|
V sobotu 21. augusta 2010 sa v Poprade uskutočnila pietna spomienková akcia pri príležitosti 42. výročia okupácie Československa v auguste 1968. Podujatie, tak ako každý rok od odhalenia pamätníka v roku 2002, pripravilo Svetové združenie bývalých československých politických väzňov. Ako hostia sa zúčastnili, za Mesto Poprad, Viceprimátor JUDr. Adrián Kromka, poslanec VÚC Štefan Kubík, zástupcovia Zväzu protikomunistického odboja, Konfederácie politických väzňov, a mladí aktivisti z občianskych združení z Prešova a Spišskej Belej. Pietnu spomienku uvádzala predsedníčka SZČPV Elena Bačkorová.
V príhovoroch vystúpili, Viceprimátor Mesta Poprad, JUDr. Adrián Kromka a tajomník SZČPV František Bednár, ktorý pripomenul, že politici, ktorí sa dostali k moci po prevrate v novembri sú zodpovední za premárnenú historickú šancu vyhlásenia neutrality Československa, aká sa už tak skoro nenaskytne. Zámerne opomínaným faktom je, že zámer býv. Československa vystúpiť z Varšavského paktu, o čom už prebiehali medzi občanmi podpisové akcie, bol hlavným dôvodom prepadnutia Československa piatimi armádami a 23. ročnej okupácie ČSSR. Najmä na základe poučenia z tejto historickej tragickej skúsenosti sa Československo malo stať neutrálnym štátom a mostom medzi mocnosťami rovnako ako Švajčiarsko, z čoho by okrem iného aj vďaka zníženiu výdavkov na zbrojenie získali prospech všetci občania. Dnes by Slovensko nefinancovalo vleklé vojenské misie bez zmysluplného významuv Iraku alebo Afganistane a jeho občania by nesponzorovali zo svojich mizerných platov a dôchodkov zadlžené Grécko a v budúcnosti Španielsko, Portugalsko či Taliansko.
S výnimkou regionálnych novín a popradskej regionálnej televízie, slovenské média odignorovaním spomienkovej akcie v Poprade opäť potvrdili svoju nesvojprávnosť. V porovnaní s Českou republikou tohtoročný prístup politikov a médií nemožno nazvať inak ako hanebný. Slovenský rozhlas sa vo svojich hlavných spravodajských reláciách zmohol len na viackrát opakované všeobecné a obligátne komentáre, ako potvrdzuje internetový rozhlasový archív Rádiožurnálu z 21.8.2010 o 18.00 hod.
http://www.slovakradio.sk/inetportal/web/index.php?lang=1&stationID=1&page=showRelacia&id=14
a Rádiožurnálu o 22. 8.2010 o 7.00 hod.
http://www.slovakradio.sk/inetportal/web/index.php?lang=1&stationID=1&page=showRelacia&id=379
O to väčšia pozornosť bude venovaná štátnemu sviatku 29. augusta a oslavovaniu SNP, pretože obete 21. augusta sa ani po vyše dvadsiatich rokoch po novembri 1989 nedočkali ani len pamätného dňa, nehovoriac už o dôstojnom centrálnom pamätníku obetiam okupácie.
Príhovor tajomníka SZČPV F. Bednára k 42. výročiu okupácie Československa
Príhovor k 42. výročiu okupácie Československa 21. augusta 1968
Vážení hostia, milí priatelia.
Stretli sme sa opäť v Poprade pri tomto skromnom pamätníku, ktorý nám pripomína, že svetové veľmoci vždy ignorovali malé národy a ich túžby po slobode a suverenite. Ráno 21. augusta 1968 stovky lietadiel a tankov a tisíce okupantov Varšavského paktu utopili v krvi myšlienku neutrality a nezávislosti Československa. Zradili nás opäť vlastní spojenci, zradili nás svetové mocnosti, jediný kto nás nezradil. boli občania vtedajšej Juhoslávie z ktorej sa hlásil milión dobrovoľníkov na pomoc, ak by naša armáda zasiahla proti okupantom. Okupácia priniesla desiatky zmarených ľudských životov, stovky zranených a poznamenala tisíce ľudských osudov.
Dovoľte mi pri tejto príležitostí krátke zamyslenie o niektorých súvislostiach augustových udalostí ktoré sa deti v škole neučia a naše médiá ich nikdy neuvedú.
Dnešná mládež, už asi sotva vie o tom, že bývalé Československo patrilo v období medzi dvoma svetovými vojnami medzi 10 priemyselne najvyspelejších štátov sveta. Rozdelenie sfér vplyvu na Jalte a Postupimi, víťaznými mocnosťami po II. Sv. vojne, tragicky ovplyvnilo osud tohto štátu. Ak by vtedy niekto otvorene povedal, že Stalin neposlal Červenú armádu aby Československo oslobodila, ale kolonizovala, s najväčšou pravdepodobnosťou by skončil na šibenici. O tom, že sa najmä Slovensko stalo vojnovou korisťou Stalina, svedčia tisíce násilne odvlečených do pracovných táborov – Gulagov a stovky mŕtvych o ktorých ich príbuzní, ktorí sú dnes medzi nami, ani nevedia kde sú ich hroby.
Po komunistickom prevrate vo februári 1948 bola zavŕšená hanebná zrada mocnosti, ktoré nás najprv predali Hitlerovi v Mníchove v roku 1938 a následne Stalinovi v roku 1945. Československo malo výnimočné postavenie vďaka veľkým ložiskám uránovej rudy, ktorý bol v tom čase po zlate treťou najcennejšou komoditou. Na ilustráciu pripomeniem, že len za odpad z tejto rudy nám chceli USA postaviť diaľnice od Českého Ašu až po Čiernu nad Tisou. Na ťažbu uránu boli za asistencie sovietskych poradcov nasadení v neľudských podmienkach politickí väzni. Toto nerastné bohatstvo sa nestalo nástrojom blahobytu našich občanov, ale nástrojom mocenskej politiky a atómového vydierania celého sveta zo strany bývalého ZSSR. Rovnako sa nám dnes už nechce veriť, že ešte začiatkom 60. rokov sme boli ekonomicky na úrovní Rakúska.
Napriek týmto historickým faktom a skutočnosti, že Československo na nátlak komunistov muselo odstúpiť veľkú časť svojho územia o rozlohe vyše 12 000 km2 –Podkarpatskú Rus Stalinovi, sme stále krajinou, ktorá je posiata pamätníkmi tzv. osloboditeľom s komunistickými symbolmi. Máme dva štátne sviatky, 8. mája a 29. augusta a vždy dostatok financií na honosné oslavy, ale nemáme ani len pamätný deň venovaný naším občanom, ktorí sa 21. augusta 1968 dokázali zjednotiť tak ako nikdy predtým a nechceli nič iné, len to aby mohli svojim deťom zabezpečiť slušnú a dôstojnú budúcnosť. A tak si toto výročie, žiaľ dôstojne a bez patričnej podpory štátu, asi pripomíname len tu v Poprade pod Tatrami, za čo Vám všetkým vyslovujem obdiv a úprimne poďakovanie, pretože svojou účasťou ste dokázali, že práve vy ste skutoční vlastenci, ktorí nezabúdajú na našich mŕtvych a naše obete, pretože ešte stále sú mnohým bližšie obete cudzie.
Žiaľ dnes, každý kto ešte dokáže samostatne a slobodne myslieť, je nútený s pocitom smútku konštatovať, že nebiť týchto nešťastných historických udalosti, počnúc rokmi 1945, 1948 a končiac rokom 1968, náš život a život našich detí by vyzeral úplne inak. Bez zveličovania poviem, že neutralita Československa v roku 1968 by priniesla skutočný blahobyt na úrovni Švajčiarska, alebo prinajmenšom na úrovni škandinávskych štátov s vyspelým sociálnym systémom, akými sú Švédsko či Fínsko. November 1989 žiaľ nepriniesol skutočnú suverenitu ani zmenu k vytvoreniu lepšej a spravodlivejšej spoločnosti, ale len zmenu poručníctva a prehĺbenie sociálnych rozdielov. Na 21. august 1968 sme úplne zabudli a jeho obete dodnes nemajú ani centrálny dôstojný pamätník. Aj preto je dnes zo Slovenska krajina, ktorá bola nútená vzdať sa svojej energetickej bezpečnosti, krajina kde investujú bývalé zaostalé rozvojové krajiny, ako Kórea, India alebo Čína a krajina kde sme sa pomaly už stali gastarbeitrami vo vlastnom štáte. Na tomto mieste hovorím, že silné Slovensko, akým mohlo byť ako súčasť neutrálneho Československa, by dnes nemalo problémy s Maďarskom a dokázalo by prekonať aj súčasnú hospodársku a finančnú krízu, ktorej koniec a následky sú nepredvídateľné.
Udalosti 21. augusta 1968 súčasné nesvojprávne média, vo vlastníctve súkromných korporácii, často degradujú len na komunistický experiment akéhosi socializmu s ľudskou tvárou a Alexandra Dubčeka označujú len za straníckeho funkcionára. Alexander Dubček, však na rozdiel od súčasných politikov, dokázal myslieť skutočne nadčasovo a našiel odvahu pokúsiť sa o neutralitu a nezávislosť Československa, ktorá by priniesla skutočný prospech občanom. Žiaľ neutralita bola neprijateľná pre Brežneva v roku 1968 a neprijateľná bola aj pre Západ v roku 1989, kedy ponovembroví politici nenašli odvahu neutralitu presadiť, čím bola premárnená historická šanca. Václav Havel, bývbalý president, oklamal všetkých občanov Českej a Slovenskej republiky keď v roku 1990 sľuboval, že už nikdy do žiadného vojenského paktu nepôjdeme!
Práve preto by mal byť odkaz 21. augusta 1968 pre nás aj dnes naliehavou výzvou a mementom, aby sme sa poučili z chýb minulosti.
Česť pamiatke obetiam okupácie !
|
