hlavna stranka

17.November 1989-Zamatový podvod!



Vyhlásenie Svetového združenia bývalých čsl. politických väzňov k 25. výročiu 17. novembra 1989

Zdieľaj  | 


Po 25. rokoch musíme s hlbokým pocitom smútku a sklamania konštatovať, že sa nenaplnili ideály slobody a demokracie ani túžby ľudí a všetkých odporcov totalitného režimu po lepšej a spravodlivejšej spoločnosti.

            V máji 1945 bol oficiálne porazený fašizmus a v novembri 1989, ako nám to prezentujú, mal byť porazený komunizmus. Za  porážku  komunizmu však nemožno považovať ak  konkrétni pretransformovaní komunisti a eštebáci, ako aj ich pohrobkovia, majú na Slovensku opätovne politickú a ekonomickú moc, pričom mnohí z nich majú vo svojich rodokmeňoch kolaborantov s fašizmom, gestapom, arizátorov a normalizátorov. Existujú dôkazy že desaťtisíce českých, moravských a slovenských kolaborantov, mnohí z nich aj pod rúškom vydierania tu fungovali naďalej, počnúc najvyššími straníckymi funkcionármi, alebo v bezpečnosti a armáde. Svojim spôsobom v mnohých prípadoch to boli práve oni, ktorí stáli za zločinmi v 50. rokoch minulého storočia pri likvidovaní statočných a čestných ľudí. Fašistickí a gestapácki kolaboranti v komunistickom, policajnom a armádnom rúchu. Akcia VAMPIR bola preto zatajovaná aj po novembri 1989. Kolaboranti fašistov a gestapákov, ako aj arizátorov a normalizátorov majú silné pozície aj po roku 1989 a dedili sa z pokolenia na pokolenie. Mnohí z tých, ktorí s nasadením vlastného života bojovali proti fašizmu sa opätovne domáhali odtajnenia akcie VAMPIR.

Ponovembrové Slovensko a rovnako aj susedná Česká republika, ako nástupnícke štáty bývalej ČSSR,  sú dnes úplne v rukách ľudí, pred novembrom 1989 prepojenými so Štátnou bezpečnosťou a s nimi vytvorenými finančnými skupinami. Tieto na rozdiel od Ruskej federácie, kde ich kontroluje prezident Putin, na Slovensku ovládajú a kontrolujú politikov a politické strany z ktorých si urobili svoje eseročky.  Tieto skupiny si postupne upevňujú moc, ovládajú všetky masmédia, cez politické strany  ovládajú  justíciu, prokuratúru a políciu, ktoré im poslušne prisluhujú a zakrývajú všetky ekonomické zločiny spáchané po novembri 1989.

Tak ako sa potomkovia bývalých  arizátorov  a kolaborantov nacistov  po II. sv. vojne infiltrovali v rámci Akcie Vampír do mocenských štruktúr komunistickej strany a zlikvidovali v nej časť  poctivých komunistov, aby mohli parazitovať na štátnom banditizme v podobe znárodnenia majetku kapitalistov, rovnako sa aj potomkovia normalizátorov infiltrovali po prevrate v novembri 1989 do všetkých sfér spoločnosti a vytvorili si kapitalizmus na svoj vlastný obraz v tej najodpornejšej a najbezohľadnejšej podobe.  Spätne sprivatizovali to  čo znárodnili ich otcovia. Cez konkurzné, justičné a policajné mafie, likvidáciou predtým prosperujúcich podnikov uvrhli značnú časť občanov Slovenska do ekonomickej biedy, čím veľkú časť z nich prinútili k odchodu do zahraničia a nezanedbateľnú časť v rámci tzv. nevyhnutných ekonomických reforiem dohnali až k sociálnym samovraždám.

Bohužiaľ  z osudov obetí komunizmu  ostala už len formálna  a obligátna slohová práca pre novinárov pred 17. novembrom. V skutočnosti si na nich už na druhý deň nikto nespomenie a ostávajú na okraji spoločenského záujmu.  Organizácie týchto obetí sa stali podľa vzoru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov už len  zárobkovým podnikom pre vyvolených a viedli a vedú ich dokonca ľudia, ktorých mená figurujú v zoznamoch spolupracovníkov ŠtB. Politické roztrieštenie neobišlo ani niektoré z týchto organizácii, ktoré sa pri príležitosti 25. výročia novembra 1989 nevedeli dohodnúť ani len na vydaní spoločného memoranda o spolupráci, nieto ešte na zjednotení a ich členovia sa zrejme budú  hádať až kým nepomrú.

Pripomínanie novembrového výročia, potomkami normalizátorov je výsmechom všetkých obetí komunizmu. História potvrdzuje, že každá lož a falošný mýtus sa napokon vráti ako bumerang. Rovnako sa nám vracia po 25. rokoch aj falošný mýtus o nežnej revolúcii a boji za slobodu a demokraciu. Ak nechceme ďalej klamať naše deti, mali by sme konečne nájsť odvahu povedať pravdu a veci nazvať pravým menom. V opačnom prípade nebude 17. november mnohými uznávaný ako  deň štátneho sviatku ale ako deň národnej zrady, ktorý by mal byť dňom štátneho smútku.

            Svetové združenie bývalých československých politických väzňov 



           

hlavna stranka