hlavna stranka

TARTUFFE HARASZTI und MEIN KAMPF s logikou

         MARIAN  DUDINSKÝ

            Som veľkým milovníkom Moliéra, hoci nie som homosexuál. Mám rád len jeho nehynúce komédie, ktoré aj po vyše 300 rokoch stále rozveseľujú ľudí, čo nie sú vyslovene zasiahnutí dzurindizmom. Jeho tartuffe (pokrytec) ma inšpiruje vždy, keď hlavou narazím na čosi, čo malo byť nohami.  Toto sa mi stalo včera večer (nie je dôležité o ktorom večere sa bavíme), keď som „narazil“ na tlačovku Haraszti Miklósa, ktorú mal vo štvrtok (čutórtok) večer (opäť irelevantný fakt) na slovenskom ministerstve kultúry, ktoré v tej chvíli pripomínalo ministerstvo obrany. Ako správne pripomenulo „mienkotvorné“ SME, filantrop Haraszti tam podal vskutku odvážny výkon. Citát: „Na slovenský (ešte len) návrh tlačového zákona použil hádam všetko, okrem kuchynského drezu: nielen logiku, ale aj výsmech, sarkazmus a dokonca ostrý vtip (?). No nič z toho nijako nezapôsobilo na muža bez štipky humoru sediaceho vedľa neho – na štátneho tajomníka MK Ivana Sečíka...“ 

            Nuž, nepoznám menovaného Ivana Sečíka, ale poznám jeho šéfa Maďariča a tiež mi nepripomína Laurela, ani Hardyho, čo by ma zákonite malo od smiechu katapultovať zo stoličky. Skôr mi mediálni komparzisti MK pripomínajú svätých za dedinou, ale to vôbec neznamená, že máme zákaz zasmiať sa na nich pod hrozbou pokuty INFO ZÁKONA.

            Iné je už, ak mi filantrop Haraszti, ktorého prirovnávajú k filantropovi Havlovi vnucuje predstavu, že moje ľudské práva sú Info zákonom ohrozené. Ak sa opýtam prečo, odpoveď je asi taká istá, ako mojej sedemnásťročnej dcéry – LEBO! A basta... (viac so mnou nedebatuje).

            Tak teraz neviem, či ja som celkom LEBO, či len nechápem, že mein kapf s logikou už v 21. storočí je načisto vygumovaný.  Ale aby môj boj s logikou nebol úplne sprostý, prečítam si komentár Krivošíka v internetových Aktualitách a po medzititulku: „Vykostia koaliční poslanci infozákon?“... si dám dvojitú dávku kvapiek do očí, aby som sa ubezpečil, že kostlivec-info zákon mi nestojí na balkóne! Áno, je to stále v štýle Moliéra, ale čudujete sa?

            Aj keď nerád, tentoraz musím dať za pravdu jednému z najkrajších novinárskych demagógov, aký kedy maďarská zem nosila – Schutzovi Petrovi. Ten v návale úprimnosti vykecal, že: ...“Je veľmi dobré, že politické ciele opozície, celkom iste nezištné“, (ha, ha, ha – Tartuffe, druhé dejstvo) „sú v takej veľkej harmónii s potrebami demokracie. Bezpochyby nájdu vyjadrenie i vo vlastných pripomienkach k tlačovému zákonu, ktoré Dzurinda konkretizovať nevie, ale už vie, že vládna väčšina by urobila najlepšie, keby na ne pristúpila. Necháme sa prekvapiť. Treba len veriť, že nebudú mať nič spoločné s novelou tlačového zákona, ktorá sa zrodila za druhej vlády Dzurindu...“

            Vskutku úprimnosť, aká sa len tak nevidí. Však chudáčik, (čítal som tie rozhorčené reakcie na tú jeho úprimnosť) musí sa teraz snažiť pohnojený dojem napraviť. Verím, že sa mu to podarí, lebo s Haraszti Miklósom majú rovnakú mobilnú frekvenciu. Mne však pán Haraszti pripomína toho Moliérovského Tartuffa, ktorý po 300 rokoch ochutnal marihuanu SMK. Je lahodná, vábna, voňavá, možno aj finančne zaujímavá, ale na Slovensku má nádych trestného činu – šírenia poplašnej správy, ak už nechceme ostať len pri debilnom rozbitom kuchynskom dreze...

                                                                                                            Marian Dudinský

hlavna stranka