hlavna stranka

Pietna spomienka pri Pamätníku obetiam okupácie 21. augusta 1968 v Poprade

Foto: Patrik Šifra

Zdieľaj  | 

Dňa 20.augusta 2011 sa v Poprade pri Pamätníku obetiam okupácie 21. augusta 1968 uskutočnila symbolická pietna spomienka, ktorú pripravilo Svetové združenie bývalých čsl. politických väzňov napriek tomu, že ministrom vnútra D. Lipšicom zriadená komisia neschválila združeniu na rok 2011 žiadne finančné prostriedky na pietne akcie venované obetiam komunizmu. Vďaka finančnému príspevku poslanca NR SR JUDr. Róberta Kaliňáka združenie mohlo zakúpiť aspoň veniec a pozvať obmedzený počet účastníkov. Ako hostia sa na pietnej spomienke zúčastnili viceprimátor Mesta Poprad Ing. Štefan Kubík a  zástupcovia partnerských organizácií Politickí väzni - Zväz protikomunistického odboja a Konfederácie politických väzňov Slovenska. V príhovoroch vystúpili viceprimátor Mesta Poprad Ing. Štefan Kubík a tajomník SZČPV František Bednár.


                           

   Vyhlásenie Svetového združenia bývalých čsl. politických väzňov k 43. výročiu okupácie Československa dňa 21. augusta 1968
   

Až príliš často jednostranne orientované média, a najmä televízia, nás každoročne  21. augusta zaplavujú rôznymi rozhovormi s mladými ľuďmi  a presviedčajú, že táto historická udalosť už  mladej generácii nič nehovorí a našu mládež nezaujíma.
Účasť mladých ľudí  na pietnych spomienkových zhromaždeniach  pri Pamätníku okupácie v Poprade je ale jasným dôkazom opaku, ktorý dokazuje, že nie je pravdou tvrdenie,  že  mladí ľudia  sú len večne sa zabávajúcimi adolescentmi,  manipulovaní konzumnou pseudokultúrou televíznych programov v duchu Big Brother a  rôznych Superstar, či  propagáciou amorálnosti povýšenej na životný štýl.

 V roku 2002 bol Svetovým združením bývalých československých politických väzňov odhalený skromný pamätník v Poprade, ktorý nám má stále pripomínať, že  svetové veľmoci vždy ignorovali malé národy a ich túžbu po slobode a  suverenite. Ráno 21. augusta 1968  stovky lietadiel a tankov a tisíce okupantov Varšavského paktu utopili v krvi myšlienku neutrality a nezávislosti Československa. Zradili nás opäť vlastní spojenci, zradili nás i svetové mocnosti. Jediný kto nás nezradil, boli  občania vtedajšej Juhoslávie, z ktorej sa hlásil milión dobrovoľníkov na pomoc našej armáde,  ak by sa  rozhodla zasiahnuť proti okupantom. Okupácia priniesla desiatky mŕtvych, stovky zranených a normalizáciu, ktorá poznamenala tisíce ľudských osudov.

Bohužiaľ, tento pamätník je  na Slovensku doposiaľ jediný, ktorý  opisuje  tieto tragické udalosti  a uvádza štatistiku obetí. Za vyše dvadsať rokov od prevratu v novembri 1989 naši politici neboli schopní presadiť  nielen, aby bol na Slovensku vybudovaný dôstojný centrálny pamätník obetiam okupácie,  ale ani aby bol 21. august uznaný za pamätný deň. Aj táto skutočnosť  svedčí o stave   spoločnosti a  jej neschopnosti poučiť sa z vlastnej minulosti, pretože stále platí, že národ ktorý si svoju slobodu nevybojoval, nikdy nebude skutočne slobodný. 

Slovensko je posiate pamätníkmi tzv. osloboditeľom. Sme asi jediný národ na svete, ktorý svoju kolonizáciu oslavuje ako oslobodenie. Pretože Stalin neposlal Červenú armádu ( ktorá až do roku 1941 kolaborovala s nacistickou armádou a podieľala sa na okupácii Poľska, Fínska a pobaltských štátov ) preto, aby bývalé Československo oslobodila,  ale preto,  aby ho kolonizovala a pripojila k sovietskemu impériu.   Čo toto takzvané oslobodenie znamenalo, hovoria nespochybniteľné fakty, o ktorých sa našim deťom v školách veľa nehovorí.

Málokto si už dnes spomenie, že bývalé Československo patrilo v období medzi dvoma svetovými vojnami medzi 10 priemyselne najvyspelejších štátov sveta.  Rozdelenie sfér vplyvu na Jalte a v Postupimi  víťaznými  mocnosťami po II. svetovej  vojne tragicky ovplyvnilo osud tohto štátu.
  Z územia Slovenska bolo po dohode Stalina s prezidentom Benešom násilne odvlečených tisíce našich občanov sovietskou  NKVD ako Stalinova vojnová korisť do koncentračných táborov zvaných gulagy, z ktorých sa mnohí už živí nevrátili a ich rodiny dodnes ani nevedia, kde sú ich hroby.
 Na nátlak Stalina a nastupujúcich komunistov Československo odmietlo Marshallov plán na obnovu vojnou zničených štátov,. Ten plán, ktorý z porazeného Nemecka urobil najsilnejšiu ekonomiku Európy. 
            
Po komunistickom prevrate vo februári 1948 bola zavŕšená hanebná zrada. Mocnosti, ktoré nás najprv predali  v Mníchove v roku 1938  Hitlerovi, následne  v roku 1945 nás predali Stalinovi. 

Československo malo vo svete výnimočné postavenie vďaka veľkým ložiskám uránovej rudy, ktorá bola v tom čase po zlate treťou najcennejšou komoditou. Len za odpad z tejto rudy nám chceli USA postaviť diaľnice od českého  Ašu až po slovenskú Čiernu nad Tisou. 
Na ťažbu uránu boli  neskôr za asistencie sovietskych poradcov nasadení v neľudských podmienkach žijúci  politickí väzni. 
Toto nerastné bohatstvo sa nestalo nástrojom blahobytu našich občanov, ale nástrojom mocenskej politiky a atómového vydierania celého sveta zo strany bývalého ZSSR. 

Rovnako sa nám dnes už ani nechce veriť, že ešte začiatkom 60. rokov bolo Československo  ekonomicky na úrovni Rakúska.

Je poľutovaniahodné, že napriek týmto historickým  faktom sme krajinou, ktorá si viac uctieva obete kolonizátorov a ich prisluhovačov ako  obete vlastné. Na honosné  oslavy komunistami organizovaného  SNP dňa   29. augusta sa  nájde vždy dostatok peňazí. Rovnako aj na financovanie SZPB, ktorý dostal tento rok z peňazí daňových poplatníkov 224 000 eur. Na druhej strane,  komisia zriadená ministrom Lipšicom nepridelila na rok 2011 žiadnu dotáciu jedinej organizácii, ktorá združuje  okrem iných aj obete stalinských gulagov. Toto je teda dôvodom, prečo sa koná  v predvečer tohoto smutného výročia - 20. augusta - len symbolický pietny spomienkový akt  s obmedzenou účasťou.  
Každý, kto ešte dokáže samostatne a slobodne myslieť, je nútený s pocitom smútku konštatovať, že nebyť týchto nešťastných historických udalosti, počnúc rokmi 1945, 1948, 1968 a končiac rokom 1989, náš život a život našich detí by dnes vyzeral úplne inak.

Neutralita Československa v roku 1968 bola neprijateľná pre Brežneva  najmä preto, lebo  by nám priniesla  skutočný blahobyt na úrovni Rakúska a škandinávskych štátov.

Prevrat v novembri  1989 ale tiež  nepriniesol skutočnú suverenitu ani zmenu k vytvoreniu lepšej a spravodlivejšej spoločnosti. 
Zmena v roku 1968 nebola možná kvôli pasivite západu a vtedajšej geopolitickej situácii. V novembri 1989 však už boli podmienky na vytvorenie  spoločnosti s ľudskou tvárou.  Túto historickú šancu sme ale premárnili zradou politikov, ktorí nás opäť zbabelo a vypočítavo predali - tentoraz finančnému kapitálu a nadnárodným korporáciám, a tak sme  sa stali gastarbeitrami vo vlastnej krajine. Trestuhodne sme sa zbavili vlastnej energetickej bezpečnosti výpredajom strategických podnikov; dnes už nemáme ani SPP, elektrárne, telekomunikácie, ani banky  - ba dokonca už nemáme ani svoju vodu.

 V roku 1989 Václav Havel bohapusto táral o tom, že už nikdy do žiadneho vojenského paktu nepôjdeme a ľudia nemajú veriť tým, ktorí ich strašia nezamestnanosťou, bezdomovcami  a chudobou. Tento politický diletant zlikvidoval zbrojársky priemysel na Slovensku, aby jeho miesto mohli vzápätí  zaujať  zahraničné zbrojovky. Počty bezdomovcov dnes už nikto neráta a rovnako sa nevedú   štatistiky obetí sociálnych samovrážd.  Prezident Gašparovič vyhlasuje, že je šťastný, že slovenskí vojaci sa podieľajú na vojenskej intervencii v Afganistane, ktorý  však  v skutočnosti  okupujú. 

Namiesto  neutrality  a vytvorenia mostu medzi expandujúcou Áziou a Európou nás predajní  politici dostali do pasce s názvom Euro, z ktorej jediným racionálnym únikom je vystúpenie z eurozóny.  Európska únia nás neprijala za člena preto, aby pomohla občanom Slovenska, ale preto aby pomohla svojej upadajúcej ekonomike, ktorá už nie je schopná konkurovať narastajúcej sile ekonomiky Číny a iných bývalých rozvojových štátov.   

Tak, ako v roku 1968 malo Slovensko svojho Dubčeka a chcelo neutralitu a spoločnosť s ľudskou tvárou, rovnako aj dnes Slovensko potrebuje politika s odvahou, ktorý by nazval veci pravým menom a  mal odvahu ukončiť novodobú kolonizáciu, zotročovanie a zbedačovanie obyvateľov Slovenska.

Slovensko nepotrebuje ekonomické reformy, ktoré sú v skutočnosti sofistikovaným ekonomickým fašizmom, kde už sú ľudia len prostriedkom na  tvorbu zisku, kde sa im postupne odopiera prístup k lekárskej starostlivosti, z ktorej sa stal výnosný kšeft pre vyvolených. 
Slovensko nepotrebuje politikov, ktorí našim deťom zanechajú len dlhy, bezperspektívnosť a postupne sa zvyšujúci vek odchodu  do dôchodku až  na hranicu úmrtia. 

Slovensko potrebuje neskorumpovaných politikov, ktorí nebudú bábkami  v rukách finančnej oligarchie, ale naopak prijmú  účinné zákony na navrátenie  po r. 1989 rozkradnutých  miliárd, vrátane  skutočne účinného  a vykonateľného zákona na preukazovanie pôvodu majetku. 
Slovensko potrebuje nádej - a touto nádejou sú mladí ľudia, nezaťažení minulosťou. 
           
Udalosti, ktoré viedli ku  21. augustu 1968  súčasné nesvojprávne  média, ktoré sú  vo vlastníctve  a pod kontrolou súkromných korporácii, často degradujú len na komunistický experiment - pokus o  akýsi  socializmus s ľudskou tvárou a   Alexandra Dubčeka  len za straníckeho funkcionára. Alexander Dubček však na rozdiel od súčasných politikov dokázal myslieť nadčasovo a našiel odvahu  pokúsiť sa získať   neutralitu a nezávislosť, ktoré by priniesli skutočný prospech občanom tejto zeme.   Žiaľ, neutralita bola neprijateľná pre Brežneva v roku 1968 rovnako, ako bola neprijateľná v r. 1989 aj pre Západ, kedy ponovembroví politici nenašli odvahu neutralitu presadiť, čím bola premárnená historická šanca.

Práve  preto by mal byť odkaz 21. augusta 1968 pre nás aj dnes naliehavou výzvou a mementom, aby sme sa poučili z chýb minulosti. 
Česť pamiatke obetiam okupácie ! 

                                                                       Svetové združenie bývalých čsl. politických väzňov     


Dňa 21.augusta sa pri Pamätníku obetiam okupácie v Poprade uskutočnila aj pietna spomienka organizovaná slovenskou mládežou a Ľudovou stranou Naše Slovensko
http://necenzurovane.sk
hlavna stranka