hlavna stranka

Veľká Ponziho schéma

Ronald Ižip

http://www.cikomodity.com

18.04 2009 22:37
V posledných mesiacoch otriasol základmi Wall Street podvod „investorského“ mága Madoffa. Z investorského mága sa však vykľul podvodník, ktorý pripravil dôverčivých investorov o neuveriteľných 50 mld. USD. Jeho schéma bola typickým podvodom v štýle Ponziho alebo našich známych nebankových subjektov. V tomto komentári si vysvetlíme Ponziho schému a ukážeme si, že Madoff je len slabým odvarom veľkej Ponziho schémy, ktorá sa deje okolo nás.

Späť na stranku - "Impérium v úpadku"

Fáza I. – Úspech
Za každým dobrým podvodom stojí počiatočný úspech.  Tak aj začal neobyčajný príbeh Carola Ponziho, talianskeho prisťahovalca do USA. Ten si po prvej svetovej vojne všimol skvelú investičnú príležitosť, ktorá bola založená na jednoduchej arbitráži. V jednom katalógu raz našiel IRC alebo Medzinárodný kupón pre spätnú zásielku. Zmyslom tohto kupónu bolo, aby jeho držiteľ mohol poslať bezplatne poštovú zásielku z jednej krajiny do druhej krajiny. Tento kupón sa  mohol v krajine, z ktorej sa zásielka posielala, vymeniť za poštové známky. Kupón bol však medzinárodný a tak ho bolo možné  kúpiť kdekoľvek na svete. Po prvej svetovej vojne inflácia v Talianske výrazne znížila cenu poštových služieb. Ponziho teda napadla možnosť spraviť jednoduchú arbitráž.
Za americké doláre sa dali v Taliansku nakúpiť lacné kupóny, ktoré bolo možné v Amerike vymeniť za známky a tie predať spätne za doláre. Zisk z tejto operácie sa pohyboval na úrovni 400%. Ponzi ani na chvíľu neváhal a vypožičal si od priateľov veľké množstvo peňazí, pričom im sľúbil zdvojnásobenie investície za 90 dní. Tak ako sľúbil, peniaze vrátil so ziskom a cítiac obrovský potenciál si otvoril vlastnú spoločnosť. Ponzi sa stal razom populárny a objem investícií začal prudko rásť. Najal si vlastných agentov a v  lete 1920 mal na účte niekoľko miliónov dolárov. Ľudia dávali do zástavy svoje domy aby mohli u neho investovať.

Intermezzo I. – Nový Ponzi
Počiatočný úspech je skvelé PR, pokiaľ dokáže byť vhodne prezentovaný. A presne takto je prezentovaná hospodárska politika niekoľkých posledných dekád. Snáď už od čias D.F. Roosvelta sa hovorí o výnimočných úspechoch expanzívnej fiškálnej politiky. Hospodársky rast sa stal modlou politikov, ktorí ho musia udržať za každú cenu. Touto cenou sa stala rastúca zadlženosť a znižovanie hodnoty peňazí cez infláciu a expanzívnu monetárnu politiku. A tak sa z vlád začínajú stávať Ponzi hráči, ktorých cieľom je stavať túto pyramídu z karát tak dlho ako sa len bude dať.

Fáza II. – Podozrenie
S narastajúcou popularitou narastali aj otázky novinárov. Jeden z denníkov vypočítal, že pokiaľ by mal Ponzi skutočne získavať svoje peniaze cez IRC, tak by ich v obehu muselo byť asi 160 mil., avšak v skutočnosti bolo vydaných iba 27 tisíc kupónov.  Táto informácia spôsobila paniku a skončila „runom“ na jeho firmu. Ponzi prišiel o 2 mil. vkladov za 3 dni, avšak ten pohotovo začal ľuďom v dave stojacim pred jeho firmou rozdávať koláče a kávu a tvrdiť, že všetko je v poriadku, čo zmenilo názor mnohých ľudí a tí si peniaze nevytiahli.

Intermezzo II. – Vždy sa nájde väčší hlupák
Každá finančná bublina je svojim spôsobom Ponziho schéma. Pozrime sa na poslednú bublinu: štáty sa zadlžujú a veria, že vždy sa nájde niekto kto im požičia; centrálne banky zväčšujú monetárnu bázu a veria, že ich činy, keďže sú globálne, nebudú mať na vplyv na meny; spotrebitelia sa zadlžujú a veria, že vždy im banka požičia a udržia si svoju prácu a budú mať čím splácať úvery; banky rozdávajú úvery s čím ďalej tým slabším skúmaním bonity klienta a veria, že ich klienti sa nikdy nedostanú do problémov; investori vedia, že akcie a komodity sú nadhodnotené, avšak stále ich kupujú, lebo veria, že sa vždy nájde niekto, kto ich kúpi aj vyššie...
Bublina však praskne, akcie a komodity prepadnú o 40% a prudko začína rásť nezamestnanosť a počet bankrotov. Súčasný ekonomický model ukáže vážne trhliny. Svet prekročil hranice solventnosti alebo ináč povedané nasýtila sa miera ochoty zadlžovať sa. S ňou nastal krach systému, ktorý je založený na neustále rastúcom dlhu. Investorom bolo vyslané rázne upozornenie. Vláda však začala rozdávať kávu a koláče, a tvrdiť, že všetko je v poriadku a čoskoro sa obnoví ekonomický rast.
A investori zabudli na to, že ak má západný svet splatiť svoje dlhy, tak by sme my všetci museli robiť 3 roky iba na svoje splátky úverov, buď našich vlastných alebo našich vlád. Aká je teda pravdepodobnosť, že svet dokáže svoje súčasné dlhy splatiť súčasnou hodnotou peňazí? Žiadna. A teraz to najparadoxnejšie: keďže všetci dlžia všetkým, kto je potom ten skutočný veriteľ, ktorý nám peniaze požičal? Márne by ste ho hľadali, súčasný finančný systém je veľká Ponziho schéma, založená na dlhu, ktorý predstavujú všetky naše peniaze (ale o tom sme hovorili inde).
A tak stále pokračujeme v hre, v ktorej veríme, že sa vždy nájde nejaký väčší idiot, ktorý tak ako kedysi kupoval nadhodnotené akcie, tak aj dnes bude kupovať rastúci vládny dlh cez štátne dlhopisy a   požičiavať Amerike svoj kapitál za doláre a veriť, že ich cena nikdy neklesne.  Možno tušíme, že systém nemá logiku a nemôže fungovať do nekonečna, avšak pokiaľ funguje, tak veríme, že krach tak skoro nepríde.

Fáza III. – Krach
Na zlepšenie svojho PR si Ponzi najal Wiliama McMastera. Ten však čoskoro zistil, že s Ponziho biznisom nie je všetko v poriadku. McMaster, pôvodne zamestnaný v novinách Post, vydal článok, v ktorom písal, že Ponzi je totálne insolventný a jeho strata predstavuje minimálne 2 mil. dolárov.  Tým sa začal koniec tejto slávnej schémy, ktorá skončila tak, že z každého dolára vkladu dostali investori naspäť iba 30 centov.

Intermezzo III. – Rozuzlenie
Ponzi si svoje bohatstvo založené na podvode neužil príliš dlho. Svetové vlády však žijú zo svojej Ponzi schémy už desiatky rokov. Možno práve teraz zažívame intermezzo a skutočne sme len na pol ceste k celkovému hospodárskemu dnu, ktoré by mohlo znamenať kolaps súčasného finančného systému a koniec Veľkej Ponziho schémy.
A možno nás vlády opäť presvedčia, že súčasné problémy sa netýkajú nás. Možno aj my začneme opäť veriť, že riešenie problémov sa dá odložiť na dobu našich detí a možno ich detí. A možno ďalších pár rokov budeme pokračovať v tejto schéme a teórií väčšieho idiota. Ekonomika je postavená na dôvere a pokiaľ jej budú ľudia dôverovať, všetko pôjde dobre. Avšak iracionalita nemá z dlhšieho časového hľadiska v realite šancu na úspech.  A preto, keď sa snažíme stať sa racionálnym investorom tak vidíme, že nie je veľa finančných aktív, ktoré by dokázali zabezpečiť bezpečnosť ako aj výnos počas akejkoľvek ekonomickej situácie. A jedným z najžiarivejších príkladov takýchto aktív je neustále skloňované zlato.

Autor: Ronald Ižip

Zdroj:
http://www.cikomodity.com/index.php?action=trhovy-komentar&cast=komentar-velka-ponziho-schema&code=ed644099cbbd

Peniaze ako dlh

hlavna stranka