|
Táto zmluva o EÚ sa celkom suverénne hodí do profilu dr. Johanna Fausta z Wittenbergu, stredovekého alchymistu, ktorý mal už za svojho života povesť človeka spriahnutého s diablom. Legendu majstrovsky využil okrem iných jeho menovec Johann Wolfgang Goethe v dvojdielnej veršovanej básni Faust z roku 1808, ktorá sa stala predlohou nespočetných divadelných, ba aj šantánových vystúpení. Divákov lákala tajomstvom opradená zmluva dr. Fausta s „predstaviteľom“ podsvetia Mefistofelom, ktorý neborákovi Faustovi sľúbil doživotnú službu za maličkosť – keď mu odovzdá svoju dušu! Faust ako správny chamtivec na nerovné podmienky zmluvy pristúpil (podobnosť s SPP čisto náhodná), za čo mu Mefistofeles dáva slávu a uznanie. Rýchlokvasený učenec Faust tak s pomocou diabla vymyslí papierové peniaze (uff, Rotschildovci), vyvolá ducha trójskej Heleny a získa si cisára od ktorého žiada pôdu na ktorej chce vytvoriť dovtedy nevídaný „štát“ slobodných ľudí...
Ako vidno, „otcovia“ EÚ sa inšpirovali až príliš pragnantne stredovekou legendou, kde občania dovtedy suverénnych krajín sa upíšu diablovi, čo im prisľúbi celoeurópsky „štát“ slobodných ľudí – s obmedzenou suverenitou! Ducha trójskej Heleny to síce nevyvolá, ale duch čertovho kopýtka je tu viac ako zrejmý, bez toho, aby sme mohli tvrdiť to hlúpe - za všetkým hľadaj ženu?... Najprv nám (Európanom, kde je už pomaly viac moslimov ako kresťanov) podstrčili EUROÚSTAVU, ktorú suverénne štáty ako Anglicko, Dánsko a i. úplne odmietli a naše stredoeurópske trasorítky prijali s výhradami. Po čase, keď emócie ustúpili chladnej finančnej kalkulácii sme teda súhlasili s tzv. Lisabonskou zmluvou, ktorá sa od tej Faustovskej líši v podstate len dátumom jej prijatia. Zásadný text o kresťanskom smerovaní Európy, ktorá má vyše 2000 ročnú tradíciu, v preambule zmluvy chýba! Noví Európania používajú terminus-technicus „náboženské dedičstvo“, čo má asi takú právnu a filozofickú hodnotu, ako keď medzi štamgastmi v krčme poviete, že ste kresťan, ale vzápätí pod vplyvom alkoholu zabijete zo žiarlivosti soka. Porušili ste hneď tri Božie prikázania, ale vlastne sa nič nedeje, lebo ste v obligu Lisabonskej zmluvy!!!
Táto zmluva s Mefistofelom má aj ďalšie úskalia – medzinárodné dopady. Okrem toho, že sme Mefistofelovi darovali časť vlastnej národnej suverenity v podobe rôznych kompetencií, ktoré dovtedy boli výlučnou doménou postkomunistického štátu, prijali sme aj diablovu zmluvu s NATO. Vnuci, či pravnuci niekdajších kresťanských predkov sa tak celkom ospravedlniteľne stali žoldniermi kdesi v Tramtárii, kde plnia rozkazy cudzej moci. Kým spoznajú, že to nie je žiadne vlastenectvo, ani hrdinstvo sú konfrontovaní neúprosnou faustovskou logikou: upísali ste nám dušu. Plňte zmluvu! Ale aby toho faustovstva nebolo príliš málo, naši „geroji“ v tých vojenských misiách nie sú len komparzom pre vojnovú propagandu. Oni majú presné inštrukcie hlavného velenia, ktoré nie je národné ani náhodou. Tí chlapci sa tam kaličia a zomierajú pre cudzie záujmy!!! Je síce pravdou, že tam išli dobrovoľne s požehnaním všetkých „kresťanských“ politických strán a s perspektívou dobrého zárobku, asi tak ako išli s požehnaním „demokratických“ inštitúcií naivní ľudia do kšeftu s nebankovými subjektami, alebo občan Havel do kšeftu s tajnými službami Západu. (http://www.blisty.cz/art32165.html). Na rozdiel od páno-súdruha Havla však treba povedať jednu zásadnú vec: Havel nikdy nešiel do rizika ohrozenia vlastného života! On vždy riskoval „len“ cudzie životy!
Európa v terajšom smerovaní nesmie byť ako ten klasický faustovský štát, ktorý chce každému dobre, len keď prijme podmienky pekla. Vytvorenie „zjednotenej“ Európy bez kresťanského Boha, je ako žiadať Eskimákov, aby sa poklonili pred múrom nárekov v Jeruzaleme.
Summa summarum: Celá jalová diskusia v slovenskom, (ale zrejme aj v českom parlamente) o Lisabonskej - Mefistofelovej zmluve svedčí len o jednom – že aj trpaslíci z EÚ dokážu byť európsky mediálne známi. Škoda, že len vtedy, keď sú obaja v štádiu kryogénneho stavu...
MARIAN DUDINSKÝ
|
