FALOŠNÝ PLAČ NA NESPRÁVNOM HROBE

(Stanovisko SZČPV k návrhu vládneho zákona o spolkoch).

            Slovenské média v poslednom období  značne nadnesene poukazujú na kritiku organizácii mimovládneho sektora, najmä nadácii k návrhu zákona ministra vnútra SR o spolkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
            V súvislosti s touto ničím neodôvodnenou kritikou však doposiaľ v slovenských médiách neodznelo žiadne stanovisko kvázi dotknutých organizácií zamerané na odstránenie nedostatkov a právnych dier zákona o občianskych  združeniach č. 83/1990 Zb. resp. zákona o nadáciách  č. 34/2002 Z.z. a zákona č. 213/1997 Z.z. o neziskových organizáciách  poskytujúcich všeobecne prospešné služby.
           Je všeobecne známe, že V SR sa vždy nájde dosť chytrákov špecializujúcich sa na obchádzanie  zákonov a využívajúcich diery v nich. Nie je žiadnym tajomstvom, že veľké spoločnosti samofinancujú vlastné nadácie a ešte si to odpíšu z daní. Skrátka z nadácie alebo občianskeho združenia sa dá na Slovensku urobiť celkom slušný súkromný biznis.
          Na základe vlastných skúseností môžeme zodpovedne dokumentovať na konkrétnom prípade ako sa doposiaľ zneužíva súčasný zákon o občianskych združeniach.
           Založiť občianske združenie nebol v bývalej ČSFR a neskôr v SR veľký problém. Stačilo uviesť pár členov prípravného výboru, určiť štatutára a schváliť stanovy. Po zaplatení kolku a registrácii na MV SR mohlo občianske združenie pôsobiť bez toho aby ho niekto adekvátne kontroloval.

            Ako odstrašujúci príklad exemplárneho zneužitia zákona č. 83/1990 Zb, uvádzame činnosť, či skôr nečinnosť Slovenskej asociácie násilne odvlečených – SANO od druhej polovice roka 1995. Podrobnosti uvádzame na webovej stránke http://www.szcpv.org/05/sano.html  Uvedená organizácia ešte pred svojim faktickým kolapsom neuskutočnila vyše 10 rokov riadny snem, ani nijakú adekvátnu nápravu nariadenú kontrolnými orgánmi, ale napriek tomu ešte v r. 2004 získala 80 tisíc Sk z rozpočtu MPSVaR  SR na zabezpečenie činnosti!
Ako uviedol samotný bývalý minister spravodlivosti SR Liščák v denníku Slovenská republika zo dňa 26.7.1995 ...“do spolku Slovenskej asociácie násilne odvlečených sa už pri jeho zrode dostala istá pani M.K., ktorá bola v minulosti odsúdená pre okrádanie mentálne a fyzicky postihnutých maloletých detí, pre krádež z pokladnice ROH a závodnej kuchyne, pre 5-násobný podvod a pre rozsiahle rozkrádanie zo škodou vo výške 140 000 Kčs.“...
           Svoju „činnosť“ na tomto svete ukončila spomínaná tajomníčka SANO pre ňu typický. Skôr ako zomrela s pomocou kumpánov vybielila zbytky účtu občianskeho združenia SANO ako sa uvádza v uznesení Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave1  ČVS:ORP 947/2 –OSV-Bl-2007  vo výške 200 000.-Sk a ostal po nej pól- miliónový dlh za nezaplatený nájom  i iné pohľadávky.
            V SR formálne existuje množstvo podobných občianskych združení, ktoré už dávno nevykazujú žiadnu zmysluplnú činnosť. Podľa súčasného zákona o občianskych združeniach je zánik takejto organizácie možný len ak ho schváli členská schôdza, valné zhromaždenie, snem a pod. To však už v mnohých prípadoch nie je možné, pretože ho nemá kto zvolať a tak organizácia formálne existuje aj naďalej.

            Na adresu nadácii, ktoré dnes unisono spustili veľký plač nad údajným ohrozením demokracie v podobe prijatia návrhu zákona o spolkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov uvádzame, že Svetové združenie bývalých čsl. politických väzňov nemá s uvedeným návrhom zákona žiadny problém. Od registrácie v roku 2001 môže transparente preukázať hospodárenie a zverejniť počet žijúcich riadne evidovaných členov. Od roku 2001 pracujeme na báze dobrovoľnosti a dokázali sme aj bez pomoci dnes nariekajúcich nadácii na ktoré sme sa vtedy  viackrát obracali so žiadosťami  o finančnú spoluúčasť,  inštalovať dva pamätníky a uskutočniť exhumáciu a prevoz dvoch obetí streľby na hraniciach v roku 1980 z Rakúska na Slovensko. To že nadácie majú aj dnes iné priority potvrdzujú aj naše neúspešné žiadosti o pomoc pri financovaní nákladov na reedíciu knihy „Cez červený očistec“ čestného  člena SZČPV Jána Košúta, ktorý prežil vyše osem rokov v stalinistickom Gulagu.

            Takéto transparentné hospodárenie a činnosť však nemôže preukázať množstvo formálne existujúcich spolkov a občianskych združení, ktorých existencia už nemá žiadne opodstatnenie. Preto je najvyšší čas urobiť v tom poriadok a ušetrené peniaze rozdeliť tým, ktorí sa o demokraciu preukázateľne zasadzujú konkrétnymi činmi a nie vykazovaním fiktívnej činnosti.

SVETOVÉ ZDRUŽENIE BÝV.ČS.POLITICKÝCH VAZŇOV