Slávnostné odovzdávanie ďakovných listov predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa28. mája sa v priestoroch mestského úradu Poprad uskutočnilo slávnostné odovzdávanie ďakovných listov predsedu Správnej rady mene Ústavu pamäti národa Ondreja Krajňáka, pod záštitou primátora mesta Poprad pána Jozefa Švagerka. Podujatie pripravil Ústav pamäti národa v spolupráci s Mestom Poprad a Cirkevnou spojenou školou v Poprade. V úvode slávnostného programu predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák uviedol projekciu autorského filmu „Prežili sme Gulag.“ Medzi 11 ocenenými občanmi bol aj protagonista tohto filmu 91 ročný Jozef Tekeli. Medzi ocenenými boli aj traja členovia Svetového združenia bývalých čsl. politických väzňov. Okrem Jozefa Tekeliho aj Ondrej Bartko a Juraj Jarab. |
http://poprad.dnes24.sk/zasluzili-sa-o-nasu-slobodu-a-demokraciu-v-poprade-ocenili-veteranov-protikomunistickeho-odboja-206766
Prežili sme Gulag TV film 2009ZNEVAŽOVANIE OBETÍ KOMUNIZMU ALEBO NEPROFESIONALITA TLAČOVEJ AGENTÚRY SITA?Protest Svetového združenia bývalých čsl. politických väzňov V uvedenom článku sa nesprávne uvádza, že do gulagu odvliekli 7000 ľudí a po vojne sa ich vrátilo asi päťsto. Na seriózny historický výzkum, ktorý by zistil skutočný počet násilne odvlečených sa za 25 rokov na Slovensku nikdy nenašli peniaze, preto sa môže hovoriť len o odhadoch. M.S. Ďurica vo svojej knihe Dejiny Slovenska a Slovákov sa však odvoláva na fakty a údaje priamo z obdobia rokov 1944 -1945, konkrétne aj na výpoveď Dr. Jozefa Mikulu pred kongresovým výborom USA v ktorej sa uvádza, že iba v prvom mesiaci po obsadení Sovieti odvliekli 38 000 Slovákov. NKVD spolu so sov. vojskom na našom území robili "očisťovacie" akcie: Od októbra 1944 do júna 1945 takto deportovali do ZSSR 40 000 až 60 000 slovenských občanov. Spomínaných 7000 osôb sú len civilné osoby evidované Ministerstvom spravodlivosti SR – odbor rehabilitácií a odškodňovania v spolupráci s Jánom Košútom, ktorých počet sa uvádzal 6973 odvlečených a 524 usmrtených. V súvislosti s prijatím novely zákona č. 274/2007 Z.z. o príplatku k dôchodku, ktorý vláda R. Fica na podnet našej organizácie novelizovala tak, aby sa vzťahoval aj na siroty po usmrtených v Gulagoch sa stále hlásia deti usmrtených. Takto až teraz zisťujeme mená usmrtených, o ktorých sa doteraz nevedelo. Pokaľ Ján Košút uvádzal počet usmrtených 524, počet nami evidovaných mŕtvych je 638 a toto číslo určite nie je konečné. Už len toto zistenie je šokujúce a potvrdzuje vysokú úmrtnosť násilne odvlečených. Možnosti našej organizácie sú však značne obmedzené a limitované najnižšou dotáciou akú, v porovnaní so SZPB a našimi partnerskými organizáciami KPVS a Politickí väzni ZPKO, dostávame od Sekcie verejnej správy MV SR, preto nie je v našich možnostiach viesť plnohodnotný a efektívny výskum štatistiky počtu násilne odvlečených. S poľutovaním musíme konštatovať, že slovenské média, zväčša v rukách zahraničia alebo domácich ponovembrových finančných oligarchov, už 25 rokov dezinformujú verejnosť o falošnom mýte zamatovej revolúcie, ktorá bola v skutočnosti len úspešnou transformáciu socializmu a prisluhovačov KSČ a ŠTB na komunistický kapitalizmus. či majetkovo-privatizačným pučom, pri ktorom sa vymenila politická ideológia za ideológiu ekonomickú a moc peňazí. Obete komunizmu sa dodnes nedočkali spravodlivosti, zločiny komunizmu, vraždy kňazov, či na štátnych hraniciach neboli nikdy potrestané a tí čo prežili naďalej živoria zo svojich mizerných dôchodkov zatiaľ čo si ich kati a trýznitelia užívajú výsluhové dôchodky, na rozdiel od Poľska alebo Maďarska kde bol prijatý zákon, ktorý odstránil túto nespravodlivosť medzi páchateľmi a ich obeťami. Svetové združenie bývalých československých politických väzňov http://szcpv.org/10/gulag.html Koľko našich občanov bolo násilne odvlečených NKVD? (Výzva pre Ústav pamäti národa, Slovenský historický ústav SAV a Slovenský historický ústav Matice slovenskej) Pod Tatrami ocenili účastníkov 2. svetovej vojny a odbojaVydané 28.5. 2015 Autor: sita Čítajte viac: http://poprad.korzar.sme.sk/c/7829652/pod-tatrami-ocenili-ucastnikov-2-svetovej-vojny-a-odboja.html Ústav pamäti národa vo štvrtok v Poprade odovzdal jedenástim účastníkom bojov 2. svetovej vojny a komunistického odboja ďakovné listy a medaily. Vojnových veteránov ocenil pri príležitosti 70. výročia ukončenia 2. svetovej vojny. POPRAD. "Nedávno sme si tiež pripomenuli 65. výročie akcie „K“ a akcie „R“, keď akoby v tom čase jeden totalitný systém vystriedal ďalší totalitný systém. Povedali sme si, že chceme oceňovať ľudí, ktorí v minulosti trpeli a zaslúžili sa o našu slobodu a demokraciu,“ povedal pre médiá Ondrej Krajňák, predseda správnej rady Ústavu pamäti národa (ÚPN). V podtatranskom regióne žije v súčasnosti ešte veľa pamätníkov svetového konfliktu a tiež veteránov. Mnohí z dnešných ocenených sedeli vo väzení, iní v pracovných táboroch, jeden z nich bol aj v gulagoch. „Sú to ľudia, vďaka ktorým sme sa zaradili medzi krajiny, ktoré sú demokratické,“ povedal Krajňák. Pozreli si filmPočas podujatia si účastníci pozreli film s názvom Prežili sme gulag, ktorého autorom je samotný Krajňák. „Po druhej svetovej vojne bolo mnoho občanov z východného Slovenska odvlečených do ruských zajateckých táborov. Na začiatku tu bola fáma, že to boli ľudia, ktorí spolupracovali s Nemcami. Nakoniec sa zistilo, že to nebolo kvôli tomu, ale často preto, že vojnou zničený Sovietsky zväz potreboval obnovu. Do gulagov tak boli odvlečení často mladí ľudia, silní, ktorí boli schopní pracovať,“ opísal vtedajšiu situáciu Krajňák, ktorému sa podarilo nakrútiť svedectvá ľudí, ktorí gulag prežili. Zo Slovensku do gulagov odvliekli sedemtisíc ľudí, po vojne sa ich vrátilo asi päťsto. Videá hovoria o veľkej nespravodlivosti. Neľahký osud čakal Slovákov aj po návrate domov. „Keď sa vrátili späť, vrátili sa ako nechcení. Hoci dostali rehabilitačné rozhodnutia od sovietskych úradov, na Slovensku ich nechceli. Celých štyridsať rokov mlčali, lebo sa báli, že prídu o prácu a podobne,“ dodal Krajňák. Film si dnes pozreli aj študenti, ktorým chcel ÚPN touto cestou ukázať príklady ľudí, ktorí bojovali za demokraciu a slobodu. Po prvý raz mimo BratislavuĎakovné listy odovzdal Ústav pamäti národa aj minulý rok v Bratislave. Teraz ich po prvýkrát odovzdával mimo Bratislavy. Zámerom bolo, aby sa ľudia v staršom veku nemuseli presúvať do hlavného mesta. ÚPN by sa chcel v budúcnosti v tomto smere posunúť aj viac na východ, pravdepodobne do Košíc.
|