Po 25. rokoch musíme s hlbokým pocitom smútku a sklamania konštatovať, že sa nenaplnili ideály slobody a demokracie ani túžby ľudí a všetkých odporcov totalitného režimu po lepšej a spravodlivejšej spoločnosti.
V máji 1945 bol oficiálne porazený fašizmus a v novembri 1989, ako nám to prezentujú, mal byť porazený komunizmus. Za porážku komunizmu však nemožno považovať ak konkrétni pretransformovaní komunisti a eštebáci, ako aj ich pohrobkovia, majú na Slovensku opätovne politickú a ekonomickú moc, pričom mnohí z nich majú vo svojich rodokmeňoch kolaborantov s fašizmom, gestapom, arizátorov a normalizátorov. Existujú dôkazy že desaťtisíce českých, moravských a slovenských kolaborantov, mnohí z nich aj pod rúškom vydierania tu fungovali naďalej, počnúc najvyššími straníckymi funkcionármi, alebo v bezpečnosti a armáde. Svojim spôsobom v mnohých prípadoch to boli práve oni, ktorí stáli za zločinmi v 50. rokoch minulého storočia pri likvidovaní statočných a čestných ľudí. Fašistickí a gestapácki kolaboranti v komunistickom, policajnom a armádnom rúchu. Akcia VAMPIR bola preto zatajovaná aj po novembri 1989. Kolaboranti fašistov a gestapákov, ako aj arizátorov a normalizátorov majú silné pozície aj po roku 1989 a dedili sa z pokolenia na pokolenie. Mnohí z tých, ktorí s nasadením vlastného života bojovali proti fašizmu sa opätovne domáhali odtajnenia akcie VAMPIR.
Ponovembrové Slovensko a rovnako aj susedná Česká republika, ako nástupnícke štáty bývalej ČSSR, sú dnes úplne v rukách ľudí, pred novembrom 1989 prepojenými so Štátnou bezpečnosťou a s nimi vytvorenými finančnými skupinami. Tieto na rozdiel od Ruskej federácie, kde ich kontroluje prezident Putin, na Slovensku ovládajú a kontrolujú politikov a politické strany z ktorých si urobili svoje eseročky. Tieto skupiny si postupne upevňujú moc, ovládajú všetky masmédia, cez politické strany ovládajú justíciu, prokuratúru a políciu, ktoré im poslušne prisluhujú a zakrývajú všetky ekonomické zločiny spáchané po novembri 1989.
Tak ako sa potomkovia bývalých arizátorov a kolaborantov nacistov po II. sv. vojne infiltrovali v rámci Akcie Vampír do mocenských štruktúr komunistickej strany a zlikvidovali v nej časť poctivých komunistov, aby mohli parazitovať na štátnom banditizme v podobe znárodnenia majetku kapitalistov, rovnako sa aj potomkovia normalizátorov infiltrovali po prevrate v novembri 1989 do všetkých sfér spoločnosti a vytvorili si kapitalizmus na svoj vlastný obraz v tej najodpornejšej a najbezohľadnejšej podobe. Spätne sprivatizovali to čo znárodnili ich otcovia. Cez konkurzné, justičné a policajné mafie, likvidáciou predtým prosperujúcich podnikov uvrhli značnú časť občanov Slovenska do ekonomickej biedy, čím veľkú časť z nich prinútili k odchodu do zahraničia a nezanedbateľnú časť v rámci tzv. nevyhnutných ekonomických reforiem dohnali až k sociálnym samovraždám.
Bohužiaľ z osudov obetí komunizmu ostala už len formálna a obligátna slohová práca pre novinárov pred 17. novembrom. V skutočnosti si na nich už na druhý deň nikto nespomenie a ostávajú na okraji spoločenského záujmu. Organizácie týchto obetí sa stali podľa vzoru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov už len zárobkovým podnikom pre vyvolených a viedli a vedú ich dokonca ľudia, ktorých mená figurujú v zoznamoch spolupracovníkov ŠtB. Politické roztrieštenie neobišlo ani niektoré z týchto organizácii, ktoré sa pri príležitosti 25. výročia novembra 1989 nevedeli dohodnúť ani len na vydaní spoločného memoranda o spolupráci, nieto ešte na zjednotení a ich členovia sa zrejme budú hádať až kým nepomrú.
Pripomínanie novembrového výročia, potomkami normalizátorov je výsmechom všetkých obetí komunizmu. História potvrdzuje, že každá lož a falošný mýtus sa napokon vráti ako bumerang. Rovnako sa nám vracia po 25. rokoch aj falošný mýtus o nežnej revolúcii a boji za slobodu a demokraciu. Ak nechceme ďalej klamať naše deti, mali by sme konečne nájsť odvahu povedať pravdu a veci nazvať pravým menom. V opačnom prípade nebude 17. november mnohými uznávaný ako deň štátneho sviatku ale ako deň národnej zrady, ktorý by mal byť dňom štátneho smútku.
Svetové združenie bývalých československých politických väzňov
|