hlavna stranka

20. výročie 17. novembra 1989 - mýty a skutočnosť

Pozadie prevratu v r. 1989

Peter Bielik

Návrat na stránku 17. november -zamatový podvod

           Skončenie komunistického režimu v r. 1989 v Česko- Slovensku sa obvykle podá ako výsledok náhlej spontánnej nekrvavej ľudovej revolúcie, ktorým sa jeho obyvateľstvu otvorila cesta do svetlej demokratickej budúcnosti. Inú verziu krátko po prevrate zverejnil bývalý politický väzeň Miroslav Dolejší: ako výsledok dohody medzi ZSSR a USA o novom rozdelení moci v celej východnej Európy; t. j. že tento prevrat so značným časovým predstihom pripravili aj  komunistické špičky v ZSSR.  V nových pomeroch obyvateľov toho štátu nečaká príliš radostná budúcnosť. Dolejší rozhodujúce dôkazy pre toto tvrdenie nepredložil, čo odôvodnil tým, že ich nemôže zverejniť. No postupne sa objavujú svedectvá, ktoré jeho tvrdenie aspoň čiastočne potvrdzujú. Niektoré z nich sa zverejnili v hlavných médiách v Česku pri 15. výročí ukončení komunistického režimu.

Jedno z nich podal bývalý príslušník ŠtB Ludvík Žifčák. Keď z doteraz nejasnej príčiny 17. novembra 1989 Prahe boli políciou brutálne zbití študenti, zahral zabitého študenta. Správa o jeho smrti sa stala podnetom na vyvolanie odporu voči vtedajšiemu vedeniu KSČ, ktorá prerástla do volania po zmene politického systému. Nepravdivú informáciu rozšírila Drahomíra Dražská, ktorá tiež patrila do tejto skupiny ŠtB. Ako uviedol Žifčák, on a jemu podriadení ľudia „mali nariadené, aby došlo k nejakému impulzu, ktorý by vyústil do zmeny vo vtedajšom vedení strany“. Samozrejme, že takúto dôležitú akciu Žifčák nemohol konať z vlastnej iniciatívy. Kto mu dal príkaz na ňu, Žifčák neprezradil, len konštatoval, že to bolo od jeho nadriadených a naznačil, že bol šéf ŠtB Alojz Lorenc. Zároveň uverejnil, že predpokladá, že jeho nadriadení na to dostali príkaz od niekoho z úzkeho vedenia KSČ (Mladá fronta dnes, 16. 11. 2004).

Podľa Dolejšího do tohto úzkeho vedenia KSČ patril predovšetkým Rudolf Hegenbart, vedúci oddelenia štátnej administratívy na ÚV KSČ, ktorý však svoju účasť na prevrate popiera. No podľa jedného svedectva medzi tých, čo vedel o pripravovanom prevrate, patril bývalý člen predsedníctva ÚV KSČ Jozef Lenárt, ktorý počas návštevy Kráľovej Lehoty 3. a 4. septembra 1989 smotánke okresu Liptovský Mikuláš na otázku, čo je nového „hore“ mal odpovedal, že situácia je zlá, že oni, t. j. staré vedenie KSČ, do konca roka asi nevydrží. No zariadili to však tak, že všetko odovzdali do rúk štátnej bezpečnosti, aby sa nikomu nič nestalo. Lenárt to hovoril s hrdosťou a s istotou (Smer, 8. 12. 1990).

No sú známe aj viaceré svedectvá o účasti na prevrate ešte dôležitejšieho strediska moci, ako KSČ- KSSZ. Podľa výpovede člena predsedníctva ÚV KSČ Miroslava Štěpána, na recepcii na česko- slovenskom veľvyslanectve v Moskve 28. 10. 1989 mierne pripitý poradca Gorbačova Gerasimov uviedol, že v polovici novembra 1989 budú plné ulice z dôvodu vnútorného problému KSČ ( Lidové noviny, 6. 11. 2004).
Jeho výpoveď dopĺňa Valtr Komárek, člen KSČ a riaditeľ Prognostického ústavu ČSAV. Ten uvádza, že v tom istom čase, koncom októbra 1989 bol prijatý na ÚV KSSZ, kde „debatovali o prechode moci v Česko- Slovensku.“ Sovietski súdruhovia ho upozornili, že budú pokusy o vojenský zásah atď., ale oni urobia všetko pre to, aby sa to stalo pokojne. Je zaujímavé, že Komárek už vo februári 1989 písal analýzu pre Gorbačova, v ktorej uvádza, že situácia v Česko- Slovensku je priaznivá pre zmeny (Mladá fronta dnes, 6. 11. 2004).

Prognostický ústav bol pozoruhodný tým, že jeho radov vzišli viacerí budúci členovia vlády: napr. Komárek, Dlouhý, Klaus. Niektorí z nich, predovšetkým Klaus, pod zámienkou rýchleho dosiahnutia svetlých kapitalistických zajtrajškov svojimi zlými krokmi rozvrátili hospodárstvo a ochudobnili obyvateľov Česko- Slovenska. Klaus zrejme tiež so značným predstihom vedel o pripravovanom prevrate, lebo podľa svedectva profesora Milana Zeleného z Fordhamskej univerzity, ten už v lete 1989 v Chicagu prekvapujúco vystupoval ako budúci minister financií Česko- Slovenska a s pripravenými zásadami tzv. šokovej hospodárskej reformy (Rudé právo, 21. 2. 1991). Do danej funkcie sa Klasus dostal o niekoľko mesiacov, tzv. reformu presadil o niečo neskôr.

Podobný vývoj od prekvapujúceho ukončenia vlády komunistov približne v tom istom čase, no naďalej s výrazným vplyvom bývalých komunistov na ďalší vývoj, s nepotrestaním komunistických zločinov, s podobnými škodlivými hospodárskymi reformami prebiehal aj v iných štátoch východnej Európy.

Možno dúfať, že pri príležitosti 20. výročia skončenia komunistickej vlády v Česko- Slovensku sa objavia ďalšie svedectvá, ktoré ešte viac osvetlia našu minulosť, ktorá má výrazný dopad na našu súčasnosť.

                                                                                                                      Peter Bielik

hlavna stranka