Odhalenie pamätnej tabule pátrovi Cyrilovi Bystríkovi Janíkovi OFM v Liptovskej Tepličke - 6. jún .2010

V slnkom zaliatej malebnej podtatranskej obci Liptovská Teplička, v nedeľu, 6. júna 2010, odhalilo Svetové združenie bývalých čsl. politických väzňov- SZČPV  a Politickí väzni Zväzu protikomunistického odboja –ZPKO, pamätnú tabuľu nebohému pátrovi františkánskej rehole Cyrilovi Bystríkovi Janíkovi.  Pietnu spomienku uvádzala predsedníčka SZČPV Elena Bačkorová. V príhovoroch vystúpili, tajomník SZČPV František Bednár, zástupca za ZPKO Fridrich Fritz, páter Peter z františkánskej rehole v Prahe, Ing. Mojmír Kovář za Fórum angažovaných kresťanov v Českej a Slovenskej republike a starosta obce Jozef Mezovský.  Pietnu akciu venovanú  neznámym a zabudnutým obetiam komunistickej svojvôle lyricky  podfarbil obecný folklórny spevácky zbor. SZČPV touto cestou vyslovuje poďakovanie redakcii Podtatranských novín, ktoré sa v zastúpení šéfredaktorky pani Rešovskej, ako jediné z médií zúčastnili na tejto viacerým periodikám, televízii a rozhlasu avizovanej akcii.

Návrh na očistenie mena nebohého františkána P. Cyrila Bystríka Janíka- čestného člena SZČPV in memoriam

Vážení hostia, milí priatelia,

Je pre mňa veľkou cťou, že môžem byť prítomný v mene Svetového združenia bývalých československých politických väzňov pri odhalení tejto pamätnej tabule, ktorá je aspoň skromným pripomenutím si obetí, ktoré v časoch neslobody, v mene viery, priniesli vzácni a odvážni ľudia akými bol aj nebohý františkán páter Cyril Bystrík Janík, rodák z Liptovskej Tepličky.

Musím sa priznať, že k pocitu radosti sa žiaľ pridáva aj pocit smútku a zahanbenia z ľudskej zloby a malomyseľnej zbabelosti, ktorá bola príčinou krivdy a nespravodlivosti spáchanej bývalým režimom na nevinných ľuďoch, ktorých jedinou vinou bolo to, že sa nespreneverili odkazu našich otcov a materí, posolstvu Ježiša Krista a na rozdiel od tých ktorí ich súdili, neslúžili diablovi.

Je smutným svedectvom dnešných dní, že túto pamätnú tabuľu odhaľujeme vyše dvadsať rokov po novembri 1989, kedy komunistický režim pod tlakom vonkajších udalostí vyhnil zvnútra a nebol už schopný existovať bez sovietskych tankov a okupačnej armády. Najprv sa začali rozpadávať satelity a nakoniec sa rozpadlo aj samotné boľševické impérium s ktorým malo naše priateľstvo trvať na večné veky. Politický systém sa zmenil a reálny socializmus nahradil nomenklatúrny kapitalizmus. Dočkali sme sa aj slobody náboženského vyznania, otvorenia hraníc a slobody slova. Nedočkali sme sa žiaľ spravodlivého vysporiadania sa s minulosťou, so spáchanými zločinmi, ani vytvorenia skutočne lepšej a spravodlivejšej spoločnosti.

Kresťanské odpúšťanie je prejavom šľachetnosti a veľkorysosti, ale len vtedy, ak vinník úprimne oľutoval svoje hriechy a požiadal o odpustenie. Ak sa však spolupáchatelia neprávosti vysmievajú zo svojich obetí a ešte aj po ich smrti hanobia ich meno, ba dokonca na nich zarábajú podávaním žalôb v tzv. sporoch na ochranu osobnosti proti vydavateľom, ktorí tieto prípady uverejnili v tlači, tak v tom prípade sa z kresťanského odpúšťania stáva zbytočné prázdne gesto a ako nedávno povedal Sv. Otec, odpustenie nemôže nahradiť spravodlivosť.

A tak aj dnes, v čase demokracie a pomyselnej slobody, naďalej kričia obete komunizmu a ostávajú smutným mementom nášho zlyhania a nezáujmu. Dodnes nie sú objasnené a vyšetrené vraždy a násilné úmrtia kňazov, či už je to smrť Přemysla Coufala, Štefana Poláka a ďalších. Svetská spravodlivosť, ešte stále aj s účasťou mnohých tých, ktorý sa podieľali na neprávostiach, ostáva slepá a hluchá. Jedným z výkričníkov našej minulosti je aj osud tajne vysvieteného kňaza františkánskej rehole Cyrila Bystríka Janíka, ktorý je o to tragickejší pretože sa nestal v časoch barbarskej noci 50. rokoch, ale v čase, nástupu Gorgačova a perestrojky v bývalom ZSSR.

V 80. rokoch si už komunistický režim v bývalom Československu začínal uvedomovať, zmeny ktoré prichádzali z východu. Súdenie kňazov za prejavy viery bolo už preto politicky nežiaduce a práve preto Štátna bezpečnosť ako zámienku pre odsúdenie pátra Janíka využila obvinenie z podvodu. Mal vraj vylákať peniaze od svojej duchovnej matky, ktorá ho podporovala ako sirotu. Verejná Bezpečnosť sa na podnet ŠtB nezastavila ani pred zneužitím citovej väzby bezdetnej vdovy, ktorá neuniesla odchod Cyrila Janíka z dôvodu nátlaku Štátnej bezpečnosti a monitorovania rehole. V júni 1985 uňho urobili domové prehliadky a našli samizdatovú, náboženskú literatúru a liturgické potreby. Okresný prokurátor v Poprade Michal Bajus ho vzal do väzby, odkiaľ bol po troch týždňoch prepustený. Okresný súd v Poprade za predsedníctva Štefana Harabina ho najprv oslobodil. Prokurátor sa však odvolal a Krajský súd v Košiciach za predsedníctva Jozefa Hrindáka, ktorý dodnes súdi na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou, vrátil vec okresnému súdu do Popradu. Súd znovu za predsedníctva Harabina a sudcov Pjesčáka a Mečka odsúdil Janíka na 28 mesiacov nepodmienečne. Krajský súd, kde senátu predsedal Štefan Petro, a Peter Dubivský ho zároveň odsúdil za marenie dozoru nad cirkvou a Janíkove odvolanie zamietol. Žiadosť o odklad trestu zo zdravotných dôvodov sudca Harabín zamietol s poznámkou aby ho vyšetril väzenský lekár.

Páter Cyril Bystrík Janík sa ako baránok dostal medzi vlkov s pocitom krivdy a nespravodlivosti, ktorá ho postihla na zbytok jeho života. Pobyt vo väzení znášal veľmi ťažko a zrejme došlo ak k jeho šikanovaniu. Po zmene politického systému a obnovení rehoľného života odišiel medzi svojich bratov františkánov do Českej republiky. Následky väznenia sa podpísali pod vznik ťažkej psychickej choroby v dôsledku ktorej upustil kláštor a žil medzi ľuďmi bez prístrešia. Za bližšie neobjasnených okolností, údajne následkom úrazu, opustil tento svet predčasne vo veku 46. rokov 9. novembra 1998.

Svetové združenie bývalých československých politických väzňov, v súvislosti s odhalením pamätnej tabule, požiadalo Ústav pamäti národa o podanie návrhu na súdnu rehabilitáciu Pátra Cyrila Bystríka Janíka a očistenie jeho mena in memoriam, pretože dodnes sa tak Bohužiaľ nestalo. Ak sa tak nestane, tak potom sa Slovenská republika nemôže nazývať demokratickým a právnym štátom!

Páter Cyril Bystrík Janík patrí medzi martýrov nášho národa, ktorí trpeli za svoju vieru a spolu s ďalšími odvážnymi, ktorí aj v najťažších časoch nezlyhali, nech je nám vzorom aj dnes, keď čelíme opäť novým hrozbám novodobého Babylonu, ktorý vyhlásil otvorenú vojnu cirkvi, náboženským symbolom a kresťanskému odkazu našich predkov. Tak ako oni dokázali čeliť a postaviť sa na odpor proti vtedajšiemu zlu, rovnako aj my musíme nájsť odvahu nepodľahnúť nástrahám pohodlného konzumizmu, kultúre bezduchej morálky, lacnej zábavy a zlatého teľaťa.

Je našou morálnou a kresťanskou povinnosťou, s úcty k týmto obetiam, aby sme si nenechali vziať dedičstvo našich predkov, naše tradičné kresťanské a rodinné hodnoty a nestali sa bezduchými otrokmi satanskej monokultúry alebo pseudokresťanmi, ktorí sa modlia k Bohu ale klaňajú antikristovi.

Česť pamiatke martýrom slovenského národa!