SANTA  CLAUS  A  INÍ  OBCHODNÍCI

Život po páde totality

Nakupoval som v jednom zo santa-clausovských hypermarketov (máme aj iné?) a vôbec som nemal v úmysle počúvať rozhovory kupujúcich, ale dvojica vedľa mňa, ma akoby prenasledovala. Kam som sa pohol ja, tam boli aj oni. A tak som sa nechtiac dozvedel, že on je jej otec a ona sa mu snaží nakúpiť čo najviac a čo najdrahších vecí „pod stromček“. Presviedčala ho že všetko je super a oukej a absolut perfekt, ale nepresvedčila ho o tom najdôležitejšom -  že to je aj z lásky.
            Starký bol ohľaduplný a svojej dcére sa pokúšal vysvetliť, že toto všetko nepotrebuje. Ale ona ho nepočúvala, bola zahľadená do seba a do svojho egoizmu. Lamentovala: „oci,  preboha, veď ti kupujem to najdrahšie čo tu majú“. Ale otec akoby nič nechápal, ustavične len opakoval:  „dcéra moja, nekupuj to, nemá to pre mňa cenu“...
            A tak dobrá dcéra urobila nakoniec nákup namiesto päť tisíc korún „len“ za tisícku a nešťastnejšia bola z toho ona ako jej skromný otec. Ešte keď sme stáli v rade pri pokladni stále naliehala – „oci, veď ja ti to kúpim, mám na to“!
            Nepočul som už výslednú repliku, ale viem si ju domyslieť: za peniaze si chcela kúpiť to, čo mu nebola schopná dať ako jeho pokrvná príbuzná. Skľučujúce. Neprirodzené. Nešťastné... Čo sa svojmu otcovi pokúšala vlastne predať? Svoj imidž? Svoju dôležitosť? Svoju finančnú nezávislosť? Nič z toho. Pokúšala sa mu predať svoju absolútnu citovú vyprahnutosť bez toho, aby si uvedomila, že koná ako kurtizána, ktorá meria lásku peniazmi.

        Po komunistických popieračoch Krista a prenasledovaní veriacich tu máme nový extrém - obchodníka Santa Clausa, ktorý sa nebadane udomácnil aj v našich končinách, kde už najmenej dva mesiace pred Vianocami na každom kroku tiež prenasleduje ľudí v snahe urobiť z nich bezduchých konzumentov svojej obchodnej filozofie. To on robí z našich ľudí chamtivcov, egoistov, citových bezdomovcov, ktorí nevedia čo so sebou. Mnohí pod vplyvom agresívnej reklamy zlyhajú a podľahnú mamonu.  Ďalší spáchajú harakiri tým, že sa kvôli Santa Clausovi zadĺžia na celý nasledujúci rok alebo aj dlhšie. Najnovším hitom na Vianočnom trhu v USA a v západnej Európe, ponúkanom aj prostredníctvom internetu sa stala „hra“ na samovražedného teroristu! Ide o detský opasok s plastelínou,  z ktorej trčia drôty, a malou krabičkou s „odpaľovacím“ zariadením, čo sa vojde do detskej dlane. „Terorista“ si „pekelný stroj“ opáše okolo pása, zakryje sa plášťom a potom za realistickej zvukovej a dymovej kulisy sa akože odpáli. Návod dokonca ponúka viaceré varianty tejto vskutku imbecilnej hry, ktoré zdôrazňujú, že hráč bude najúspešnejší vtedy, keď sa nebadane zamieša medzi čo najväčšie množstvo ľudí a tam to „odpáli“!!! Čo to urobí s deťmi v školách, dopravných prostriedkoch, či inde si môžeme len domyslieť, nehovoriac o tom, že hráčovi so smrťou hrozí skutočná smrť, ak niekto v panike vytiahne na domnelého teroristu strelnú zbraň. Obchodníci tento produkt chorej mysle obhajujú tým, že teroristami sú už aj deti. Skutočne „obdivuhodný“ vzor altruizmu, ktorý sa obchodníci cez postavu dobrosrdečného Santa Clausa snažia prezentovať verejnosti aj v  čase najväčších kresťanských sviatkov - Vianoc.  Je to psychologicky veľmi dôkladne  premyslená marketingová stratégia na obrátenie kresťana v bezduchého, psychicky labilného konzumenta. Je síce pravdou, že skutočného veriaceho  to neovplyvní, ale ak je dieťa od útleho veku ponechané len na módnu óperku, či vlastnú predstavivosť, bez kresťanského formovania osobnosti, (čo v mnohých kariérnych rodinách už aj u nás nie je výnimkou), obchodníci napokon zvíťazia.

Santa Claus je mýtická bytosť, ktorá má pôvod vo Fínsku a ktorú do dnešnej dokonalosti vyčačkali anglikánskou cirkvou ovplyvnení novousadlíci v USA a v ďalších anglicky hovoriacich krajinách. Nie je teda žiadnym tajomstvom, že väčšina protikresťanských iniciatív pochádza práve z Veľkej Británie. Je to predovšetkým uznávanie homosexuálnych „manželstiev“,  výnimočná štátna  podpora interrupciám a v poslednom období aj pozvoľná islamizácia krajiny. Kým v postkomunistickej a neoliberálnej Európe najrôznejšie feministické spolky  presadzujú interrupciu ako „prirodzené“ ľudské právo, u moslimov je to presný opak – zákaz potratov,  ktorý striktne nariaďuje Korán. Výsledkom je pokles kresťanskej a enormný nárast moslimskej populácie. Do akých excesov to môže zájsť svedčí odstránenie kríža z pamätníka obetiam II. svetovej vojny v dekadentnej Sodome a Gomore Európy– Amsterdame, len preto, že neďaleko začali stavať gigantickú  mešitu! Do vytvorenia zjednotenej Európy bez Boha významnou mierou zasahujú aj čoraz početnejšie náboženské sekty, ktoré okrem pokrivenej Biblie vnucujú ľuďom aj celkom cudzie budhistické kulty. Ateizácia spoločnosti naberá nový rozmer aj bez diktatúry proletariátu.

Staronová  reklamná a mediálna ikona v červenom odeve s naleštenými čižmami a  imidžovo pristrihnutou bielou briadkou, ktorá nemá s Ježišom ani Vianocami nič spoločné, chce teda nahradiť nášho Ježiška, ktorého máme my kresťania  geneticky zafixovaného  ako jezuliatko z Betlehemu. To jezuliatko, ktoré sa zrodilo v absolútnej chudobe a len pri existenčných a  symbolických daroch.  Akékoľvek spájanie Vianoc s obchodom je len potvrdením toho, že súčasná konzumná spoločnosť sa už dostala zo stavu morálnej letargie do aktívneho odporu voči kresťanstvu. Liberálna EÚ sa síce pokúša vytvoriť dojem, že je ešte stále kresťanská, ale kresťanská Európa bola vytvorená na kláštoroch a nie na mešitách, synagógach, či mýtických Santa Clausoch...
                                                                                                    Marián Dudinský