Štefan Pazdera - dokumenty doby

Ak niekto hovorí, že po smrti človeka všetko končí a často po ňom už neostane nič, tak to určite neplatí v prípade Štefana Pazderu. Pred niekoľkými rokmi, keď už zo zdravotných dôvodov nemohol pracovať pri vybavovaní pozostalostí pre príbuzných bývalých príslušníkov Francúzskej cudzineckej légie v rokoch 1946-1954, odovzdal  podstatnú časť svojho archívu Svetovému združeniu bývalých čsl. politických väzňov. Do Popradu bol prevezený aj rozsiahly spisový a dokumentačný materiál týkajúci sa násilne odvlečených  do pracovných táborov v býv. ZSSR a tiež množstvo dokumentov a publikácii Štefana Pazderu o málo známych a obchádzaných zločinoch spáchaných v období krátko pred a po konci II. Sv. vojny.

Je na mieste uviesť, že  Štefan Pazdera si počas života vyslúžil okrem viacerých trestných oznámení podaných na neho zo strany Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov -SZPB, urazených bývalých súdruhov, ktorých minulosť odhaľoval a v neposlednom rade aj podanie žaloby bývalým ministrom kultúry prvej Mečiarovej vlády Dušanom Slobodníkom, ktorému až príliš nepríjemne  pripomenul jeho minulosť prominentného pobytu v býv. ZSSR. Za svoje aktivity sa paradoxne dostal aj do nemilosti Konfederácie politických väzňov(KPVS). V časopise KPVS-Svedectvo a promečiarovskom denníku Republika bol označený ako kriminálnik Štefan Pazdera. Po rozdelení KPVS na obnovenú KPVS a ZPKO, ho  do Popradu prišiel osobne vylúčiť vtedajší člen predsedníctva KPVS JUDr. Anton Tekuš, trikrát evidovaný agent a tajný spolupracovník ŠtB http://www.szcpv.org/04/stb.html hoci podľa stanov oprávnenie k tomu mala len regionálna pobočka. Až do svojej smrti sa stal potom členom Svetového združenia bývalých čsl. politických väzňov.  Pre úplnosť a v záujme objektivity predkladáme  výpis tr. registra Štefana Pazderu.

Ak by existovala „ dvorana slávy“ slovenských politických väzňov, tak by na čelných miestach nesmeli chýbať naši zosnulí bratia, František Petráš, Emil Švec a Štefan Pazdera. Život  potvrdil, že kto bol skutočným politickým väzňom a odporcom komunizmu to sa potvrdilo jeho konaním po novembri 1989, kedy sa okrem množstva disidentov vyrojilo aj množstvo bojovníkov proti komunizmu  z radov obetí komunizmu, ktorých komunisti zlomili alebo  prinútili k spolupráci s ŠtB.  Nemožno si nahovárať, že infiltrácia narýchlovykvasených politických strán a hnutí prisluhovačmi KSČ a ŠtB neobišla ani Konfederáciu politických väzňov. Nová politická garnitúra si podobne ako komunisti, ktorí mali svoj prívesok v podobe Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, ako imidž vytvorila na svoj obraz  organizáciu poslušných politických väzňov, ktorá si bude symbolicky  pripomínať 50. roky a nebude príliš vŕtať do rokov pred novembrom 1989. KPVS dostala takto svoju dotáciu a politici sa z času na čas, zväčša pred voľbami, ukázali pri kladení vencov pri pamätníku obetiam komunizmu, aby aj Európa videla, že sme sa vysporiadali s komunizmom a nebudem už viac znárodňovať.  Našli sa však aj neposlušní a problémoví politickí väzni, ktorých nezlomili v kriminále, kde nemali žiadne privilégia, neboli nikdy chodbármi ani brigadírmi, nikdy nemohli vycestovať za železnú oponu, neboli počas socializmu vedúcimi, ani právnikmi  a ich mená sa nenachádzajú v zoznamoch spolupracovníkov ŠtB.

Súčasťou dohôd pri odovzdaní moci v roku 1989 bolo zabezpečenie beztrestnosti pre komunistických prominentov. V kontexte s tým bola nad zločinmi komunizmu urobená hrubá čiara a na Slovensku nebol nikto postavený pred súd. Naproti tomu diametrálne odlišný prístup sa začal uplatňovať voči bývalým obetiam komunistických zločinov - politickým väzňom, ktorí nechceli byť poslušnými bábkami.

František Petráš, ktorý vystupoval vo filme Dušana Hanáka „Papierové hlavy“, ako väzeň, ktorého ŠtB mučila a hasila na ňom cigarety, nazval komunistov-sviňami. http://www.obcania.szm.com/petras/petras.html Bol za to obvinený z útoku na verejného činiteľa. Amnestiu prezidenta Rudolfa Schustera odmietol. Nakoniec ho chcel súd zbaviť svojprávnosti a na Vianoce ho dali násilne odvliecť políciou na psychiatrické vyšetrenie. Neumožnili mu ani aby sa postaral o hydinu a psa. Paradoxne bol svojprávny, keď bol pred tým členom volebnej komisie. Svoj zápas o pravdu prehral a následkom psychického vypätia zomrel na infarkt.

Emil Švec, na príkaz ŠtB, na území Rakúska prepadnutý, zranený, unesený a odvlečený do Československa.  Za to,  že sa po roku 1989 domáhal pátrania a potrestania páchateľov krivdy páchanej voči jeho osobe ho v roku 1993 obžalovali za útok na verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci a Krajský súd v Trnave ho odsúdil na trojmesačné odňatie slobody.
http://www.szcpv.org/04/svec.html

Štefan Pazdera, ako tretí, ktorý nemlčal, bol odsúdený po novembri 1989 v politicky zmanipulovanom procese k dvojmesačnému nepodmienečnému trestu za to, že verejne uviedol skutočnosti týkajúce sa  minulosti prominenta HZDS, v tom čase Ministra kultúry Dušana Slobodníka.

Štefan Pazdera počas svojho života hovoril, že správny chlap má umrieť v čižmách. Štefan Pazdera nebol nikdy zbabelcom a zomrel ako pravý chlap. 
Svetové združenie plní poslednú vôľu nášho zosnulého brata a uctieva si jeho pamiatku aspoň skromným uverejnením časti jeho aktivít, publikácii a jeho dokumentov z obdobia po  novembri 1989.

V sobotu 14. augusta 2010 zomrel vo veku 86. rokov Štefan Pazdera, rodák zo Železnej Breznice. Štefan Pazdera sa zapísal do zoznamu odporcov komunizmu krátko po nástupe komunistov k moci keď bol odsúdený vojenským súdom v Prahe za odmietnutie služby v komunistami infiltrovanej armáde. Neskôr ako  vedúci lesnej správy na Šumavsku organizoval a napomáhal k úteku cez hranice viacerým významný členom politických strán, príslušníkom armády západného zahraničného odboja ako aj cirkvi, z ktorých by mnohí skončili na šibenici alebo vo väzniciach.  Za napomáhanie k úteku bol v roku 1951 zatknutý Štátnou bezpečnosťou  a po odsúdení zaradený na ťažbu uránu v Jáchymove.  Aj po prepustení z väzenia v roku 1953 sa dostal do pozornosti ŠtB v Karlových Varoch, ktorá ho obvinila z poškodzovania národného hospodárstva.

Po novembri 1989 aktívne presadzoval rehabilitáciu a odškodnenie obetí komunizmu, najmä z radov násilne odvlečených do Gulagov v bývalom ZSSR. Stál pri zrode organizácie násilne odvlečených a príprave zákonov na ich odškodnenie.  Štefan Pazdera dobrovoľne, na úkor svojho voľného času, pomáhal stovkám násilne odvlečených pri vybavovaní potrebných dokumentov a ich získaní z archívov v ZSSR. Bol neúnavným bojovníkom pri odhaľovaní nepotrestaných a zatajovaných zločinov komunizmu a zločinov spáchaných   na Slovensku  koncom II. Svetovej vojny. Často sa za to dostaval do nemilosti prisluhovačov komunizmu a ich organizácii.

Aj vo vysokom veku aktívne skúmal archívy a pomáhal účastníkom zahraničného odboja proti komunistickej expanzii v Indočíne z radov príslušníkov Francúzskej cudzineckej  légie, ktorí sa dostali do zajatia v komunistickom  Vietname, Číne a ruských Gulagov. Stal pri zrode sekcie príbuzných príslušníkov Francúzskej cudzineckej légie, ktorá vznikla ako súčasť Svetového združenia bývalých československých politických väzňov a stal sa jej predsedom.
Svetové združenie bývalých čsl. politických väzňov pokračuje v jeho načatej práci a nezabúda na jeho odkaz, vždy dôsledne hájiť záujmy a práva odporcov komunizmu a obetí totalitných režimov.
Naposledy sme sa rozlúčili s naším zosnulým bratom Štefanom Pazderom 17.augusta na cintoríne v Prešove-Solivare.