili obete položením vencov k pamätníku. Pietna spomienka bola ukončená hymnami štátov z ktorých pochádzali obete. Česť ich pamiatke.
|