hlavna stranka

Protikomunistický odboj v ČSSR v čase normalizácie

Protikomunistický odboj na Slovensku -- Popradská skupina

Zdieľaj

Pre pochopenie, čo si treba predstaviť pod pojmom protikomunistický odboj, je potrebné  najprv objasniť pojem komunizmus, a to už  od počiatku jeho vzniku  – od boľševizmu. Je potrebné uviesť, kto za ním stál,  i etapy jeho vývoja  – až po jeho transformáciu do súčasnej podoby. 
Kolektív autorov v publikácii Čierna kniha komunizmu, zločiny teror, útlak odhaduje počet obetí  tejto ideológie na 100 miliónov priameho komunistického teroru na celom svete. Z toho najmenej 20 miliónov  pripadá na obete v ZSSR a 65 miliónov v Číne. Vo východoeurópskych štátoch  sa ich počet odhaduje na asi 1 milión, v Afrike 1,7 milióna, v Kambodži 2 milióny, v Afganistane 1,5 milióna, v Severnej Kórei 2 milióny, vo Vietname asi 1 milión. Obete boli ale aj v Južnej Amerike a v iných krajinách, v ktorých sa komunisti pokúšali uchopiť moc do svojich rúk a tu prekračujú  niekoľko desiatok tisícov. 
Bilancia komunizmu v bývalom Československu je všeobecne známa a výborne zdokumentovaná: stovky popravených, 70 000 odsúdených, vyše 400 usmrtených pri pokuse o útek na Západ a napokon aj desiatky usmrtených a stovky zranených pri vpáde armád Varšavského paktu v auguste 1968, ktorý bol bezprecedentným porušením  medzinárodného práva a vlastizradou  zo strany tých, ktorí stáli vtedy na čele  nášho bývalého spoločného štátu  a spojili sa s cudzou mocou.  

Brutalitu a represie z 50. rokov vystriedala sofistikovaná  normalizácia tzv. reálneho socializmu, kedy sa za kolaboráciu – či už  aktívnu, alebo pasívnu  získavali  výhody  a mlčanie bolo  zárukou, že si vás režim nebude všímať.

Po prevrate v novembri 1989 bol so značným oneskorením  prijatý   najskôr v Českej republike  zákon č. 198/1993 Sb. zo dňa 9.7.1993 o protiprávnosti komunistického režimu a odporu proti němu  a neskôr aj v Slovenskej republike  zákon č. 125/1996 Z.z. zo dňa 27.3.1996 o  nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému .

Až v roku 2006 bol  v SR prijatý zákon  č. 219/2006Z.z  o tzv. protikomunistickom odboji a v ČR zákon č. 262/2011 Sb. o účastnících odboje a odporu proti komunismu.

Prijatím týchto zákonov sa účastníkom tzv. III. odboja dostalo aspoň morálneho zadosťučinenia.
V Českej republike sa problematike III. odboja v médiách venuje neporovnateľne viac pozornosti a priestoru ako na Slovensku. Verejnosť sa takto napr. dozvedela o ozbrojenej skupine z 50. rokov  minulého storočia „Černý lev“ a úteku bratov Mašínovcov. Na Slovensku je z rovnakého obdobia  známa skupina „Biela légia“.

wikipedie.cz sa dá zistiť, že medzi prípady protikomunistického odboja z obdobia normalizácie  po  roku 1968 patrí činnosť Vladimíra Hučína, ktorá –  ako sa uvádza  – mal blízko k ozbrojenému odboju. Existencia  skupiny protikomunistického ozbrojeného odboja na území Slovenskej republiky z čias normalizácie sa oficiálne  neuvádza, hoci na viacerých webových stránkach a v niektorých periodikách v ČR a SR boli uverejnené niektoré neúplné a skreslené informácie o činnosti popradskej skupiny.
Slovenská republika 14. 11. 1994 - Ako sa pripravoval atentát na Husáka
Rudé právo 26. 11. 1994 - Osobné znám muže, kteří chystali atentát na G. Husáka
Mladá fronta dnes 15. 11. 1994 - Na husáka se údajně chystal atentát
Nový čas 15. 6. 1995 - O príprave atentátu na Gustáva Husáka

Národná obroda 15 .6. 1995 - Hlavný aktér o príprave atentátu na Gustáva Husáka

Protikomunistický odboj na Slovensku  -- Popradská skupina

V záujme objektivity, vylúčenia dezinformácii a prekrúcania faktov je preto potrebné uviesť podstatné skutočnosti o Popradskej skupine protikomunistického odboja,  ktorú založil František Bednár, keďže sa v súčasnosti pripravuje  celovečerný  dokumentárny film,  v ktorom budú prezentované tri prípady protikomunistického odporu na území  bývalej ČSSR  –  prípad Vladimíra Hučína, Františka Bednára a Stanislava Kratochvíla.

Hneď na úvod je potrebné uviesť, že nikto z tejto skupiny nikoho neusmrtil, ani nezranil. Na ich rukách  nie je ničia krv, ich svedomie je čisté a nikomu v skutočnosti „neskrivili ani vlas na hlave“  – na rozdiel od tých, proti ktorým sa rozhodli aktívne vystúpiť. 

Keďže ich pohnútky a viaceré podrobnosti sú už uverejnené v Svedectve GFP na webovej stránke http://szcpv.org/06/gfp.html, v tomto článku budú zhrnuté len základné fakty.

František Bednár mal v čase vpádu armád Varšavského paktu 11 rokov. Pri protestoch v Poprade bol  sovietskymi vojakmi zastrelený 19- ročný Jozef Bonk a boli postrelení aj jeho rovesníci. Uvedená udalosť ovplyvnila  jeho negatívny  postoj k Husákovmu normalizačnému režimu.

František Bednár v roku 1980 Začiatkom 80. rokov boli usmrtení pri pokuse o prechod československej hranice do Rakúska jeho dvaja rovesníci z okolia Popradu, čo bol ďalší zlomový moment v jeho živote. Na protest proti spolitizovanému systému odmietol  na gymnáziu  vstúpiť do SZM a v druhom ročníku ukončil štúdium.  Neskôr získal odbornú kvalifikáciu servisného technika plynových horákov,  elektromechanika a po ukončení základnej vojenskej služby v hodnosti desiatnika  začal pracovať ako kurič a údržbár.
Sovietska intervencia v Afganistane, vyhlásenie výnimočného stavu v Poľsku, nástup prezidenta Reagana v USA a pravidelné sledovanie vysielania Rádia Slobodná Európa definitívne ovplyvnili jeho rozhodnutie aktívne bojovať proti komunistickému režimu. Pre tento zámer získal  troch spoľahlivých ľudí zo svojho okolia  – svoju priateľku J.Š, priateľa z detstva J.P a pracovníka vojenských skladov, dnes už nebohého B.K.
František Bednár v r. 1980 Členka Popradskej skupiny J.Š.  
  • Prvým krokom bolo získanie zbraní, ktoré ukoristili v roku 1980 zo skladu  strelnice a Zväzu pre spoluprácu s armádou. 

  • Ďalším krokom bolo nadviazanie spolupráce s kruhmi na Západe a emigrantmi  usilujúcimi o pád komunizmu v Československu. František Bednár a jeho priateľka J.Š mali vycestovať na predstieranú svadobnú cestu do bývalej Juhoslávie a skontaktovať sa prostredníctvom  Rádia Slobodná Európa (RFE) s vhodnými záujmovými kruhmi, ktorým chceli predložiť návrh na spoluprácu so západnými spravodajskými službami a následne podľa ich pokynov pôsobiť na území ČSSR, zhromažďovať informácie o vojenských a strategických objektoch, o pohyboch vojsk atď. –   podľa potrieb a požiadaviek. 

  • V prípade záujmu a súhlasu chceli zaujať a zároveň presvedčiť o svojej lojalite a 100% -nej spoľahlivosti  pripraveným návrhom diverznej akcie – útokom na vládnu kolónu na prístupovej ceste k vládnemu sídlu generálneho tajomníka  Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) a prezidenta ČSSR Gustáva Husáka v Belanských Tatrách, čím chceli prebudiť  verejnosť z apatie a rezignácie po invázii v auguste 1968 a zbaviť takto  normalizátorov a kolaborantov mýtu nedotknuteľnosti.

  • Tento plán mali v detailoch pripravený a v súvislosti s jeho realizáciou ako dôkaz spoľahlivosti, že sú k tomu  skutočne odhodlaní a nejedná sa o provokáciu vykonštruovanú ŠtB a VKR, začiatkom  roku 1982 zaslali na adresu vedúceho tajomníka OV KSS v Poprade balík s nefunkčným výbušným systémom, čím sa stal okresný funkcionár KSS  okrajovo súčasťou  ich plánu. (Súčasne to mala byť  aj výstraha pre vedúceho tajomníka, ktorého štvrtý člen skupiny B.K. podozrieval zo spoluúčasti na podozrivých úmrtiach   dôstojníka ČSĽA, ktorého manželka bola lektorkou na OVKSS v Poprade a tajomníka  SZČSP v Poprade, ktoré moc oficiálne prezentovala ako samovraždy. Záznam o zločine

V auguste 1983 F. Bednár a J.Š vycestovali do bývalej Juhoslávie,  odkiaľ poslali telegramy na mníchovskú adresu RFE, navrhli miesto, čas stretnutia  a ako  poznávacie znamenie modré tričko s nápisom GFP.  Na stretnutie nikto z RFE neprišiel a ich cesta bola neúspešná. 
Rozhodnutie pre návrat namiesto emigrácie sa stalo F. Bednárovi osudným. J. P. sa vo februári 1984 dopustil zásadnej chyby,  keď v súvislosti s inou vecou bola u neho v garáži, ktorú na neho preventívne previedol F. Bednár pred odchodom do bývalej Juhoslávie, vykonaná prehliadka, pri ktorej sa v skrýši v dvojitom strope našli zbrane a chemikálie použité pri výrobe balíka odoslaného v roku 1982  na adresu vedúceho tajomníka OV KSS v Poprade. (Uvedený prípad je aj obsahom prísne tajného dokumentu "Informace o bezpečnostní situaci v ČSSR" zo dňa 12.5.1984 predloženej Ministrom Vnútra V. Vajnarom Predsedníctvu Ústredného výboru Komunistickej strany Československa, v prílohe k tabulke č. 3 - strana č.1, medzi najzávažnejšími prípadmi vyšetrovanými ŠtB v roku 1983).

  • 6.2.1984 Františka Bednára zatkla ŠtB a pri domových prehliadkach u neho našli dve pištole a náboje. Následne bol obvinený zo zastrašovania politického funkcionára podľa § 94 Tr. Zák. a nedovolené ozbrojovanie.

  • ŠtB neverila verzii Františka Bednára o individuálnej akcii a všeobecnom proteste proti politike KSČ, pričom vedúci tajomník mal byť len jedným z predstaviteľov režimu ako vypovedal Bednár. Ako formu nátlaku  na základe posudku znalca elektrotechnika a nepravdivých výpovedí osôb, ktoré prišli do styku s balíkom, prekvalifikovala ŠtB skutok na teror podľa § 93 Tr. zák. s úmyslom usmrtenia a oveľa vyššou trestnou sadzbou.

  • 7 augusta 1984 Krajský súd v Košiciach, bez vykonania rekonštrukcie otvárania balíka,  odsúdil F. Bednára na 14 rokov väzenia v III. najprísnejšej NVS.

  • Po vynesení rozsudku sp.zn. 1T23/84, mu dala ŠtB ponuku zníženia trestu v odvolacom konaní na Najvyššom súde SSR, ak vyzradí mená spoločníkov a skutočný motív; ponuku Bednár odmietol a následne Najvyšší súd SSR 25. 9.1984 rozsudok potvrdil.

  • Vo väznici v Leopoldove pokračovalo vyšetrovanie nasadzovaním konfidentov a 26.11.1987 bol ŠtB obvinený na základe udania konfidenta z prípravy na záškodníctvo, ktorá mala spočívať vo vydávaní inštrukcií ako záškodníckymi akciami dosiahnuť prepustenie politických väzňov a umožniť im odchod na Západ. Uznesenie ŠtB Košice . 18. 10. 1989  bol Krajským súdom v Bratislave odsúdený na ďalší trest vo výške 5,5 roka za prípravu na záškodníctvo podľa § 95 Tr. zák. Po novembri 1989 bol rozsudok Krajského v Bratislave súdu sp.zn. 1T31/88 v zrušený.

15. augusta 1990, po nadobudnutí účinnosti zákona o súdnych rehabilitáciách č. 119/90 Zb.  Krajský súd v Košiciach zrušil rozsudok z roku 1984 a v rámci prieskumného konania nariadil pribratie znalca z oboru elektrotechniky, ktorý jednoznačne potvrdil, že v elektronickej časti boli úmyselne prevedené také zásahy, ktoré vylučovali jeho funkčnosť, čím bolo dostatočne preukázané, že František Bednár nemal v úmysle niekoho ohroziť.  Krajský súd mu rozhodnutím sp.zn 2 Rt 58/90 zo dňa 19.12.1991ponechal zostatkový trest za  nedovolené ozbrojovanie a všeobecné ohrozenie vo výške 24 mesiacov.  Za 4,5 roka vo väzení  bolo F. Bednárovi priznané finančné odškodnenie ako politickému väzňovi a zostatkový trest vo výške 24 mesiacov mu bol Okresným súdom v Poprade zahladený, čím sa na neho hľadí v zmysle zákona akoby nebol odsúdený.

Na záver je potrebné uviesť, že zostatkové tresty boli ponechané aj viacerým predstaviteľom cirkvi, pretože napr. prevážanie náboženskej literatúry režim v snahe znižovať počet politicky motivovaných trestných činov, kvalifikoval ako trestné činy ekonomickej a hospodárskej povahy.
Tieto nedostatky zákona  o súdnych rehabilitáciách č. 119/90 Zb. odstraňuje zákon č. 262/2011 Sb. o účastnících odboje a odporu proti komunismu prijatý v Českej republike, ktorý stanovuje 5- ročnú lehotu na preskúmanie možnosti  zrušenia zostatkových trestov.

Rozhodnutie MS SR o priznaní odškodnenia
Rozhodnutí Magistrátu hlavného města Prahy odbor sociální péče a zdravotnictví
Poskytnutie jednorázového finančného prispevku politickým väzňom
Výpis z registra trestov
Uznesenie MO ČR Odbor pro válečné veterány -3odboj

hlavna stranka