V utorok 29. apríla 2014 sa pri príležitosti 64. výročia Barbarskej noci a 60. výročia zrušenia VTNP-PTP uskutočnila v Podolinci pietna spomienková akcia a celoslovenské stretnutie účastníkov Vojenských táborov nútených prác. Podujatie pripravil a uvádzal, Ondrej Bartko, predseda organizácie VTNP-PTP z Kežmarku. Svätú omšu za zosnulých členov Vojenských pracovných táborov a obete Barbarskej noci celebroval Spišský diecézny biskup Mons. Štefan Sečka. Po odznení štátnych hymien Slovenskej a českej republiky účastníci položili vence k pamätníku na nádvorí kláštora.
V príhovoroch vystúpili:
- Predseda SZ VTNP-PTP Ing. Ferdinand Varga,
- člen VTNP-PTP Dr. Jaroslav Václavek,
- zástupca Českej organizácie PTP Ing. František Možný,
- predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa PaedDr. ThDr. Ondrej Krajňák, PhD.,
- predseda Svetového združenia bývalých čsl. politických väzňov František Bednár,
- podpredseda VÚC Prešov a primátor Spišskej Belej, JUDr. Štefan Bieľak,
- primátorka Podolinca, Mgr. Iveta Bachledová, ktorá pozvala účastníkov na výstavu obrazov maliara, Františka Guldana, Spišské Exody do mestskej knižnice v Podolinci. Podujatie bolo ukončené spoločným obedom.

Príhovor predsedu SZČPV F. Bednára

Vaša Excelencia otec biskup, vážení hostia, milí priatelia!

Chcem  poďakovať organizátorom dnešnej pietnej spomienky, najmä bratovi Ondrejovi Bartkovi z organizácie príslušníkov Vojenských táborov nútených prác, ktorý je súčasne aj členom Svetového združenia bývalých československých politických väzňov  za uskutočnenie dnešnej akcie, ktorá je dôkazom, že nezabúdame na obete, ktoré priniesli  po komunistickom prevrate vo februári 1948  všetci tí, ktorí sa nevzdali viery a dedičstva našich otcov. 

Po vyše 60 rokoch  už často najmä mladej generácii utrpenie týchto obetí a množstvo ľudských tragédii  toho veľa nehovorí.  Dnešná spoločnosť je dnes konfrontovaná, ekonomickými, demografickými a kultúrnymi zmenami, ktoré  možno bez zveličovania prirovnať k rýchlosti topenia svetových ľadovcov, v dôsledku klimatických zmien, spôsobených činnosťou človeka. Ich dôsledky budú najviditeľnejšími  zmenami na zemi od počiatku civilizácie. Zem bez ľadu prežije, avšak je otázne ako to zasiahne ľudskú  populáciu.

Komunisti  vo svojej posadnutosti materializmom  chceli odstrániť náboženstvo, ktoré Karol Marx nazval ópiom ľudstva. Ľuďom sľubovali raj už tu na zemi, ale Boh im v tom prekážal. Preto začali ako prvé likvidovať kláštory a väzniť nepohodlných kňazov.  Čas potvrdil, že rovnako akou bola ilúzia o beztriednej spoločnosti, kde by mali byť všetci rovní ale niektorí boli  rovnejší sa ukázala aj ilúzia o materialistickej a ateistickej spoločnosti bez Boha. Vziať ľuďom vieru je to isté ako vziať  beznohému barlu.

Po 40 rokoch  boli komunisti pod tlakom zmien zvonka nútení, zmeniť taktiku. Lásku k Sovietskemu zväzu ne večné veky a nenávisť k imperializmu vymenili za   lásku ku kapitalizmu, USA  a hlavne k majetkom, ktoré im transformácia a hrubá čiara urobená po zamatovom podvode v novembri 1989 priniesla. Dnes nás opäť vedú ich potomkovia nevedno kam. Zločiny možno odpustiť, ale ani tá najhrubšia čiara  nič nezmôže proti tomu, aby sa na tieto zločiny zabudlo.  Odpustenie bez pokánia je preto len zbytočné a trápne  gesto.

Majme ne pamäti obete, ktoré pre vieru v Boha priniesli naši bratia a sestry, ktorí sú už na večnosti a nezabúdajme, že dnes opäť čelíme možno ešte väčšej hrozbe ako v minulosti. Opäť je tu Orwelovsky nový svetový poriadok, pre ktorý sa zmenka o Bohu v jeho ústave nehodí. Európania a ich kultúra sú vážne ohrození.  Ohrozená je základná bunka spoločnosti tradičná rodina  ako ju odjakživa poznáme s  otcom a matkou. Vývoj, ktorý nás očakáva vzbudzuje oprávnené obavy. Na udržanie konkrétnej kultúry po viac ako 25 rokov, musí byť pôrodnosť v jednej rodine viac ako 2,11 dieťaťa. Pôrodnosť v Európskej únii je priemerne 1,38 dieťaťa na jednu rodinu. Napriek tomu počet mladých ľudí v Európe neklesá. Prečo? Je to dôsledok islamskej imigrácie a multikulturalizmu, ktoré zásadne ovplyvnia  spoločnosť v ktorej budú žiť naše deti. V Európskej únii však neexistuje žiadny politicko-ekonomický plán na udržanie európskej kultúry, v dnešnom ponímaní.

My všetci, bez ohľadu na to, akého sme politického, či náboženského presvedčenia sa musíme nad vážnosťou situácie hlboko zamyslieť. Urobme dôkladnú systémovú analýzu súčasného stavu a hľadajme východiská. Ak by boli všetky slovanské štáty členmi  Európskej únie, nemohol by sa z nej  stať žalár národov ale únia slobodných národných štátov. Pravoslávie a západné kresťanstvo sú dve stránky tej iste mince, hľadať tu  rozdeľujúce hranice by bola hlúposť, ktorej následky by poškodili všetkých Európanov. Musíme efektívne podporovať pôrodnosť pôvodných Európanov. Je načase v tejto súvislosti odmietnuť demagógiu multikulturalizmu a kategorického humanrightizmu. Chráňme seba, naše deti a našu kultúru. Od 1. mája sa naša pôda – dedičstvo našich otcov dostane do rúk cudzincom, ktorí ju môžu skupovať. Čo potom ešte ostane na Slovensku, ak sme sa už zbavili vody, strategických podnikov a ničíme si lesy?

Európe zostáva, na zmenu tohto nebezpečného trendu, asi 15 až  20 rokov! Potom sa náš svet a s ním aj Slovensko, ako ho poznáme, neodvratne zmení. Je načase sa zobudiť a nezabudnúť na obete, ktoré v mene viery priniesli, všetci tí, ktorí sa nechceli bohu modliť a klaňať diablovi.

Česť ich pamiatke

• 17.November 1989-Zamatový podvod!
• Nezverejnení a doplnení agenti ŠtB
• Nepotrestané zločiny