Vyšetrovanie skončilo, zabudnite!
Alebo sú Generálna prokuratúra SR a Ústavný súd SR
skutočne zločinecké organizácie?

Signatár Charty 77, účastník sviečkovej demonštrácie v roku 1988, býv. redaktor Necenzurovaných novín  a občiansky aktivista Vladimír Pavlík, ako jeden z mála na Slovensku pomenoval veci pravým menom a na plné ústa zakričal, že Cisár je nahý!  Vo svojom decembrovom príspevku uverejnenom na webovej stránke http://necenzurovane.cwahi.net/10/zlocinci.html viac ako výstižne označil Generálnu prokuratúru SR a Ústavný súd SR ako zločinecké organizácie. Bez pochýb sú to mimoriadne tvrdé slová, ako je však všeobecne známe, Vladimír Pavlík nikdy netára do vetra a svoje tvrdenie vždy opiera o overiteľné a veľmi ťažko spochybniteľné argumenty a fakty, ktoré hovoria samé za seba. Po podrobnom rozbore tohto príspevku a analýze ponovembrového vývoja, bohužiaľ, je veľmi ťažké nedať autorovi za pravdu.
(Trpkou pravdou o stave slobody a nezávislosti médií je skutočnosť, že na príspevky Vladimíra Pavlíka je striktné embargo a tak ako komunisti vyretušovali Slánskeho zo spoločných fotografii s Gottwaldom a inými súdruhmi, rovnako vyretušovali existenciu V. Pavlíka súčasní pseudodemokrati.)

Ešte ako funkcionár Konfederácie politických väzňov Slovenska som inicioval niekoľko trestných oznámení, či už v súvislosti so zločinmi komunizmu alebo ekonomickými zločinmi spáchanými pretransformovanými komunistickými nomenklatúrami. Konkrétne sa jednalo o podanie podnetu Generálnej prokuratúre v roku 1991 na býv. Generálneho tajomníka ÚV KSČ G. Husáka  za priamu účasť na prijatí zákonov na základe ktorých boli zabíjaní príslušníkmi Pohraničnej stráže občania na hraniciach. (Pozn: v bývalej NDR boli takto stíhaní Mielke a Honecker). Tento podnet bol odmietnutý ako nedôvodný vtedajším vyšetrovateľov Vojenskej prokuratúry Dušanom Kováčikom, v súčasnosti tzv. špeciálnym prokurátorom. Ako potvrdzuje súčasné dianie v súvislosti s financovaním politických strán Dušan Kováčik je skôr špecialista na odmietanie podnetov ako prokurátor na ich prešetrovanie.

(Typickým rysom pri zahrávaní do autu každého nežiadúceho podnetu smerujúceho voči politickým alebo finančným elitám je fakt, že podľa vyšetrovateľa polície a prokuratúry,  nie je potrebné pribrať znalca ako napr. v prípade nahrávky s hlasom podobným R. Ficovi. No ak sa jedná o zastrašenie tzv. extrémistov zúčastnených na predvolebných mítingoch Ľudovej strany -Naše Slovensko, účasť znalca je nevyhnutná ako v prípade 26 ročného Lukáša Gemzu, ktorý je obvinený za to , že mal na sebe mikinu s anglickým nápisom“ Skrewdriver“. Podrobnosti sú uvedené na webovej stránke http://szcpv.org/10/gemza.html - Príspevok okresnej prokuratúry v Košiciach k 21. výročiu 17. novembra 1989).

Niet pochýb o tom, že II. Odbor ŠtB, ktorý mal na starosti boj proti tzv. vnútornému nepriateľovi dnes vymenil policajný odbor boja proti extrémizmu a trestné činy proti republike a socialistickému zriadeniu nahradili trestné činy podľa §422 a §423 ako potvrdzuje v decembri 2010 podaná žaloba námestníka okresného prokurátora v Banskej Bystrici JUDr. Petra Šnapka na Mgr. Mariana Kotlebu. Predmetom obžaloby je prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia, ktorého sa mal dotyčný dopustiť výrokom “Odstránime nespravodlivé zvýhodňovanie nielen cigánskych parazitov pred slušnými ľuďmi.”

Rovnako bol odmietnutý podnet Svetového združenia bývalých čsl. politických väzňov podaný v roku 2004 Generálnej prokuratúre SR za rovnaký skutok na bývalého šéfa ŠtB A. Lorenca, v súvislosti s prevozom dvoch obetí usmrtených PS v roku 1980 z Rakúska na Slovensko, ako sa podrobnejšie uvádza na webovej stránke http://www.szcpv.org/04/pamatnik.html#Spravodlivos%C5%A5%20po%20slovensky  Spravodlivosť po slovensky.

21 rokov po prevrate v novembri 1989 sa jednoznačne potvrdilo, že Generálna prokuratúra SR vrátane Špeciálnej prokuratúry jej podriadených zložiek a rovnako aj Najvyšší súd SR, plnia tú istú úlohu akú plnili ešte v službách KSČ a ŠtB. Zmena spočíva len v tom, že namiesto ochrany komunistickej  nomenklatúry  je dnes už  prvoradou úlohou ochrana novodobej finančnej oligarchie a zbohatlíckej nomenklatúry. Hranie sa na tzv. “právny“ štát je absolútna lož a podvod na občanoch Slovenskej republiky. Generálna prokuratúra SR v rozpore s ústavou SR a jej článkom 149 nikdy nechránila skutočné záujmy občanov. Jednoznačne to potvrdzuje prax a odmietanie všetkých trestných oznámení o ekonomickej trestnej činnosti a zneužívaní právomoci verejných činiteľov – konkrétnych politikov ako ilustrujem na mimoriadne závažnom prípade vyšetrovaným políciou začiatkom 90 rokov. 

Podrobný opis prípadu bol uvedený v týždenníku Domino č. 2 v roku 1992 v príspevku Autora Petra Blehu s názvom

AKO MELÚ LEXOVSKO- KRŠEKOVSKÉ MLYNY. "Podnikateľské" aktivity exministra (Uvedený príspevok uvádzam v úplnom znení tak ako bol uverejnený.)  Pred dvomi týždňami sme zverejnili fakty týkajúce sa podozrenia na vývoz zbrani do bývalej Juhoslávie prostredníctvom bývalého ministra poľnohospodárstva Jozefa Kršeka (dnes KSÚ) a bývalého podpredsedu vlády SSR Vladimíra Lexu. Opierali sme    sa pri tom o správu vypracovanú vyšetrovateľmi policajného zboru SR  popisujúcu "Akciu Pers", ktorú vyhlásilo ministerstvo poľnohospodárstva za Kršekovho vedenia. Išlo o vývoz múky do Pers za sprostredkovania Juhoslovanskej námornej dopravy. Policajná správa však naznačovala, že účelom "Akcie Pers" bol krycí manéver pre vývoz iných komodít súvisiacich s vojnou na území bývalej Juhoslávie. Táto správa sa však dotýka aj iných, rovnako zaujímavých aktivít exministra Kršeka. Jozef Kršek ešte za svojho  úradovania presadil priamy predaj časti lukratívneho objektu v okolí Nového mesta nad Váhom, ktorého je neoficiálnym majiteľom (ide o výrobu cestovín). Dá sa teda povedať, že ako minister poľnohospodárstva predal štátnu firmu sám sebe. Taktiež vystupuje ako neoficiálny spolumajiteľ aj v spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá vznikla transformáciou z bývalého Výskumného ústavu Šľachtenia rastlín Potvorice. Zo štátnych prostriedkov boli. v čase jeho ministrovania ústavu poskytnuté niekoľkomiliónové  investície na výskum, ktoré podľa policajnej správy boli zásahom Jozefa Kršeka využité na iné, dodnes nešpecifikované účely. Dňa 1.7.1992 došlo v rámci procesu transformácie majetku k prevodu štátneho podniku MLYNY A CESTOVINY Piešťany na súkromnú spoločnosť POVAŽSKÉ MLYNY A CESTOVINÁRNE s.r.o. Jej vlastníkmi sa stali bývalý podpredseda vlády SSR Vladimír Lexa (otec súčasného vedúceho Úradu vlády Ivana Lexu), bývalý vedúci  Úradu vlády SSR (za čias Petra Colotku) a neskôr Zdenko Maďarič, bývalý riaditeľ PNZZ Peter Michalec. ekonomický námestník Mäsopriemyslu Rača Milan Majerník a Krškov príbuzný Nezýval, ktorý je podľa policajnej správy "nastrčenou osobou figurujúcou" namiesto bývalého ministra poľnohospodárstva. Uvedené osoby získali štátny majetok, ktorého cena bola odhadovaná na viac než jednu miliardu Kčs za púhych 291 miliónov Kčs. "Neváhali  pri tom siahnuť ani k vysokým  úplatkom" - uvádza sa v správe. Suma, za ktorú  nehnuteľnosti získali sa javí podhodnotenou o to viac, že súčasnou kúpy bolo napríklad niekoľko mlynov (v Piešťanoch, Trnave, Sládkovičove a Senci), pričom len na jeden samotný mlyn v Trnave bolo záložné právo 300 miliónov korún. Pri prevode štátneho podniku na súkromnú spoločnosť nedošlo k úplnému vyrovnaniu reštitučných nárokov, časť písomností v tejto záležitosti bola úplne zlikvidovaná a časť dokumentov bola sfalšovaná.          Spoločnosť POVAŽSKÉ MLYNY A CESTOV1NÁRNE Piešťany už v priebehu roku 1992 vyvážala voľne balenú múku do Českej republiky, aby tam vo firme Mlyn Kyjov a Mlyn Pšenov Ostrava bola zabalená na spotrebiteľské účely a naspäť expedovaná na Slovensko. Mlyny Piešťany sú pritom kapacitne schopné múku baliť sami bez cudzej pomoci. Podľa autorov správy šlo úmyselné konanie zo strany majiteľov Mlyny Piešťany, ktorým z toho plynuli ďalšie nekontrolovateľné príjmy. (Správa bližšie nešpecifikuje, že akým spôsobom, avšak je možné si domyslieť, že Mlyn Kyjov a Mlyn Pšenov boli ochotné za takúto objednávku niečo zaplatiť). Podľa správy je podozrivý i vývoz múky do Poľska, "majitelia sa snažia utajiť všetky skutočnosti s ním spojené, nakoľko si uvedomujú že pri ňom dochádza k nelegálnym obchodným transakciám" - doslova sa uvádza v texte. Vyšetrovatelia zistili, že medzi lexovsko - kršekovskými mlynmi a inými mlynmi na Slovensku existuje dohoda o rozdelení trhov. Údajne je tiež evidentná snaha neštandardným spôsobom si "nakloniť" daňový úrad. Je mimoriadne zaujímavé, že časť priestorov sprivatizovaného objektu  prenajali Kršek, Lexa a spol. do užívania daňovému úradu v Piešťanoch za veľmi výhodných podmienok "z titulu nadviazania priateľských kontaktov využiteľných pre podnikanie" - toľko ďalší citát. Lexa s Kršekom sa pokúsili vytvoriť aj spoločnosť pre chov koni. Bývalý podpredsedu vlády SSR pritom úzko spolupracoval s predsedom Štátneho majetku Piešťany Františkom Bležekom, s ktorým organizuje "turistické pobyty" a poľovačky pre novú nomenklatúru a zahraničnú klientelu. Správa naznačuje, že Lexa k tomu využíva Bležekove kontakty vyplývajúce z postavenia predsedu poľovníckeho združenia a "veľmi dobrého kamaráta" súčasného ministra poľnohospodárstva Petra Bacu (bývalí spolužiaci). Vladimír Lexa, ktorý spolu s právnym zástupcom predsedu vlády SR Vladimíra Mečiara vlastní realitnú kanceláriu v Bratislave neoficiálne vystupuje ako tichý spoločník spol. s.r.o. BIOPO Leopoldov a OLD HFROLD FERM  Trenčín. U oboch firiem existuje tiež podozrenie z podhodnotenia privatizovaného majetku. Potiaľ niekoľko faktov z policajného materiálu, ktorý je ale podstatne rozsiahlejší a podrobnejší. Ako vidieť, podozrenie z účasti exministra Kršeka na vývoze zbraní do bývalej Juhoslávie sa javí na pozadí týchto skutočností ešte dôvodnejšie. Jeho "podnikateľské" aktivity by si mohla všimnúť aj Kresťanská sociálna únia, ktorej je členom, a prípadne k nim zaujať aj nejaké stanovisko. Peter Bleha /DOMINO 2/1992

Pokiaľ by si niekto myslel, že sa tento prípad dostal na prokuratúru a súd, je na hlbokom omyle. V civilizovanej krajine by stačilo púhe podozrenie zo zneužívania právomoci verejného činiteľa na ukončenie politickej kariéry aktérov a ich definitívny koniec v serióznom podnikaní. Nie však na Slovensku kde ako môžeme zistiť z oficiálnej databázy foaf.sk alebo Obchodného registra, uvedené firmy nerušene pôsobili a naďalej pôsobia na Slovensku.  

http://foaf.sk/ludia/412954
http://foaf.sk/firmy/17449
http://foaf.sk/firmy/17449

Považské mlyny a cestovinárne, spol. s r. o.

Ing. Dušan Miklis, JUDr. PhDr. Zdenko Maderič, Dr. Ing. Milan Majerník, Ing. Peter Michalec, Doc. JUDr. Ing. Vladimír Lexa CSc., Ing. Jozef Kršek, Ľuboš Nezník, Jaroslav Kučerka

Informácie o firme

Aktualizácia záznamu prebehla 12. októbra 2010.
http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=1999&SID=7&P=1

Od roku 1992 sa slovenské média žiaľ stali nesvojprávnymi alebo ich  finančná oligarchia zastrašila žalobami na ochranu osobnosti s vysokými sumami tzv. finančného zadosťučinenia  a tak sa Slovenský občan môže dozvedieť už len pikantnosti a strohé konštatovania o výške majetku týchto ekonomických dobrodruhov. Je viac ako isté, že rodina Lexovcov po prevrate v novembri 1989 objavila skutočnú „diamantovú baňu“ a dostala sa k majetku o akom by sa im za socializmu ani nesnívalo.

A radovému občanovi ostali už len oči pre plač, pretože oligarchovia sú vďaka Generálnej prokuratúre SR a Ústavnému súdu SR nedotknuteľní. Zatiaľ čo Ústavný súd podporuje korporatívny fašizmus pri ktorom môžu byť občania ekonomicky likvidovaní bez práva na dôstojný život či práva na dostupnú zdravotnú starostlivosť, každý chabý pokus o prijatie účinného zákona na preukazovanie pôvodu majetku je označovaný ako útok proti tzv. “posvätnému právu na ochranu majetku“ ako jednoznačne potvrdzuje odôvodnenie uvedené v návrhu na odvolanie Generálneho prokurátora SR uverejnenom na  webovej stránke. http://szcpv.org/05/odvolanie.html  (Poznamenávam, že zákon na preukazovanie pôvodu majetku prijatý býv. vládou R. Fica, napriek jeho účinnosti od 1.1.2011,  je absolútne neúčinný a je skôr paródiou, ktorá zbohatlíkov môže len pobaviť, pretože existuje viacero spôsobov ako ho elegantne obísť).

Ústavný súd SR sa od svojho vzniku spreneveril svojmu poslaniu a stal sa  pofidérnou inštitúciou, ktorá je pre radového občana nedostupná, pretože každé prejednanie sťažnosti si vyžaduje finančne nákladné právne zastúpenie advokátom a ako potvrdzuje väčšina odmietnutých sťažností, skôr mal by sa mal premenovať na „Ústavný súd pre odmietanie sťažností.“ Názornou ukážkou je uznesenie  Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 391/25010-13 zo dňa 20.10.2010 predsedu senátu JUDr. Jána Lubyho, ktorým ako zjavne neopodstatnenú zamietol sťažnosť skupiny občanov na postup prokuratúry v ktorej žiadali aby sa okrem meritórnej veci uverejnenej na webovej stránke http://www.obcania.szm.com/prokuraturapp/pp1.html Ústavný súd SR vyjadril aj k postupu odmietnutia trestného oznámenia vo veci emisii uverejnenom na webovej stránke http://necenzurovane.cwahi.net/10/to.html a odmietnutiu trestného oznámenia vo veci tendra na mýto uverejnenom na webovej stránke  http://necenzurovane.cwahi.net/10/myto.html. Predseda senátu Ústavného súdu SR sa k obom spomínaným prípadom v 14 stránkovom uznesení nezmienil ani slovom!

Zlatým klincom a vrcholom arogancie je konštatovanie, že podľa špeciálnych prokurátorov a špeciálnych policajtov je všetko v poriadku aj v prípade trestného oznámenia – Správa o organizovanom okrádaní štátu a obyvateľstva po novembri 1989 (alias „Nalejme si omšového vína“) pretože kradlo a podvádzalo sa v súlade so zákonom, ako sa uvádza na webovej stránke http://necenzurovane.cwahi.net/09/sp1.html
Ak si špeciálni prokurátori, špeciálni policajti, prokuratúra a Ústavný súd robia takto z občanov srandu a jediné čoho sú schopní sú niekoľkostránkové právne dristy a jalové právne konštatovanie a výhovorky prečo je nutné trestné oznámenie odmietnuť,  je nutné prísť k záveru, že ak nie je možné konať v zmysle zákona, tak potom bola založená a zosnovaná zločinecká skupina priamo na Generálnej prokuratúre, Špeciálnej prokuratúre a Ústavnom súde, ktorá zakrýva trestnú činnosť a marí spravodlivosť, alebo takto prijaté a koncipované zákony na základe ktorých tieto inštitúcie rozhodujú, navrhovali a schvaľovali zločinci, ktorí týmito zákonmi zakrývajú vlastnú trestnú činnosť čo už je zjavne na úrovni vlastizrady!

Potom už ostáva v mysle charty OSN z roku 1948 ako aj základnej listiny na ochranu ľudských práv a slobôd aby sa občan na ochranu svojich práv postavil na odpor takýmto zločineckým zákonom a zločineckým skupinám a ako vystihuje televízna reklama istej automobilky „Its time for onother revoolution!“

Na adresu arogancie oligarchov a ich prisluhovačov na Generálnej prokuratúre či Ústavnom súde SR, občania, ktorí sa doposiaľ nedali znechutiť či zastrašiť ich pseudo-právnou činnosťou odkazujú, že súčasný ekonomický vývoj v EÚ a vo svete smeruje k zlomovému bodu , kedy si obyčajní ľudia (nie tí Matovičovi) budú nútení konečne uvedomiť, že demokracia   v gréčtine znamená vláda ľudu a nie vláda finančnej oligarchie a k tomu bude nevyhnutné prijať skutočne účinný zákon o preukazovaní pôvodu majetku, spojený s prijatím takých právomocí polície, prokuratúry a súdov, ktoré im umožnia aj aktívne ochraňovať záujmy a práva väčšiny občanov. Skupina expertov už pracuje na príprave téz týchto zákonných noriem, vrátane ich prijatia celonárodným referendom a vo vhodnom čase pred parlamentnými voľbami s nimi oboznámi slovenskú verejnosť a vybrané politické strany.

František Bednár - Svetové združenie bývalých čsl. politických väzňov