Pietna spomienka v Liptovskej Tepličke pri príležitosti štvrtého výročia odhalenia pamätnej tabule pátrovi Cyrilovi Bystríkovi Janíkovi OFM

Príhovor predsedu SZČPV Františka Bednára

Vážený pán starosta, vážený pán správca farnosti, vážení občania Liptovskej Tepličky, vážení  hostia, milí priatelia,

Prajem Vám požehnané nedeľné predpoludnie. Dovoľte mi, aby som Vám úprimne poďakoval za účasť na dnešnej pietnej spomienke pri príležitosti štvrtého výročia odhalenia pamätnej tabule  jednej z posledných obetí bývalého režimu, pátra Cyrila Bystríka Janíka, rodáka  z Liptovskej Tepličky.
Dnešná pietna spomienka  je dôkazom, že nezabúdame na obete, ktoré priniesli  po komunistickom prevrate vo februári 1948  všetci tí, ktorí sa nevzdali viery a dedičstva našich otcov. 
    Po rokoch  už často najmä mladej generácii utrpenie týchto obetí a množstvo ľudských tragédii  veľa nehovorí.  Dnešná spoločnosť je dnes konfrontovaná, ekonomickými, demografickými a kultúrnymi zmenami, ktoré  možno bez zveličovania prirovnať k rýchlosti topenia svetových ľadovcov, v dôsledku klimatických zmien, spôsobených činnosťou človeka.      

Ako  sa okoloidúci dozvie z textu na tabuli, umiestnenej na rodnom dome Cyrila Bystríka Janíka, bolo mu súdené prejsť si svojou Golgotou a spoznať pravú tvár režimu, pre ktorý sa viera v Boha nehodila do Marx-leninského scenára.  Obyčajný chlapec z malej dediny pod Tatrami sa stal nepriateľom režimu, ktorý sľuboval svetlé zajtrajšky  a raj už tu na zemi. Komunisti  vo svojej posadnutosti materializmom  chceli odstrániť náboženstvo, ktoré Karol Marx nazval ópiom ľudstva. Preto začali ako prvé likvidovať kláštory a väzniť nepohodlných kňazov.  Čas potvrdil, že rovnako akou bola ilúzia o beztriednej spoločnosti, kde by mali byť všetci rovní, ale niektorí boli  rovnejší sa ukázala aj ilúzia o materialistickej a ateistickej spoločnosti.. Vziať ľuďom vieru je to isté ako vziať  beznohému barlu.
           Po 40 rokoch  boli komunisti pod tlakom zmien zvonka nútení, zmeniť taktiku. Lásku k Sovietskemu zväzu ne večné veky a nenávisť k imperializmu vymenili za   lásku ku kapitalizmu, USA  a hlavne k majetkom, ktoré im priniesla transformácia a hrubá čiara urobená po zamatovom podvode v novembri 1989.  Dnes nás opäť vedú ich potomkovia nevedno kam. Zločiny možno odpustiť, ale ani tá najhrubšia čiara  nič nezmôže proti tomu, aby sa na tieto zločiny zabudlo.  Odpustenie bez pokánia je preto len zbytočné gesto. Ako vidíme po 25 rokoch, vernosť väčšiny komunistov k rodnej strane veľmi rýchlo vyprchala a práve z najväčších komunistov sa dnes stali najväčší vyznávači  zlatého kapitalistického teľaťa.

Nikto z tých, ktorí Cyrilovi Bystríkovi Janíkov zničili mladý život sa dodnes neospravedlnil.  Sudca Harabín, ktorý ho poslal ako ťažko chorého do väzenia, dnes žaluje na súde každého kto si dovolí proti nemu niečo povedať. Ako vieme nebol zvolený za predsedu Najvyššieho súdu, možno aj to bolo príčinou toho, že sme dostali nečakane list od blízkeho priateľa Cyrila Bystríka Janíka z Českej republiky.
Tento človek  pozná tajomstvo, ako posledný kto sa s ním pred  dodnes neobjasnenou smrťou stretol.  Rozhodol sa splniť to, čo Cyrilovi Bystríkovi sľúbil.

Verím preto, že božia prozreteľnosť nasmerovala tohto človeka k nám  a že raz bude  pravda  vypovedaná a meno Cyrila Bystríka a jeho kňazská česť budú očistené.
Nebudem uvádzať meno tohto človeka bez jeho súhlasu, pretože z jeho listov som vycítil, že ten človek veľa prežil a má stále  obavu  povedať pravdu ako to bolo so životom a predčasnou smrťou Cyrila Bystríka. Okrem Cyrilovej fotografie, ktorú nám poslal,  v liste  napísal:
Preložím jeho slová z češtiny do slovenského jazyka:
Životné pravidlo "modli sa a pracuj" je pomocou k duchovnému zvládnutiu všednosti a k rozpoznaniu, že práve ono je miestom, kde odo mňa Boh najviac očakáva a kde sa rozhoduje, či chcem seba a svoj život zachrániť alebo mu ho odovzdať späť. To bolo Krédo brata Cyrila Bystríka. Nie  všetko je zverejnené,  bol to BOŽÍ MUŽ,  ktorého  pošpinili šmejdi a to je veľmi slušné slovo a svojím dobrým srdcom a oddanosťou k nepoškvrnenému počatiu musel zomrieť  rukou určitých ľudí,  ktorí  aj dnes žijú a sa nám smejú. 
Chvála Kristu! M.P. 

Ďalej nám 25. mája tohto roku napísal:
Pomaly ale isto Vám dávam dohromady dokumenty, fakty, fotografie a ďalšie veci okolo - Otcov Cyrila, Štefana a ďalších o ktorých sa nesmie hovoriť ani v dnešnej dobe,  pretože tí ľudia sú bez svedomia a oplývajú mocou a neštítia sa ničoho ako sa neštítili ani pred niekoľkými rokmi, keď to robili a robia  to aj ďalej. Podstata u nich je rovnaká len forma podania  je iná. Dúfam že to všetko  vyjde pretože okolo mňa sa začínajú  tak isto  hýbať veci a bol som upozornený,  aby som to  nechal na pokoji,  pretože to bude mať následky. Viac Vám nemôžem povedať pretože by som  nemohol pokračovať urobiť to, čo som Cyrilovi sľúbil a on už cítil čo sa stane pri poslednom rozhovore so mnou a otcom B.
S pozdravom  Chvála Kristu a Márii 
M.P.

27. mája 2014 nám tento človek napísal :
Ja som musel mlčať dlhé roky pretože som poznal celú  rodinu Janíkovú, Madačovú a tak aj pána Bártu a dlho som navštevoval Liptovskú Tepličku a ďalších ľudí z Bystríkovej rodiny. A preto by som rád vedel všetko pretože pri jeho poslednom rozhovore s milým a nebohým Otcom Cyrilom som hovoril a on mi vtedy povedal, si jediný ktorý všetko  pozná. Hocičo sa stane, tak ty v tom nebudeš figurovať a preto sa ozývam. A teraz prepáčte za vyraz/svine musia byť potrestané a keď  nie, tak aspoň očistené jeho meno a kňazská  česť. Ja toho viem viac a mám viac a ja si myslím a som presvedčený, že  z Božieho muža nikto lumpa robiť nebude,  ani  štátna mafia a ani iná mafia!  

Tieto slová, človeka, ktorý bol v blízkom styku s Cyrilom Bystríkom potvrdzujú, to čo tušíme, že jeho predčasná a dodnes riadne neobjasnená smrť nebola náhoda.
Ak naša organizácia získa nové  skutočnosti alebo dôkazy, odovzdá ich Ústavu Pamäti národa pre ďalší postup v zmysle zákona.  Veríme, že nový predseda Správnej rady  Ústavu pamäti národa. ako hlboko veriaci človek, ktorého otec bol tiež prenasledovaný, bude  pre nás nádejou, že meno Cyrila Bystríka bude očistené.
Bohužiaľ, ako sme sa presvedčili po skúsenostiach  s kompetentnými, ktorí by mohli ale nemali vôľu pomôcť, cesta k pravde a spravodlivosti je aj v dnes veľmi ťažká a komplikovaná.  Pri našej snahe  sme nedostali odpoveď ani od Vatikánu, kam sme sa obrátili a primeraný záujem nebol ani zo strany cirkvi na Slovensku. Bohužiaľ temné obdobie komunizmu zanechalo svoje zhubné následky všade. Spoločnosť je rozdelená  a to nie len v prípade biskupa Bezáka, ale aj v otázke  dodnes neobjasnených zločinov komunizmu.
Je poľutovaniahodné, že na odhalení tejto pamätnej tabule sa nezúčastnili slovenskí bratia františkáni ku ktorým patril Cyril Bystrík Janík. O to viac kresťanský je prístup bratov františkánov z Českej republiky. Jeden z oslovených, od ktorého sme sa nedočkali odpovede, sa neskôr stal poradcom premiérky Ivety Radičovej a ako vieme, jeho viera bola zrejme veľmi slabá keď rád bratov františkánov opustil.

          Páter Cyril Bystrík Janík  patrí medzi martýrov nášho národa, ktorí trpeli za svoju vieru, nech je nám preto vzorom  aj dnes, keď čelíme  novým hrozbám proti  podstate  spoločnosti, ktorou je rodina.  Ak sa im podarí zlikvidovať tradičnú rodinu  s otcom, matkou a dieťaťom, bude to aj likvidácia náboženstva. Potvrdzuje to aj nedávne vyhlásenie Konferencie biskupov Slovenska k  šíreniu rodovej ideológie z Donovalov z 18. júna tohto roku.  Rodová ideológia sa v  našej spoločnosti naďalej šíri. Svedčí o  tom napríklad nový vzor prihlášky na vysokoškolské  štúdium, ktorý namiesto otca a  matky hovorí len o  rodičovi a  rodičovi. Ďalším dôkazom je zákazka Ministerstva práce, sociálnych vecí a  rodiny v  hodnote viac ako 550 tisíc €   na propagáciu rodovej rovnosti, čo  výrazne napomáha aj k  zavedeniu registrovaných partnerstiev a ohrozovaniu mravnej výchovy detí,  mrzačeniu rodín  a  ich  rozvratu.
Na záver pripomínam, že dodnes nie sú objasnené ani vraždy a násilné úmrtia kňazov, či už je to smrť Přemysla Coufala, Štefana Poláka a ďalších. Svetská spravodlivosť, ešte stále aj s účasťou mnohých tých, ktorý sa podieľali na neprávostiach, ostáva slepá a hluchá.     
Tí, ktorí sa podpísali  pod tieto neprávosti  a  neľahký osud Cyrila Bystríka  Janika a majú spoluvinu aj za jeho smrť, nech si spytujú svedomie, keď budú opúšťať  tento svet.  Nech je k ním  Pán Boh milosrdný.

Nezabúdajme preto na naše tradičné kresťanské a rodinné hodnoty za ktoré  priniesol obetu aj páter Cyril Bystrík Janík.

                   Česť pamiatke martýrom slovenského národa!